Zdroj foto: Freepik

Slovenská sporiteľňa aj skupina VÚB dosiahli rast čistého zisku

Slovenská sporiteľňa (SLSP) bola v prvom kvartáli zisková. Banka dosiahla za prvý štvrťrok 2018 zisk po zdanení 40,9 milióna eur, v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 0,2 %. . Objem úverov atakuje hranicu 12 miliárd eur. Prevádzkový zisk banky medziročne klesol o 3,1 % z 71,9 milióna eur na 69,7 milióna eur.

Skupina VÚB v prvom štvrťroku tohto roku dosiahla rast čistého zisku prevádzkový zisk poklesol. Hodnota prevádzkového zisku klesla o 2,6 % na 76,2 milióna eur. Čistý zisk skupiny VÚB stúpol o 29,8 % a je vo výške 57 miliónov eur.  Kapitálová primeranosť VÚB zostala aj naďalej silná. Primeranosť kapitálu na úrovni Skupiny predstavovala v marci 2018 18,68%, čím splnila minimálne požiadavky stanovené Národnou bankou Slovenska.

Meradlom úspešnosti inovácií je rast tržieb

Najlepším meradlom úspechu technologických inovácií v ich firmách je rast tržieb. Tieto zistenia vyplynuli zo štúdie KPMG Global Technology Innovation Report 2018. Respondenti prieskumu označili za top globálneho vizionára v oblasti technológií výkonného riaditeľa a zakladateľa spoločností Tesla a SpaceX Elona Muska. Druhým v poradí bol generálny riaditeľ spoločnosti Google Sundar Pichai a prvú trojicu uzatvoril generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg. 

Najsľubnejším trhom pre inovácie a prelomové technológie sú po druhýkrát za sebou USA pred druhou Čínou. V rebríčku miest s najväčším potenciálom stať sa svetovým centrom technologických inovácií sa tento rok okrem amerických a čínskych miest objavili aj európske mestá. Za vedúcim Šanghajom nasleduje Tokio, Londýn a New York. V druhej päťke sa umiestnili Peking, Singapur, Soul, Tel Aviv, Bangalúr a Berlín. Spomedzi firiem sa lídrom v oblasti technologických inovácií stal Google. Druhú, tretiu a štvrtú priečku si podelili Apple, Microsoft a Tesla. 

Väčšina študentov a absolventov je kvôli práci ochotných odísť do zahraničia 

Viac než polovica oslovených študentov a čerstvých absolventov zo Slovenska by sa chcela stať najmä expertom vo svojom odbore, nie nevyhnutne manažérom. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti Deloitte „First Steps into the Labour Market“. Zároveň viac než štvrtina, teda 28,5 % respondentov, má jasné manažérske ambície. Zvyšok zaujíma horizontálny rozvoj a získavanie rôznorodých skúseností viac než kariéra. Kvôli kariére a práci by bolo viac než 75 % opýtaných študentov na Slovensku ochotných presťahovať sa do inej krajiny. 

Prevažná väčšina respondentov však vníma prácu len ako zdroj príjmu alebo nepríjemnú povinnosť. Až 83 % respondentov zo Slovenska sa vyjadrilo, že by pracovali, aj keby nepotrebovali peniaze. Pri výbere zamestnania viac než tretina slovenských respondentov najviac oceňuje príležitosť rozvíjať sa a nadobúdať nové zručnosti, čo je typickým znakom tejto generácie. Ďalšími dôležitými kritériami pri rozhodovaní sú dobrá pracovná atmosféra, vzťahy s ostatnými a atraktívne platové ohodnotenie.

Takmer polovica slovenských manažérov je ochotných dať úplatok

Korupcia vo svojom dôsledku výrazne ovplyvňuje podnikanie, silu ekonomiky i sebavedomie spoločnosti. Medzinárodný prieskum spoločnosti EY Global Fraud Survey zameraný na podvody a korupciu ukazuje, že 36 % respondentov z celého sveta považuje podvody a korupciu za riziko pre svoje podnikanie. Celkovo 44 % slovenských respondentov by použilo úplatok s cieľom získať alebo udržať kontrakt v období ekonomického poklesu. Celosvetový priemer je pritom 13 %. Riziko podvodu považujú respondenti celosvetovo za najzávažnejšie, hneď za rizikami spojenými s vývojom makroekonomického prostredia a za zmenami legislatívy upravujúcej podnikanie. 

Zatiaľ čo v rozvinutých krajinách považuje korupciu za problém iba 20 % manažérov, v strednej a východnej Európe je to 47 % a v Latinskej Amerike dokonca 74 % respondentov. V Slovenskej republike je toto číslo oproti priemeru výrazne vyššie, v korupcii vidí vysoké riziko pre podnikanie až 54 % respondentov. Spoločne s Českou republikou, kde hodnota dosahuje 48 %, sa tak v tejto oblasti pohybujú na vrchole rebríčka európskych štátov. Toto číslo dlhodobo neklesá napriek tomu, že regulačné orgány vo svete od roku 2012 udelili firmám za korupciu pokuty vo výške viac ako 11 miliárd amerických dolárov. Avšak niektorú z foriem neetických praktík prostredníctvom úplatkov, drahých darčekov alebo výletov za zábavou je pripravených využiť až 82 % slovenských a 64 % českých manažérov. Slovensko sa dokonca v tejto kategórii umiestnilo globálne na prvom mieste. Priemer pre strednú a východnú Európu je pritom iba 40 %, v západných krajinách dokonca len 29 %.