Foto: NBS

Obavy zo zlyhávania úverov sa nepotvrdili

„Dôležité je, že kríza zatiaľ nezanechala trvalejšie následky na ekonomike. Firmám síce poklesli tržby, no po ústupe druhej vlny pandémie koronavírusu zaznamenali oživenie. Na prekonávaní ťažkostí zapracovali najmä samotné podniky, ktoré znížili náklady, a tým do veľkej miery kompenzovali výpadky tržieb. Pomohli im aj štátne opatrenia,“ konštatuje člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.

Podľa jeho slov mnohé firmy síce vykázali nižší zisk ako pred krízou, ale počet tých, ktoré sa ocitli v strate, vzrástol iba mierne. Pôvodné obavy o veľké zlyhávanie úverov sa postupne zmiernili a prevažnú väčšinu úverov sa po ukončení odkladu bez problémov darí splácať.

Rekordná ziskovosť bánk

Aj vďaka tomu je aktuálna ziskovosť bánk pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu rekordne vysoká. Za prvých deväť mesiacov tohto roka dokázali vygenerovať zisk 569 miliónov eur. Hlavnou príčinou tohto úspechu je minuloročné zrušenie bankového odvodu platného od roku 2011 a tvorenie opravných položiek, ktoré je v tomto roku podstatne nižšie ako vlani.

„Pre dosiahnutie tohto stavu bola kľúčová obozretnosť bánk, ktoré väčšinu predpokladaných strát z nesplácaných úverov zaúčtovali už v roku 2020. Aj preto sú dnes banky kapitálovo ešte silnejšie ako pred koronakrízou,“ uvádza V. Dvořáček s tým, že napriek dosiahnutým vysokým pozitívnym číslam ziskovosť bánk na Slovensku stále zaostáva za mediánom Európskej únie.

Rýchly rast predaja hypoték

Napriek viacerým pozitívnym správam Národná banka Slovenska registruje aj určité neistoty týkajúce sa predovšetkým budúcnosti. Tie súvisia najmä s niektorými ekonomickými odvetviami, ako sú ubytovanie či reštaurácie. Pretrvávajú aj otázky o ďalšom vývoji na trhu komerčných nehnuteľností.

Ťažkosti so splácaním stále ešte môžu narásť aj pri úveroch domácnostiam, špeciálne pri spotrebnom financovaní. Tie sa môžu prejaviť predovšetkým pri financovaní bývania v kombinácii s rastom cien nehnuteľností.

„Po skončení druhej vlny pandémie začal predaj hypotekárnych úverov opäť akcelerovať, pričom aktuálne dosahuje dvojciferný rast (dnes +11 % – pozn. red.). Patríme k najrýchlejšie rastúcemu trhu v rámci Európskej únie a za to vďačíme nízkym úrokovým sadzbám, rastúcim úsporám domácností, ale aj celkovému ekonomickému optimizmu,“ vysvetľuje V. Dvořáček.

Za problém v týchto súvislostiach považuje prudko rastúcu infláciu, ktorá môže ešte viac motivovať ľudí investovať do nehnuteľností. „Ak trh nepribrzdí, v strednodobom horizonte môže prísť ku korekcii cien,“ uvádza ďalej.  

Zadlžujeme sa prirýchlo

Problémom môže byť aj prirýchle zadlžovanie sa slovenských domácností. Nárast pomeru dlhov vo vzťahu k príjmom je najrýchlejší v rámci celej EÚ. Riziko existuje najmä v refinancovaní už existujúcich úverov v kombinácii s ich navyšovaním a predlžovaním obdobia splácania do neskorého dôchodkového veku. Banky totiž schvaľujú aj také úvery, ktoré klienti budú splácať aj po sedemdesiatke.

„Niektorí klienti idú doslova na hranu. My nie sme proti refinancovaniu úverov, pokiaľ sa zníži úroková sadzba. No ak sa zároveň zvýši ich objem a predĺži sa doba splácania, teda ak takýto typ ,refinancu´ riešia dnešní štyridsiatnici, respektíve päťdesiatnici, tak tento trend sa stáva rizikovým,“ vysvetľuje riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák.

„Ak sa situácia nezmení, budeme uvažovať o zavedení povinnosti prehodnocovať príjem dlžníka po jeho odchode na dôchodok. Vtedy totiž jeho príjmy klesajú až o 60 % a zároveň aj schopnosť splácať svoje záväzky,“ dodáva V. Dvořáček.