Foto: NBS

Cieľom sú dlhodobo udržateľné financie

Z pohľadu NBS by prioritou Slovenska malo byť moderné a inkluzívne vzdelávanie. Nasledovať by malo posilnenie inovačného potenciálu našej ekonomiky, a to najmä v oblasti v oblasti umelej inteligencie, elektromobility, bezuhlíkovej ekonomiky a robotizácie.

Ďalšou dôležitou oblasťou je znižovanie regionálnych rozdielov a sústredenie sa na problémy marginalizovaných skupín obyvateľstva, najmä rómskeho etnika.

Podľa P. Kažimíra je tiež potrebné posilňovať kvalitu verejných inštitúcií, kvalitu podnikateľského prostredia a dlhodobo udržateľných verejných financií.

„Nechceme hodnotiť doterajšie kroky vlády. Toto je podanie pomocnej ruky a našich vlastných odborných kapacít,“ hovorí guvernér NBS Peter Kažimír s tým, že NBS zverejnila výstup vlastných analytických tímov, pretože teraz sa rozhoduje o zmene osudu krajiny smerom do budúcnosti.

Potrebujeme pokročiť vo vzdelanostnej ekonomike

Podľa slov guvernéra NBS Slovensko má teraz jedinečnú príležitosť posunúť sa ďalej vo vzdelanostnej ekonomike – teda nielen v samotnom vzdelávaní, ale aj vo vede, výskume a digitalizácii procesov. Toto sú podľa neho faktory, ktoré by mali dokázať zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj ekonomiky Slovenska.

„Slovensko je na tom dobre v oblasti ekonomiky 20. storočia. Slabšie sme na tom však v oblasti zručností a vedomostí 21. storočia. Preto sa naše priority začínajú moderným a inklúznym vzdelávaním. My potrebujeme preskočiť na iný ekonomický model, ktorý je viac založený na vedomostiach,“ konštatuje viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Ako uviedol ďalej, Slovensko potrebuje skvalitniť vzdelávanie na všetkých úrovniach od tých najmenších až po seniorov. A na univerzitách jednoznačne potrebujeme vyššiu kvalitu.

Medzi investíciami by podľa neho mali dominovať projekty na vybudovanie zelenej a smart verejnej infraštruktúry – špičkové univerzity a výskumné centrá, dostupné digitálne služby štátu, elektromobilita, klastre – pokrývajúce celú krajinu, ako aj zvýšenie energetickej efektívnosti budov a podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe, prípadne aj vyrovnanie sa s environmentálnymi záťažami z minulosti.

Zároveň zdôraznil, že cieľom by malo byť hľadanie synergie medzi pripravovaným plánom obnovy a tradičným čerpaním eurofondov. „Každý sa teraz sústreďuje na plán obnovy, ale sú tu aj iné prostriedky z eurofondov. Popri veľkých reformách sa nesmie zabudnúť na tie menej viditeľné alebo menej nákladné, ako sú napríklad reforma súdnictva alebo zlepšenie podnikateľského prostredia,“ uzatvára Ľ. Ódor.