Foto: Shutterstock

Prezident USA Donald Trump bol dokonca nominovaný na Nobelovu cenu za mier za sprostredkovanie tejto dohody medzi dlhodobými nepriateľmi. Očakáva sa, že dohoda by mohla vyniesť Dubaj, hlavné finančné centrum SAE, na výslnie a zaradiť ho medzi hlavné finančné centrá sveta.

Napäté vzťahy na Blízkom východe

Spojené arabské emiráty bohaté na ropu sú prvým štátom Perzského zálivu, ktorý nadviazal vzťahy s Izraelom v rámci dohody, ktorá prišla uprostred rastúceho napätia Izraela s Iránom. S tým Iránom, ktorý jeho susedia obviňujú z podpory regionálnej nestability.

Napriek napätiu udržiavajú SAE a Irán, ktoré sú od seba vzdialené len 70 kilometrov cez strategický Hormuzský prieliv, diplomatické vzťahy a ekonomické väzby, ktoré generujú miliardy dolárov pre obe strany.

„Teherán nie je v pozícii, aby sa mohol vzdať svojich hospodárskych vzťahov s ktoroukoľvek krajinou, najmä nie so SAE, s ktorými sú prakticky v susedstve,“ uviedla vedúca pracovníčka Globálneho energetického centra Atlantickej rady Ellen R. Wald pre portál Today.

Dohoda Izraela a SAE by mala pripraviť pôdu pre priame ekonomické zblíženie izraelských a iránskych podnikateľov v Spojených arabských emirátoch, ktorí by z týchto vzťahov mohli ťažiť, tvrdia odborníci.

Vedecká pracovníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy Cinzia Bianco pre portál The Times of Izrael povedala, že bude „chvíľu trvať“, kým sa Iránci v SAE stretnú s Izraelčanmi.

„Je dôležité zdôrazniť, že väčšina Iráncov so skutočnými väzbami na Islamskú republiku bola v uplynulých rokoch buď vykázaná, alebo vysťahovaná,“ uviedla.

„Tí Iránci, ktorí zostali v Dubaji alebo v Spojených arabských emirátoch všeobecne, sú ultrapragmatickí podnikatelia, ktorí sa odmietajú zapliesť do akejkoľvek politiky. Niektorí z nich preto považujú túto dohodu za príležitosť, nie za výzvu,“ dodala C. Bianco.

Dubaj ako nové finančné centrum

Dubaj, jeden zo siedmich emirátov, ktoré tvoria SAE, zažíva v súčasnosti obrovský finančný rozmach, pričom jeho ekonomika je založená hlavne na obchode s ropou.

V 50. rokoch, keď už Londýn a New York boli na vrchole svojej slávy, Dubaj nebol väčší ako menšie mestečko s približne 20 000 obyvateľmi, pričom nemal ani letisko. Dnes je to metropola.

Jeho finančné centrum, ktoré sa prvýkrát začalo rozbiehať v 90. rokoch, má v súčasnosti nadregionálne postavenie a slúži ako vstupná brána pre investorov, ktorí začínajú podnikať na Blízkom východe, v južnej Ázii a Afrike.

Silné obchodné a dopravné spojenia podporujú jeho finančné postavenie. Mesto má najväčší umelo vybudovaný prístav na svete a jeho letisko patrí ku kľúčovým tranzitným bodom svetových aerolínií.

Podľa indexu globálnych finančných centier, ktorý od roku 2007 hodnotí mestá podľa celého radu finančných a ekonomických ukazovateľov, Dubaj postupne rastie v tomto rebríčku a teraz sa pohybuje tesne pod hranicou prvej desiatky.

Na porovnanie, ostatné mestá v regióne sú na oveľa nižších priečkach, napríklad Tel Aviv je na 36. mieste a hlavné mesto SAE Abú Dabí je 39.

Dubajský Manhattan združuje najlepších

Srdcom dubajského finančného ekosystému je Dubajské medzinárodné finančné centrum (DIFC). Je to 110-árová finančná zóna v centre mesta, ktorá bola založená v roku 2004. „V súčasnosti v DIFC sídli viac ako 2 500 finančných spoločností, medzi nimi napríklad 17 z 20 najväčších svetových bánk, osem z desiatich popredných svetových právnických firiem a šesť z desiatich najväčších správcov aktív,“ uvádza portál Economist.

Úspech DIFC spočíva predovšetkým v jeho osobitnom daňovom postavení a regulácii. Rovnako ako ďalších 40 voľných finančných zón v SAE určuje svoje vlastné pravidlá. Cudzincom umožňuje úplné vlastníctvo (mimo zón je tento limit obmedzený na 49 %) a nestanovuje žiadne kvóty pre miestny prenájom.

Má aj vlastného regulátora, Dubajský úrad pre finančné služby, ktorý rozhoduje o povoleniach pre podnikanie, kým finančné spoločnosti mimo slobodných zón spadajú pod centrálnu banku a iné národné orgány.

DIFC má tiež svoj vlastný súdny systém založený na obyčajovom práve a na súdoch, ktoré rozhodujú o prípadoch v angličtine. Naproti tomu systém SAE je založený na občianskom práve.

Túto autonómiu oceňujú najmä investori, ktorých právne systémy domovských krajín sú menej spoľahlivé, ako napríklad Indovia, ktorí žartujú, že Dubaj a Singapur sú skutočné finančné hlavné mestá Indie.

Odvrátená strana Dubaja

Podľa odborníkov však najväčšia dlhodobá hrozba pre Dubaj pochádza z jeho vnútra a je ňou postoj mesta ku korupčnému kapitálu. Zo všetkých veľkých svetových finančných centier je Dubaj považovaný za najpofidérnejší.

Je známy hlavne tým, že tu okrem poctivých investorov sídlia aj rôzni obchodníci so zbraňami, práčovne peňazí a spoločnosti, ktoré sa chcú vyhnúť plateniu daní v domovských krajinách.

Spojené arabské emiráty a Irán sú jedinými krajinami Perzského zálivu na americkom zozname „známych jurisdikcií v oblasti prania špinavých peňazí“ a ich peniaze sú pod drobnohľadom pre podozrenie z finančných väzieb na sýrskeho prezidenta.

Nie je preto prekvapením, že Spojené arabské emiráty majú zlé výsledky v poprednom indexe, ktorý meria riziko prania špinavých peňazí. SAE majú v skutočnosti horšie umiestnenie ako niektoré notoricky známe daňové raje, akými sú napríklad Seychely alebo Cyprus.

Budúcnosť patrí Číne

Dubajskému medzinárodnému finančnému centru sa úspešne podarilo zvládnuť koronakrízu a do prvej polovice roku 2020 sa tu zaregistrovalo 310 nových spoločností, čo je šesťmesačný rekord. Centrum tým nadviazalo na rekordný rok 2019, v ktorom začalo v DIFC podnikať 493 nových spoločností, medzi nimi napríklad skupina Warrena Buffeta, Berkshire Hathaway.

Tento nepravdepodobný rast spôsobuje najmä záujem ázijských firiem a fintechov. Keďže Dubaj investoval značné prostriedky do spustenia fintechového „akcelerátora“, tvrdí, že je domovom viac ako polovice všetkých fintechov na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Okrem toho politickí a obchodní vodcovia Spojených arabských emirátov za ostatných niekoľko rokov neúnavne pracovali na posilňovaní kontaktov s Čínou a podpisovali dohody hlavne v oblasti logistiky, chemikálií a financií. Nevadili im napríklad ani sankcie uvalené na spoločnosť Huawei zo strany USA, a tieto dohody začínajú prinášať svoje ovocie.

DIFC je sídlom regionálnych riaditeľstiev pre štyri najväčšie čínske banky a tiež niekoľkých veľkých firiem. Aj keď SAE nie sú kľúčovým hráčom v čínskej iniciatíve, Dubaj sa stáva centrom pre čínsku expanziu v tomto regióne. DIFC podľa portálu Economist do roku 2030 očakáva strojnásobenie svojej veľkosti, a vďaka novým východným prepojeniam sa tento cieľ javí ako veľmi pravdepodobný.