Foto: iStock

V IT komunite sa o tom vie, banky mlčia

Niektoré prípady bankových lúpeží s využitím internetu a softvéru sú síce známe, ale drvivá väčšina býva pred verejnosťou utajená. „Samozrejme, žiadna banka nechce dať do sveta informáciu, že bola napadnutá a prišla o milióny eur. Skutočnosť je však taká, počet kybernetických útokov na slovenské banky medziročne stúpa o desiatky percent,“ uvádza Michal Fischer, Sales Director spoločnosti Veracomp Slovakia.

Zatiaľ čo v minulosti dostávali klienti bánk zle formátovaný e-mail s pravopisnými chybami, teraz sú útoky dômyselnejšie. Útočníci čoraz častejšie cielia na mobilné bankové aplikácie a hľadajú stále nové spôsoby, ako obísť dvojfaktorovú autentizáciu. Pri šírení sa neobmedzujú už len na e-mail, ale využívajú aj ďalšie distribučné kanály, ako sú sociálne siete.

Útočníci taktiež využívajú internetové bankovníctvo na to, aby si na meno napadnutého zriadili úverový produkt. V poslednom čase páchatelia na základe získaných údajov zriaďujú klientom cez internetové bankovníctvo úverové produkty, z ktorých následne peniaze vyberú.

Zneužívanie samotných zamestnancov

Kyberzločinci svoje útoky necielia len na klientov, ale priamo na zamestnancov bánk, pričom na infikovanie ich počítačov využívajú podvodné webové stránky (phishing). Následne sa dokážu nabúrať do firemnej siete, v ktorej monitorujú aktivity administrátorov.

Ďalším krokom je nahrávanie všetkých zobrazených informácií z počítačov zamestnancov, ktorí sa starajú o servis zariadení na prevod hotovosti.

„Týmto spôsobom získavajú prehľad o vnútorných operáciách jednotlivých inštitúcií, čo im umožňuje s vysokou presnosťou napodobňovať činnosť personálu pri prevodoch či vyplácaní hotovosti. Útočníci sa dokonca ani nemusia nabúrať do služieb banky, stačí im dostať sa do siete, kde sa naučili, ako zamaskovať podvodné aktivity za legitímne transakcie. Ide o veľmi prepracovanú a profesionálnu kyberlúpež,“ dopĺňa M. Fischer.

Nový zákon o kybernetickej bezpečnosti by mohol pomôcť ochrániť zraniteľné miesta

Z prieskumu PwC vyplynulo, že slovenskí bankári sa cítia menej pripravení na útok než ich zahraniční kolegovia. Na otázku, ako sú podľa vášho názoru banky pripravené riešiť riziká, ktoré ste identifikovali, odpovedali slovenskí respondenti so skóre 2,91, zatiaľ čo ostatné krajiny sveta dosiahli skóre 3,13. Pripravenosť jednotlivých bánk je však rozdielna.

Zákon číslo 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktorý nadobudol platnosť 1. apríla minulého roka, má firmám pomôcť dostatočne sa pripraviť na prípadné kybernetické útoky. Zákon sa týka v zásade firiem, ktoré majú nad 50 zamestnancov, poskytujú digitálne služby a produkty a majú ročný obrat nad 10 miliónov eur. Zákon okrem toho, že udeľuje firmám povinnosť vyčleniť dostatočné prostriedky na kybernetickú bezpečnosť, pomáha lepšie sa orientovať v danej problematike. Treba však zdôrazniť, že za jeho nedodržanie hrozí spoločnostiam pokuta až 300 000 €. 

Čo môžu teda firmy v rámci prevencie kybernetických útokov robiť?

„Základom kybernetickej bezpečnosti sú predovšetkým správne vyškolení zamestnanci. Tí musia byť v strehu pred rôznymi nástrahami v podobe obyčajných e-mailov, podozrivých linkov či príloh, ktoré môžu poskytnúť útočníkovi prístup do firemného systému,“ vysvetľuje Michal Fischer.

Nestalo sa raz, že pomocou klasického phishingu či farmingu sa banka alebo iná inštitúcia dostala do problémov. Následky môžu byť rôzne, či už je to ochromenie celej firemnej siete, alebo aj zastavenie celého fungovania. Technológie sú totiž v dnešnej dobe z veľkej časti plne automatizované a centrálne riadené prostredníctvom online softvérov a cloudov.

Riziko nespočíva len v ,nabúraní‘ do obchodného systému, ale napríklad aj v úplnom zastavení jeho fungovania. To môže pre inštitúcie znamenať veľmi silné a citeľné straty. Aby firmy mali zamestnancov, ktorí útokom nepodľahnú, je potrebné doslova zmeniť ich správanie. 

To znamená, že zamestnanci sa potrebujú formou reálnej praxe na základe simulovaných útokov naučiť, čo je škodlivé a čo nie. Takéto simulované útoky prinášajú reálne výsledky, ktoré vedia znížiť finančný objem kybernetických rizík až o 50 – 60%,“ hovorí Michal Fischer, Sales Director spoločnosti Veracomp Slovakia. 

Ako to funguje v praxi?  

Počítačový tréning (Proofpoint Security Awarness Training) pomáha na základe simulácie rozlíšiť úroveň zručností a znalostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zamestnanec môže napríklad podľa zákaznícky upraviteľných šablón phishingových emailov rôzneho stupňa dostať email, kedy po prijatí a kliknutí na odkaz získa podnet na poučenie. 
 
„Takýto typ školenia pomáha reálne preniknúť do podstaty korporátnej bezpečnosti, pochopiť dôvody, prečo je nevyhnutné držať sa bezpečnostných pravidiel vrátane anti-phishingovej ochrany, ako aj ochrany mobilných zariadení, dátovej ochrany, bezpečného prehliadania webových lokalít apod.Týmto spôsobom sa doslova mení správanie zamestnanca, vďaka čomu sa spoločnostiammôžu znížiť počty bezpečnostných incidentov až o 90 %,“ uzatvára M. Fischer.