ECB v boji s infláciou končí s nákupom aktív, ale zvýšenie úrokových sadzieb odložila až na júl

Robert Juriš Publikované: 9.6.2022 Poslať

Európska centrálna banka (ECB) sa konečne odhodlala pristúpiť k zmenám vo svojej menovej politike. Rada guvernérov ECB na svojom dnešnom rokovaní rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív v rámci programu APP, ktorými podporovala ekonomiku eurozóny. Urobí tak k 1. júlu 2022. Banka tiež ohlásila zvyšovanie svojich úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Definitívne rozhodnutie však padne až v priebehu júla na ďalšom rokovaní guvernérov centrálnych bánk krajín eurozóny.

Foto: Shutterstock

Infláciu bez opatrení sa skrotiť nepodarí

Aktuálna inflácia v krajinách eurozóny je 8,1 %, čo je štvornásobok dlhodobého cieľa ECB, ktorý sa nachádza na hranici 2 %. Spolu s dôsledkami vojny na Ukrajine, s ňou súvisiacimi embargami a pretrvávajúcimi problémami v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch existuje dostatok argumentov na to, že vysokú infláciu sa nepodarí skrotiť v tomto ani v budúcom roku.

Napriek tomu, že prezidentka ECB Christine Lagardeová ešte v nedávnej minulosti opakovane deklarovala, že terajšia vysoká inflácia je len prechodná, a že postupne klesne, súčasná realita ukazuje, že situácia je podstatne zložitejšia.

Zvyšovanie úrokov – áno, ale až v júli

Aj preto Rada guvernérov ECB dospela k názoru, že podmienky na zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnej banky sú splnené. No definitívne rozhodnutie zvýšiť ich o 25 bázických bodov by malo padnúť až na jej júlovom menovopolitickom zasadnutí.

Dovtedy sa rozhodli ponechať v platnosti súčasné úrokové sadzby. Kľúčová úroková sadzba tak zatiaľ zostáva na nule, sadzba pre jednodňové refinančné operácie je na 0,25 % a depozitná sadzba na úrovni –0,50 %.

K ďalšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb by potom predbežne malo dôjsť v septembri tohto roku. Kalibrácia tohto rozhodnutia bude závisieť od inflačného výhľadu do budúcnosti. Ak strednodobý výhľad pretrvá, alebo sa zhorší, ECB pripúšťa aj razantnejšie zvýšenie úrokových sadzieb.

Bankoví guvernéri sa delia na holubice a jastrabov

Rozhodnutie ECB bolo náročné a vôbec nie jednoznačné. Rada guvernérov centrálnych bánk jednotlivých členských krajín eurozóny totiž názorovo vôbec nie je jednotná. Z grafiky agentúry Bloomberg vyplýva, že približne polovica guvernérov sa radí medzi zástancov myšlienky prijímania prísnych opatrení vrátane intenzívnejšieho zvyšovania úrokových sadzieb – takzvaných jastrabov (vpravo). Približne rovnaký počet guvernérov však zastáva skôr „holubičiu“ politiku vyčkávania na to, že inflácia poklesne sama aj bez zásadnejších intervencií centrálnej banky (vľavo). Uprostred medzi týmito dvoma tábormi v neutrálnej zóne sa nachádzajú guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy a guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Aká je situácia v iných krajinách

Európske krajiny, ktoré neplatia eurom, ako napríklad Poľsko, Česko a Maďarsko, od druhej polovice minulého roka postupne zvýšili základné úrokové sadzby až na 6 %.

Opačná situácia je v Rusku, kde miestna centrálna banka po rozpútaní vojny na Ukrajine najprv skokovo zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 20 %, a potom ju postupne trikrát znížila o celé tri percentuálne body na súčasných 11 %.

Najvyššia inflácia v európskom priestore panuje v Turecku, kde dosahuje takmer 70 %. Adekvátne tomu sú aj kroky tamojšej centrálnej banky, ktorá zvýšila kľúčové úrokové sadzby až na 14 %. Predpokladá sa, že turecká líra s oslabovaním ešte neprestala a inflácia v krajine môže vystúpiť ešte vyššie.

Ostro sledovaný je aj americký Federálny rezervný úrad (FED), ktorý v marci 2022 začal s postupným zvyšovaním úrokových sadzieb, pričom cieľom by mala byť hranica na úrovni 1,75 %. Predpokladá sa, že toto opatrenie by malo priniesť zmiernenie dnes viac ako 8-percentnej inflácie, ktorá je v USA najvyššia za posledné štyri desaťročia.