Zdroj foto: Freepik.com

„Keď porovnávame Slovensko s krajinami strednej a východnej Európy, toto porovnanie naznačuje, že najvýraznejší rast zadlženosti slovenských domácností je vo veľkej miere spojený s výrazným poklesom úrokových marží a úrokových sadzieb,“ upozorňuje Vladimír Dvořáček, člen Bankovej rady NBS. „Vývoj iných makroekonomických ukazovateľov, napríklad tempo poklesu nezamestnanosti a ďalších, sa vyvíja podobne ako v ostatných krajinách regiónu,“ dopĺňa. 

Aktuálne k zadlžovaniu domácností prispieva niekoľko zásadných faktorov. Dominantným je jednoznačne pokles úrokových sadzieb, tie nám ešte ďalej klesali, čiže to výrazne zvyšuje dostupnosť úverov, ďalej sú to pozitívne ekonomické výsledky, či už je to nárast príjmov, alebo to je zlepšovanie na trhu práce, zlepšovanie ekonomiky. Rovnako dôležité je správanie bánk... aj tam vidíme určité tlaky na úverové štandardy. Tu treba aj otvorene povedať, že banky sa snažia čo najviac poskytovať úvery, aby tým eliminovali pokles úrokových sadzieb,“ hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni NBS. 

Aktuálny problém zadlžovania slovenských domácností spočíva v tom, že nemá oporu v reálnej ekonomike. „Nie je problém, ak si zoberiete veľký úver, ale zároveň potrebujete na to adekvátny príjem. Ak rýchlo rastie zadlženosť, zároveň by sa mali výraznejšie zrýchľovať určité fundamenty (domácností) v porovnaní s tými ostatnými krajinami... Tá zmena fundamentov u nás vonkoncom nie je výrazne lepšia ako v okolitých štátoch,“ hovorí Ličák. 

Rast zadlžovania slovenských domácností pokračuje už vyše desaťročie. „V roku 2017 sa tiež potvrdilo, že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005,“ varuje NBS. 

V období ekonomického rastu a nízkych úrokových sadzieb sa výrazne nezvyšuje podiel zlyhaných úverov na bývanie. Iná situácia je v oblasti spotrebiteľských úverov. „My sme v minulosti poukazovali na spotrebiteľské úvery. Tam naďalej platí, že tá miera zlyhania je pomerne vysoká, to znamená, že z celkového objemu spotrebiteľských úverov viac ako 8 % je vykázaných ako zlyhaných,“ hovorí Ličák.

Samotné zadlženie však môže znamenať problém. „Nepriaznivé vplyvy na ekonomický rast sa začínajú objavovať pri zadlžení 30 % k HDP. Hranica 60 % zadlženosti už indikuje pomerne vážnejšie riziko finančnej krízy. Na Slovensku sú domácnosti zadlžené vo výške 40 % HDP,“ hodnotí hlavný analytik TopForex, Peter Bukov.

Vzhľadom na kontinuálny rast zadlženosti sú na tom Slováci horšie ako pred krízou z minulého desaťročia. „Aj keď slovenské domácnosti ustáli krízu z roku 2008 relatívne dobre, potenciálna nová kríza by mohla mať oveľa ničivejší vplyv. Slováci sú totiž momentálne zadlžení dvakrát viac ako pred prichádzajúcou krízou,“ dodáva Bukov.

Samotná NBS sa snaží zadlžovanie zastaviť a pripravila viaceré opatrenia, ktoré majú nadmernému zadlžovaniu zabrániť, keďže riziká sú zrejmé. „Rastúca zadlženosť domácností môže oslabiť tento sektor a zvýšiť tak citlivosť bankového sektora na prípadné zhoršenie makroekonomického vývoja,“ upozorňuje NBS. Preto banka opatrením sprísnila poskytovanie úverov na bývanie a výšku proticyklického vankúša zvýšila na 1,25 %. Zároveň od 1. januára 2018 platia aj opatrenia spojené s poskytovaním spotrebiteľských úverov.