To, na čo sa čakalo, je list premiérky Mayovej adresovaný predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Tento list Donald Tusk dostal práve 29. marca. Nejde o neočakávaný krok, keďže britská vláda už dlhšie deklarovala, že celý proces chce začať práve do konca marca. „Týmto oznamujem Európskej rade, v zmysle Článku 50 Zmluvy o Európskej únii, úmysel Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie,“ napísala Mayová v liste. Zároveň Tuska informovala, že Veľká Británia mieni opustiť Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).

„Veľká Británia oficiálne začala s odchodom, rokovania iba štartujú.“

List zároveň obsahuje množstvo politických stanovísk, ktoré Tuska a celú EÚ majú ubezpečiť napríklad o tom, že Veľká Británia sa naďalej bude podieľať na spoločnej obrannej politike. Zároveň sa vyslovila za začiatok rokovaní o budúcej podobe vzájomných vzťahov.

Z jej stanovísk vyplýva to, čo deklaruje od svojho nástupu do funkcie: Veľká Británia má záujem o obchodnú dohodu s EÚ, nie však za každú cenu. „Veľká Británia sa chce s EÚ dohodnúť na hlbokom a špeciálnom partnerstve v ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti,“ napísala Mayová. „Ak však opustíme EÚ bez uzavretia dohody, východiskovou pozíciou pre obchod budú podmienky Svetovej obchodnej organizácie. V oblasti bezpečnosti by neschopnosť dohodnúť sa znamenala, že by naša spolupráca v boji proti zločinom a terorizmu bola oslabená,“ doplnila premiérka s tým, že o takýto výsledok by sa nemala snažiť ani jedna z rokujúcich strán.

Európske orgány teraz, keď do Bruselu dorazil Mayovej list, spustia reťazec formálnych krokov. Európska rada najprv prijme príslušné direktívy a následne v podstate okamžite Európska komisia vydá odporúčanie na začiatok rokovaní s Veľkou Britániou. Vyjednávači z EÚ tak v podstate získajú mandát na rozhovory o budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom. Odporúčania Európskej komisie však musí najprv autorizovať Európska rada a až potom bude mandát pre vyjednávačov formálne platný.

Celý proces vystúpenia Veľkej Británie z EÚ by sa mal skončiť do dvoch rokov. Práve to je priestor na dosiahnutie dohôd. Okrem nadväzovania nových spojenectiev a uzatvárania nových dohôd však bude musieť Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bojovať o zachovanie vlastnej celistvosti. Odchod Veľkej Británie z EÚ je totiž aktom, ktorý je proti vôli občanov Škótska. Preto sú aktuálne úvahy o tom, že by sa opäť uskutočnilo referendum o nezávislosti Škótska od Veľkej Británie.

„Krajina čelí aj vnútornému štiepeniu, črtá sa referendum o samostatnosti Škótska.“

Takéto referendum sa už konalo v septembri 2014, vtedy „britská únia“ zostala bez zmien a triešteniu sa tak vyhla. Výsledky však boli relatívne tesné.

V referende o brexite však až 62 % hlasujúcich Škótov vystúpenie krajiny z EÚ odmietlo. Brexit opäť v Škótsku podporil separačné nálady a už 28. marca škótsky parlament udelil škótskej vláde mandát na to, aby začala formálne rokovania s britskou vládou o vypísaní referenda o nezávislosti Škótska. Miestna vláda na čele s premiérkou Nicolou Sturgeonovou tak tento mandát dostala symbolicky deň pred oficiálnym začiatkom rokovaní o vzťahoch po brexite. To by mohlo znamenať snahu o získanie lepšieho postavenia vo vzťahu k EÚ.

V každom prípade nebudú rokovania o odchode Veľkej Británie z EÚ jednoduché. Množstvo Britov žije v štátoch EÚ, a naopak, veľké počty občanov EÚ žijú vo Veľkej Británii. Zároveň sa Veľká Británia zaviazala k mnohým povinnostiam, ktoré presahujú dvojročný horizont. Preto je potrebné hovoriť nielen o budúcich vzťahoch, ale aj o tom, ako má vlastne konkrétne vyzerať odchod krajiny z EÚ.