Nakupovanie od „nežnej“ sa zmenilo. Pribudli obchody a na kúpu väčšiny tovarov stačí odpracovať kratší čas

Eva Sadovská 11.11.2021 Poslať

Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Slovákom priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. V aktuálnej analýze som sa ako analytička spoločnosti Wood & Company pozrela na to, čo sa v prípade obchodu, nákupov, ale aj cien tovarov a služieb za vyše tri desaťročia zmenilo najviac.

Foto: Shuterstock

Predajná plocha obchodov sa zväčšila

V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu.

Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, pretože v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz, a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie.

Nákupné centrá sa v posledných desaťročiach pre ľudí stali nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie, a to všetko takpovediac pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.

Najprv prepad, potom nárast

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 % viac ako v roku 1989.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, no začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov.

Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 % (počas lockdownu v prvej tretine roka 2021).

Z platov si vieme nakúpiť viac

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Na kúpu väčšiny potravín, oblečenia či techniky nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, no rozdiely už nie sú natoľko markantné. Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v súčasnosti, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Situácia na celom Slovensku nie je rovnomerná

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov. Vyššia dostupnosť tovarov a služieb však nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky vďaka úspore z rozsahu.

Slováci chcú popri nakupovaní aj zážitok

Nákupné správanie Slovákov a dostupnosť obchodov či tovarov prešli za posledných 30 rokov výraznými zmenami. Okrem vyššie spomenutých faktov majú dnes Slováci možnosť nakupovať online, pretože e-shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne.

Z nakupovania chcú mať zákazníci aj zážitok, nielen mechanicky hádzať tovary do nákupných košíkov alebo vozíkov. Obchodné centrá sa stali zároveň nielen miestom pre nákupy. Podľa výsledkov septembrového prieskumu Datamar a MNforce až 43 % Bratislavčanov navštevuje „shoppingy“ kvôli stravovaniu, 39 % kvôli zábave a relaxu a 27 % kvôli príležitosti stretnúť sa s priateľmi.

Fenoménom nie je už ani takzvaná nákupná turistika do okolitých krajín, ktorú však v súčasnosti čiastočne stopla pandémia. Čoraz viac sa zároveň kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu, a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami, a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.