Energie ukrajujú z rozpočtov Slovákov vyše 9 %, je to najviac v rámci celej EÚ

Eva Sadovská 3.11.2022 Poslať

Väčšinu slovenských domácností trápia obavy z prudkého zvyšovania cien energií. Je to oprávnené, pretože energie im ukrajujú z rodinných rozpočtov vyše 9 %, čo je najviac v rámci krajín Európskej únie (EÚ). Pozrime sa preto podrobnejšie na to, koľko míňame za elektrinu, plyn a teplo, ako sa ich ceny zvýšili v roku 2022 a ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami EÚ.

Foto: Shutterstock

Za energie míňame najviac

Náklady na energie (elektrinu, plyn, teplo a ostatné palivá) ukrajujú Slovákom z rodinných rozpočtov 9,1 %. V rámci krajín EÚ ide o jednoznačne najvyšší podiel. Vyplynulo to z údajov Eurostatu (Final consumption expenditure of households) za rok 2020. Nejde pritom o žiadny krátkodobý efekt, pretože sledovaný podiel v prípade Slovenska kolíše okolo 10 % dlhodobo.

Hneď po nás míňajú na energie zo svojich rodinných rozpočtov najviac domácnosti z Poľska a Česka (7,9 % a 6,2 %). Nasledujú Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko s podielmi v rozpätí 5,4 % až 5,8 %. Priemerný údaj za celú európsku dvadsaťsedmičku hovorí o 4,3-percentnom podiele energií z celkovej spotreby domácností. Elektrina, plyn či teplo najmenej zaťažujú peňaženky domácností z Malty, Portugalska a Luxemburska, v prípade ktorých je analyzovaný podiel nižší ako 3 %.

Energie nám tento rok zdraželi o 15,7 %

Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) väčšinou zaznamenali nárast cien energií. Výnimkou bol iba rok 2021, keď došlo k ich zlacneniu. Dôvodom boli nižšie ceny na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 – ovplyvneného prvou vlnou pandémie koronavírusu.

V tomto roku sme svedkami výrazného zdražovania. Počas prvých troch kvartálov 2022 si slovenské domácnosti za energie priplatili medziročne viac o 15,7 %, konkrétne za plyn až o 19,9 %, teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,9 % a elektrina o 11,7 %.

Ceny energií na Slovensku sú regulované

Na Slovensku sú ceny energií pre domácnosti regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a k ich zmenám dochádza každoročne väčšinou od 1. januára. Hoci hlavné slovo má ÚRSO, významný vplyv na cenotvorbu má vývoj cien energií na svetových burzách počas predchádzajúceho roka. Tohtoročný nárast cien energií pre domácnosti na Slovensku o 15,7 % tak reflektuje vývoj na svetových burzách s energiami ešte počas roku 2021. Aktuálna situácia na burzách ovplyvnená vojnovým konfliktom na Ukrajine by sa mala premietnuť do cien energií pre domácnosti až v januári 2023.

Ako to funguje v iných krajinách

V iných európskych ekonomikách cenotvorba prebieha zväčša iným spôsobom a tohtoročné výkyvy na burzách sa do cenníkov pre domácnosti premietajú už tento rok. Preto vo viacerých krajinách EÚ je vykázaný výraznejší tohtoročný nárast cien elektriny, plynu a iných palív.

Najvýraznejší nárast cien energií, približne dvojnásobný, evidujú v Holandsku a Estónsku. Medziročne viac ako dvojtretinové zdraženie energií (v období január až september 2022) pociťujú aj v Belgicku, Litve, Grécku či v Taliansku.

Naopak, v susednom Maďarsku vykázali priemerný nárast cien energií o necelých 14 %. U našich južných susedov pritom ceny energií takpovediac stagnovali až do júla a k prudšiemu nárastu o vyše polovicu prišlo počas augusta a septembra 2022. V Poľsku sú energie drahšie o takmer 30 %, v Českej republike dokonca o takmer tretinu.

Najviac ohrození sú seniori a neúplné rodiny

V súvislosti s rastúcimi nákladmi na energie sa čoraz viac skloňuje pojem „energetická chudoba“. Hoci jednotná metodika alebo univerzálna definícia tohto pojmu zatiaľ neexistuje, zvykne sa vysvetľovať výstižnou slovnou dilemou heat or eat (v preklade vykurovať alebo jesť).

Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.

Energetickú chudobu na Slovensku si vieme priblížiť napríklad aj prostredníctvom štyroch ukazovateľov EU SILC, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat. Ide o:

1) mieru preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 % príjmov),

2) nedoplatky na účtoch za energie,

3) neschopnosť zabezpečiť primerané teplo,

4) život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.

Podľa týchto údajov sú energetickou chudobou najviac ohrození členovia jednorodičovských domácností, domácností seniorov a viacpočetných rodín. Dovedna ide o niekoľko stoviek tisíc obyvateľov Slovenska.

Koľko Slovákov a Sloveniek je ohrozených energetickou chudobou?

V domácnostiach, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % príjmov, žije na Slovensku cca 178-tisíc obyvateľov. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z domácností jedného dospelého (či už s deťmi, alebo bez nich).
Nedoplatky na účtoch za energie má viac ako 283-tisíc Slovákov a Sloveniek. Najviac sa tento problém týka viacčlenných rodín s podielmi 8 až 10 %.
Až 309-tisíc obyvateľov Slovenska žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch. Problém s vlhkými stenami či zatekajúcou strechou má 275-tisíc obyvateľov. Najvypuklejší je tento problém v domácnostiach s jedným dospelým, ale aj vo viacčlenných domácnostiach.