Foto: shutterstock

Klimatická zmena so sebou nesie čoraz častejšie výkyvy počasia, ktoré začínajú byť veľmi prudké. Tieto extrémy následne spôsobujú množstvo poistných udalostí. „Zmeny v štruktúre klímy a počasia dokážu extrémne ovplyvniť živelné udalosti vo svete. Tie sa následne prejavujú tromi spôsobmi: intenzívne víchrice, povodne následkom silných nárazových dažďov a ťažké obdobia sucha. Poisťovne sa snažia rozširovať portfólio poistných produktov aj o riziká, ktoré sú často na hrane poistiteľných a nepoistiteľných rizík,“ hovorí Helena Kanderková, hovorkyňa spoločnosti Allianz – SP. 

Hrozbou sú dažde aj sucho

Poisťovne pozorujú zmeny aj v tom, ako na Slovensku pribúdajú zrážky. „Na Slovensku je badať, že aj keď sa ročný úhrn zrážok z roka na rok až tak výrazne nelíši, mení sa samotné načasovanie a intenzita zrážok v krátkom období. V minulosti sme sa v súvislosti s rizikom povodní a záplav stretávali skôr s vybrežením riek alebo potokov, v súčasnosti však narastá počet týchto škôd následkom bleskových povodní,“ približuje Katarína Kukurová zo spoločnosti Generali. „Tento jav však môže čiastočne súvisieť aj s lesným hospodárstvom. To znamená, že voda sa pri intenzívnych lejakoch nestihne dostatočne rýchlo vstrebať do zeme, ale zo svahov steká tak výrazne a v takom veľkom objeme, že spôsobuje škody na majetku a dokonca aj na životoch,“ dopĺňa.

Práve voda je z pohľadu škôd na majetku jedna z najväčších hrozieb. „Z našich štatistík vyplýva, že v dôsledku klimatických zmien najčastejšie ničí majetok dážď, povodne a víchrice, ktoré sú najmä v posledných rokoch dôsledkom náhlej zmeny počasia,“ upozorňuje Beata Lipšicová zo spoločnosti Uniqa. 

V posledných rokoch skutočne vodné živly spôsobujú výrazné škody. „Za posledných 9 rokov evidujeme najviac škôd spôsobených atmosférickými zrážkami, povodňami, záplavami a víchricami. Nárast týchto škôd evidujeme na majetku aj na úrode, resp. v poľnohospodárstve. V letných mesiacoch sú to najmä búrky a s nimi spojené povodne a krupobitie. Napríklad rok 2010 bol pre nás z pohľadu škôd rokom povodní, keď sme evidovali vyše 36-tisíc poistných udalostí spôsobených povodňami v celkovej hodnote viac ako 39 miliónov eur. Rok 2011 bol zas rokom búrok, keď nadpriemerná búrková aktivita na našom území, spojená s intenzívnymi bleskami a krupobitím, spôsobila  škody vo výške 1,14 milióna eur,“ hovorí Kanderková z Allianz – SP.

Na druhej strane, klimatická zmena spôsobuje aj škody, ktoré vznikajú extrémnym suchom. „V súvislosti s klimatickými zmenami zaznamenávame aj nárast škôd spôsobených suchom a horúčavami. Ide najmä o škody v poľnohospodárstve – na úrode, ale napríklad aj na zvieratách. Tento rok sme napríklad farmárovi za škody na uhynutej hydine spôsobené extrémnymi horúčavami vyplatili vyše 200-tisíc eur,“ dopĺňa Kanderková.

Nové trendy

Klimatická zmena vytvára trendy, ktoré poisťovne pozorujú v praxi. Podľa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO), poisťovne vnímajú nárast počtu poistných udalostí napríklad v nasledujúcich rizikách:

Nehnuteľnosť v povodňovej oblasti

Klimatická zmena môže spôsobiť, že poisťovne nebudú majetok proti riziku povodne v budúcnosti poisťovať. „Klienti by mali rátať s tým, že škoda je poistená len v prípade, že poistený splní svoju povinnosť predchádzať a zabraňovať vzniku škôd. Je potrebné rátať s tým, že poisťovatelia budú ustupovať napríklad od poistenia majetku nachádzajúceho sa v záplavových oblastiach,“ hovorí Jozefína Žáková, generálna riaditeľka SLASPO. V súčasnosti poisťovne pristupujú k riešeniu škôd spôsobených povodňami rôzne. 

Európska legislatíva zaväzuje Slovensko, aby vytváralo mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika. „Na mape povodňového ohrozenia je zobrazený rozsah záplav, ktoré by spôsobili povodne s priemernou dobou opakovania raz 5 rokov až po raz za 1000 rokov, prípadne iná povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom. Mapy povodňového rizika obsahujú údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia,“ upozorňuje SLASPO s tým, že poisťovne môžu tieto mapy využívať ako nástroj na hodnotenie rizík. Povodňové mapy by sa mali prehodnocovať a ak je to potrebné, mali by sa aktualizovať raz za šesť rokov. 

 „Lokalizácia majetku v povodňovej oblasti môže byť dôvodom, prečo poisťovňa na seba nepreberie riziko povodne pri poistení konkrétneho majetku vôbec, alebo za vyššiu cenu, prípadne vyplatí poistné plnenie iba pri prvej poistnej udalosti spôsobenej povodňou. Všetko je otázkou nastavenia zmluvy. Opakovaný výskyt povodne už totiž nemožno považovať za náhodnú udalosť, pričom práve faktor náhodnosti je jedným zo základných princípov poistenia,“ vysvetľuje Žákova zo SLASPO.

Používanie týchto máp však nie je pre poisťovne povinné. Majú voľnosť v tom, ako budú riziko povodní vyhodnocovať. „V našej poisťovni pri poistení nehnuteľností nevyžadujeme, aby sa dojednávateľ poistenia orientoval podľa povodňových máp, čo znamená, že poisťujeme aj v povodňových oblastiach. Ak však máme vedomosť, že nehnuteľnosť už bola v minulosti postihnutá povodňou  alebo záplavou, podmienkou poistenia je obhliadka miesta poistenia. Ak z nej  vyplynie, že poškodené časti nehnuteľnosti už boli opravené, resp. nehrozí poškodenie ako následok prechádzajúcej škody, nie je problém takúto nehnuteľnosť poistiť,“ hovorí Lipšicová z poisťovne Uniqa. 

Pri uzatváraní poistnej zmluvy teda poisťovne riziko povodní, samozrejme, vyhodnocujú. „Pred vstupom do poistenia sa klientov pýtame, či bolo za posledných 10 rokov miesto poistenia postihnuté povodňou a záplavou štyri a viackrát. Ak áno, riziko povodeň a záplava je z poistenia vylúčené. Po zadaní presného adresného bodu systém vyhodnotí do akej rizikovej zóny spadá daná adresa. V prípade, ak ide o zónu so zvýšeným rizikom povodne a záplavy, je určený limit poistného plnenia pre tieto riziká, pričom limit je nižší ako poistná suma,“ objasňuje situáciu Kukurová z Generali.

Historické dáta sú zbytočné

Klimatická zmena spôsobuje, že pre poisťovne je ťažšie nastavovať poistné produkty. „Z hľadiska poisťovní má dôsledky na poisťovníctvo ako celok, a nie len na poistenie živlov ako také. Problematické je totiž aj samotné modelovanie škodovosti. Klimatické zmeny sú výrazné najmä v posledných obdobiach a pre výpočet predikcie vzniku škôd sú tak historické dáta menej relevantné ako dáta z posledných období,“ tvrdí Kukurová z Generali.

Poisťovne zároveň upozorňujú na to, že klienti majú často neaktuálne poistné krytie a svoj majetok majú podpoistený. „Pri likvidácii škodových udalostí sa však ešte stále stretávame s problémom starých poistiek, ktoré sú stanovené na nižšie sumy, ako je aktuálna hodnota nehnuteľnosti. Ľudia sú potom sklamaní, keď pri poistnej udalosti nedostanú plnú sumu, ktorú od poisťovne požadovali. Treba si uvedomiť, že ak mala nehnuteľnosť pred 30 rokmi hodnotu 15-tisíc eur, dnes to môže byť 150-tisíc eur. Najmä v čase záplav sú staré poistky s nízkymi sumami veľkým problémom, napriek značným škodám sa potom poistné plnenie kráti pomerom, akým je nehnuteľnosť podpoistená,“ dodáva na záver Lipšicová z poisťovne Uniqa.