Foto: shutterstock

Cenovka je 12,6 milióna

Podľa Harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb, ktorý Ministerstvo vnútra SR zverejnilo v novembri 2019, budú stáť tohtoročné parlamentné voľby 12,6 milióna eur. Z rozpočtu Ministerstva vnútra SR na ne pôjde 10,6 milióna eur, Štatistický úrad SR budú stáť voľby necelé 2 milióny eur. Prostriedky Ministerstva vnútra SR pôjdu prioritne na tlač informačných letákov a volebných hárkov, na odmeny pre členov a zapisovateľov volebných komisií a v neposlednom rade na vybavenie volebných miestností a zabezpečenie ochrany verejného poriadku počas volebného dňa. Prostriedky zo Štatistického úradu SR poputujú najmä na sčítanie hlasov a spracovanie výsledkov volieb.

Hlasovanie cez internet je zatiaľ skôr rarita

Už v roku 2001 boli pokusy v EÚ o elektronické hlasovanie v Nemecku či Francúzsku. Išlo iba o testovaciu vzorku a elektronické hlasovanie prebehlo vo vybraných obciach. Vyskytli sa však technické problémy a voľba sa musela v týchto obciach opakovať. Elektronické hlasovanie využívajú najmä krajiny s veľkou populáciou, ako USA, India či Brazília. Historicky aj v týchto krajinách zaznamenávame problémy s hlasovaním. Napríklad v USA bol problém s prezidentskými voľbami v roku 2000 na Floride. V roku 2006 vznikol problém v tom, že demokratického kandidáta displej zobrazoval ako republikána. A v roku 2008 to bol zase problém s volebnými zariadeniami v štátoch Texas a Kalifornia.

V roku 2008 sa o elektronickú voľbu pokúšali aj vo Fínsku v obciach Karkkila, Kauniainen a Vithi, dopadlo to však fiaskom, keď sa hlasy voličov nezapočítali, a voľba v týchto okrskoch musela prebehnúť znovu. V roku 2017 Fínsko zriadilo komisiu na posúdenie výhod a nevýhod elektronického hlasovania, a komisia po roku dospela k názoru, že riziká a náklady spojené s elektronickou voľbou nateraz prevyšujú benefity. Fínsko v tomto smere uvádzame zámerne, pretože populačne zodpovedá Slovensku.

Estónsky zázrak má niekoľko dier

Krajina, ktorá sa už dlhodobo úspešne drží hlasovania cez internet a je udávaná všetkým za príklad, je Estónsko. Od roku 2007 tam všetky voľby prebiehajú elektronicky za pomoci občianskeho preukazu s čipom. Princíp je „jeden občan, jeden hlas“. Estónska vláda si tento systém pochvaľuje, a to nielen z hľadiska vyššieho komfortu voličov, ale aj z hľadiska šetrenia nákladov.

Na opačnej strane treba zdôrazniť, že externá komisia na internetovú bezpečnosť s pôsobením v zahraničí varovala estónsku vládu, že akýkoľvek systém, ktorý prenáša volebné hlasy cez internet, je zraniteľný. V roku 2014 posudzovala táto komisia estónsky elektronický volebný systém a zdôraznila, že by mohla pozmeniť výsledky, zmeniť sčítanie hlasov a vymazať záznamy o tomto narušení systému, a to všetko len za pomoci nainštalovania škodlivého softvéru na volebné servery. Na základe týchto výsledkov externá komisia odporučila estónskej vláde, aby elektronické hlasovanie zrušila kvôli hrozbám, ktoré sú s ním spojené.

Všetky voľby v jeden deň

Prvým návrhom je spojenie volieb. Keď sa viacero volieb spojí dohromady, je vyššia pravdepodobnosť toho, že ľudia prídu voliť. Nie sú presýtení jednotlivými voľbami, ale majú všetko v jeden deň. Na Slovensku chodíme k volebným urnám štyrikrát. Voľby do vyšších územných celkov (krajov), voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a voľby do Národnej rady SR. Spojením volieb by sa ušetrila aj značná časť prostriedkov a zvýšila by sa finančná efektivita. Podobne to už prebieha napríklad vo Švédsku, kde majú spojené v jeden deň komunálne a parlamentné voľby.

Druhým návrhom je presun volieb na pracovný deň a udelenie dňa voľna tým, ktorí pôjdu voliť. V praxi by to fungovalo tak, že volebná komisia dá občanovi potvrdenie o odvolení, ktoré občan predloží zamestnávateľovi. Aby však podnikatelia neboli stratoví, pretože všetci zamestnanci pôjdu voliť a oni budú mať zatvorenú prevádzku, strana SaS navrhuje zrušiť jeden štátny sviatok – napríklad Deň Ústavy. Takýmto spôsobom by boli pracujúci motivovaní ísť voliť, a zároveň by zamestnávatelia neprišli o tržby.

Aplikácia Srdcom doma

Aplikácia občianskeho združenia Srdcom doma má uľahčiť registráciu voličov zo zahraničia a ich prístup k volebným lístkom. Aplikácia bola vyvíjaná v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR a za menej ako tri minúty sa prostredníctvom nej môžete registrovať. Nejde však o aplikáciu, ktorá by umožňovala voľbu zo zahraničia cez internet. Ide len o zjednodušenie prístupu k volebným lístkom, vďaka čomu by sa mohla zvýšiť účasť voličov zo zahraničia.

Riešením môže byť psychológia

Ukazuje sa, že vysokú efektivitu v prípade volebnej účasti nemá len ekonomická motivácia, ale aj behaviorálna psychológia. Ak médiá zdôrazňujú, že bude vo voľbách nízka účasť, nevedie to k nárastu motivácie, ale naopak. Ľudia si asociujú svoje okolie, a tak sami nejdú voliť. Preto ak by sa v médiách spomínala očakávaná vyššia voličská účasť, motivovalo by to ľudí ísť voliť.

V USA sa využíva telefonický rozhovor na to, aby upozornili občanov na dôležitosť volieb. Výsledky však ukazovali, že zásadným spôsobom nemá tento telefonát vplyv na zvýšenie volebnej účasti, až do momentu, kým sa občana neopýtali, či pôjde voliť. Ak odpovedal, že áno, podvedome si tým vytvoril záväzok, ktorý následne aj väčšina z kontaktovaných splnila. Ak sa operátor dokonca pýtal na detaily, v akom čase pôjde voliť a ako to má naplánované, výsledok bol ešte vyšší. Občan si vizualizoval deň volieb a vytváral mentálny záväzok k tomu, že pôjde voliť.

Ako efektívna sa ukázala v USA aj e-mailová komunikácia, keď štatistický úrad poslal informačnú správu ohľadne volieb s poznámkou na konci: „Po voľbách môžete byť kontaktovaný na účely štatistického zisťovania.“ Len táto veta v ľuďoch vytvorila podnet na to, aby sa pripravili na prípadný telefonát a motivovalo ich to ísť voliť.