Zdroj foto: Freepik.com

Naše deti sa prepadávajú pod priemer v medzinárodných rebríčkoch PISA v takmer všetkých testovaných a hodnotiacich indikátoroch od čitateľskej, matematickej, prírodovednej, napokon aj finančnej gramotnosti. 

Slovenské deti nerady chodia do školy. V tomto smere sa umiestnili na predposlednom mieste v rámci krajín EÚ a na treťom od konca v rámci členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V rebríčku najnešťastnejších detí v škole skončili Slováci na piatom mieste a horšie sú už na tom len študenti v Katare, Argentíne, na Cypre a v Grécku. 

V posledných rokoch zaznamenávame znepokojujúci trend zhoršenia dostupnosti kvalitného vzdelania pre deti zo sociálne slabších pomerov. Z marginálnych území sa ani jedno dieťa nedokázalo prehupnúť nad priemer EÚ ani v jednom meranom indikátore gramotnosti. Negatívny trend kopírujú aj regióny s vysokým rastom hrubého domáceho produktu (HDP), s nízkou nezamestnanosťou a relatívne vysokou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. 

Indikátor priemernej mzdy učiteľa v rámci OECD, EÚ a dokonca aj V4 nás posiela tiež na chvost rebríčka. Z údajov OECD vyplýva, že  najvyššiu priemernú mesačnú mzdu učiteľa základnej a strednej školy má Luxembursko, je to až  9 109 eur. Slovinsko  je na 16. mieste so mzdou 1 826 eur, Česko na 21. mieste so sumou 828 eur a Slovensko je až na 24. mieste. Slovenský učiteľ v priemere podľa údajov OECD zarobí 660 eur. Posledné je Bulharsko na 28. mieste so mzdou 355 eur. 

To všetko svedčí o plošne nefunkčnom vzdelávacom systéme Slovenska. Odborníci upozorňujú, že na tieto negatívne javy nedokážeme efektívne reagovať zvýšenými výdavkami štátu na vzdelávanie jedného žiaka a aj v tomto hodnotiacom kritériu sa pohybujeme hlboko pod priemerom EÚ. Napriek skvelým makroekonomickým ukazovateľom je školstvo finančne podvyživené, spoločnosťou nedocenené a stále čaká na svoju reformu.

Súčasný štátny aj školský vzdelávací program svojím obsahom aj formou zaspal v minulom storočí a generáciu takzvaných Millenials s ich potrebami a kompetenciami nedokáže už vzdelávať. Stále učíme predmety a zabudli sme učiť deti. A tak sa naše deti vzdelávajú mimo formálneho vzdelávacieho systému, v komunitách na internete, vzájomným šírením znalostí, poznatkov, ku ktorým by sa v škole nedostali. Zdá sa, že tento paralelný vzdelávací systém je mimoriadne efektívny, lebo v oblasti mladých startupov patríme medzi technologickú špičku. 

Tí najlepší nám hromadne odchádzajú študovať na zahraničné vysoké školy a univerzity. Cieľovou destináciou je Česká republika, kde odhadom študuje podľa dostupných údajov asi 30-tisíc slovenských študentov, čo predstavuje asi 20 % podiel vysokoškolskej mládeže, potom Rakúsko, Veľká Británia a Dánsko. Dôvodom je kvalita akademického prostredia, vysoká úroveň vedy a výskumu, individuálny prístup pedagógov k študentom, moderné študijné programy a kredibilita diplomu, vďaka ktorému sa ľahšie uplatnia na trhu práce.

Z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) za rok 2016 vyplýva, že vo formálnom školskom systéme nám celkovo 84 049 učiteľov vzdeláva 828 590 žiakov, čo predstavuje približne desať žiakov na jedného učiteľa. Táto štatistika zahŕňa materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, odborné školy, učilištia, konzervatóriá, aj špeciálne školy. V roku 2016 Slovensko evidovalo 158 659 študentov vysokých škôl a univerzít, ktorých učí približne štrnásťtisíc pedagógov. To predstavuje približne jedenásť študentov na jedného pedagóga. Od roku 2009 klesá medziročne počet študentov vysokých škôl a univerzít o 10 %. 

Odhliadnuc od najmodernejších teórií učenia, didaktiky pedagogických vied, náš školský systém ešte nikdy nebol v takom zúfalom kritickom stave. Máme vzdelávacie programy pre Learning machines, vďaka ktorým ťažkú, monotónnu prácu nahradia roboty a automaty. Testujeme autonómnu dopravu, ktorá bude fungovať prostredníctvom internetu, vecí, bez zásahu ľudského činiteľa. Výhodou tohto programu je, že ak sa program naučí jeden robot, jednoduchým kopírovaním sa ho okamžite naučia tisíce ďalších. Prirodzene sa tak vynára otázka, v čom ešte môžeme byť lepší ako umelá inteligencia. Je namieste zamýšľať sa nad tým, aké miesto a postavenie budeme so slabnúcim školstvom mať vo svete s umelou inteligenciou.