Hľadaj

Martin Reguli: Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo chcú ľudia a čo potrebuje ona

23 Lídri Poslať

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009. Prešlo už 10 rokov, odkedy sme členmi tejto menovej únie. Ako sa zmenilo nielen Slovensko, ale aj EÚ a eurozóna? Je eurozóna dobrým projektom? Pre magazín Financial Report odpovedá Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka.

image

Ako hodnotíte 10 rokov Slovenska v eurozóne?

Vstupovali sme v období rokov 2008 až 2009. Bol to vtedy veľký experiment, ktorý sa ukázal do veľkej miery ako úspešný. Úspešný bol v tom, že dal Slovensku istú mieru stability a predvídateľnosti najmä pre zahraničných investorov, ktorí nemuseli rátať so zvýšenými nákladmi na menovú politiku. Zároveň ukázal jednoznačnú stabilitu Slovenska ako člena EÚ. Ukázali sme sa ako krajina, ktorá vie, že chce patriť do európskeho spoločenstva. Slovensko si za posledných desať rokov uvedomuje, že ekonomicky náš úspech je závislý od členstva v EÚ a od krajín, ktoré v EÚ sú. Hodnotím to ako veľmi odvážny experiment, keďže to bolo v začiatkoch krízy. Slovensko bolo donútené byť hospodárnejšou krajinou z hľadiska vlastných financií.

 

Kam sa Slovensko posunulo za týchto 10 rokov?

Slovensko sa posunulo z ekonomického tigra z roku 2004 až 2007 do štandardnej, trošku možno viac stabilnej, ale menej odvážnej ekonomiky, ktorá je istotou, ale nie je zárukou nejakého posunu dopredu. Slovensko je naozaj krajinou, ktorá s výnimkami daňového a odvodového zaťaženia a regulácie je stabilnou ekonomikou, od ktorej si môžu brať firmy príklad posledných štyri až päť rokov. Je tu stabilita, je tu tendencia k zodpovednosti a k predvídateľnosti z hľadiska podnikateľského prostredia. Sme menej dravý typ krajiny, ale sme typom zodpovednejšej krajiny. Slovensko sa musí však vedieť prispôsobiť z hľadiska digitálnej ekonomiky. Musí sa znova stať dravým tigrom v tejto oblasti, kde vie privítať nové veci a nečakať reaktívne na to, čo sa udeje okolo nás.

V čom sú naše negatíva v porovnaní s krajinami EÚ?

Sme veľmi konzervatívni v prijímaní nových zmien. Veľmi často sa krajina drží toho, čo pozná, bez toho, aby mala odvahu skúsiť to, čo nepozná. Slovensko má výhodu v tom, že máme obrovské zahraničné firmy, automobilky, veľké IT spoločnosti, ktoré krajinu tlačia, aby sa zmenila. Slovensko by však malo samo od seba ťahať ekonomiku, aby išla pozitívnym smerom. Krajina by mala vytvárať priestor a prinášať nové veci.

„Slovensko sa musí znova stať dravým tigrom v digitálnej ekonomike.“

Aký bol vývoj eurozóny?

EÚ mala od roku 2008 nespočetný počet kríz. Mala krízy bankové, dlhové, politické. Bolo to určite obdobie krízové a bolo to neštandardné obdobie. A vlastne toto obdobie otestovalo, čo Slovensko chce a vie robiť do budúcna. Eurozóna ako taká ukázala, že je ochotná riešiť problémy a že ich vie riešiť výnimočnými opatreniami, ako bol euroval, balíčky, mechanizmy a pôžičky, že sa vie zastať fungujúceho systému.

Možno je to viac politický cieľ, ako ekonomický, najmä pri zachraňovaní krajín eurozóny. Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo ľudia chcú a medzi tým, čo eurozóna potrebuje. Stráca kontakt s ľuďmi, s ktorými nevie odkomunikovať veci, ktoré robí dobre.

V čom sa skrýva odpoveď? Kde to viazne?

EÚ si musí vybrať jasnú víziu, kam chce ísť ako spoločenstvo krajín, a aj eurozóna. Buď to bude nejaká forma federalistickej únie, alebo zóna voľného obchodu. Veľa možností medzi tým nemá. EÚ nevie predať seba a svoje úspechy ako úspechy pre bežných občanov. Nedokáže prezentovať, prečo je potrebná a dôležitá. Bojuje s krízou, že populisti využívajú túto slabinu proti nej. To bude aj výzva pre EÚ, aj pre eurozónu.

Dala by sa teda EÚ vzhľadom na iné kontinenty a spoločenstvá definovať ako konzervatívna?

Tu je rozdiel najmä medzi európskymi inštitúciami a ľuďmi, ktorí v EÚ žijú. Určite menej ako polovica ľudí napríklad na Slovensku sa cíti byť Európanmi. Viac sa považujú za Slovákov, čo je pre Európsku úniu z hľadiska budovania dôvery problémom. EÚ sa stále snaží presadiť novú identitu a narazila na stenu, a nielen na Slovensku, ale v čoraz väčšom počte krajín. Teraz sa buď musí prispôsobiť vlne, ktorá by mohla EÚ zastaviť v jej cieľoch a ovplyvniť jej finálnu podobu z hľadiska budúceho fungovania, alebo začne sama seba viac predávať, aby bola práve to, čo ľudia chcú. Najväčšou krízou EÚ je to, že ľudia sa necítia byť súčasťou toho projektu.

Hodnotíte rok, keď sme do eurozóny vstúpili, ako správny čas na vstup do tohto spoločenstva?

Vstup pomohol slovenskej ekonomike do veľkej miery prečkať búrku v relatívnom pokoji. Bolo to naozaj pozitívum, že to Slovensko spravilo, lebo dostalo veľa benefitov. Bez EÚ je Slovensko do veľkej miery ekonomicky stratené a bez Eura, by Slovensko nemuselo mať mnohé zo súčasných výhod.

„Najväčšou krízou EÚ je, že ľudia sa necítia byť súčasťou tohto projektu.“

V čom vidíte najzásadnejšie slabiny eurozóny?

Nevýhoda je určite v tom, že ak má byť eurozóna ekonomickým klubom so spoločným ekonomickým hospodárením, musí byť tento projekt v záujme bežných ľudí, aby to potom občania neodmietli vo voľbách. Zároveň musí byť eurozóna riadená efektívne. Myslím, že ak sa chce eurozóna stavať do tejto pozície, tak by mohla byť proaktívnejšia aj v podpore niektorých vecí, ktoré by smerovali k inováciám v ekonomike. Ide napríklad o pripravenosť na digitalizáciu alebo integrovanie ekonomík cez reformovanie prístupov. Toto sa zatiaľ nedeje.

Je podľa vás eurozóna dobrý projekt?

Z hľadiska princípov rozumiem množstvu kritikov eurozóny, ktorí hovoria, že spoločná európska mena je vo svojej súčasnej podobe ekonomicky nešťastným nápadom. Pretože každá ekonomika má iné fungovanie, iné tempo rastu, iné náklady fungovania, iné platové podmienky. Je to viac projekt politický ako ekonomický, čo je chyba. To sa prejavuje v politických rozhodnutiach, ktoré vytvárajú riziká v slabších krajinách a tie môžu napokon so sebou stiahnuť aj tie dobré krajiny. To vytvára nedôveru, ktorá Európska únia nedokázala upokojiť.

V rámci V4 sa susedné krajiny zaviazali vstupom do EÚ k vstupu do eurozóny. No sme jediná krajina, ktorá v eurozóne je. Prečo okolité krajiny stále váhajú? Kedy splnia záväzok?

Ten impulz musí prísť určite z danej krajiny, že chce ísť do projektu. Okrem toho, že musia splniť podmienky, ktoré sú pevným kritériom, musia preukázať aj vôľu, že chcú byť v európskom mechanizme na stabilizáciu meny, a tento proces musia iniciovať krajiny a nemôžu byť k tomu donútené.

Nebolo Slovensko dobrým príkladom toho, že to naozaj funguje?

Ak by sa mali krajiny pozerať na Slovensko, tak sme určite dobrým príkladom. Členstvo podporilo stabilizáciu Slovenska, lenže obávam sa, že ľudia si všímajú tie krízy, ktoré eurozóna mala za posledných desať rokov. Myslím si, že práve tento bod kríz najviac spomalil smerovanie týchto krajín, či už sa bavíme o Maďarsku, alebo o Poľsku. V prípade Česka je to špecifické, lebo tam je to ich kultúrny zdravý skepticizmus z toho, že oni sa cítia ešte menej Európanmi ako my.

 

Je toto chyba EÚ, že vstup do eurozóny nezadefinovala presne?

Chybou bolo, že EÚ krajinám nedala jasne najavo, čo členstvo v EÚ znamená a ako sa musia členské krajiny prispôsobiť. Na druhej strane by to znamenalo obrovský zásah do plánovania ekonomiky v čase, keď sme ani my nevedeli, že kríza príde. Momentálne krajiny vstup do eurozóny odkladajú, pokiaľ môžu, a nič ich vlastne ani netlačí. Skôr je otázkou, ako by vnútropolitická situácia vyzerala, keby boli nútení byť členmi eurozóny a či tento spôsob nie je menej vyhovujúci pre eurozónu.

Dá sa nájsť, čo okrem meny spája členské krajiny eurozóny?

Všetci členovia EÚ by sa skôr či neskôr mali stať členmi spoločného európskeho jednotného trhu. Mali by byť členmi Schengenského priestoru, aj európskej menovej únie. Ono to však nie vždy tak funguje. EÚ je tak rozdelená do toľkých rôznych celkov, že je veľmi náročné spájať to dohromady. Máme spoločnú menu, riadiace orgány, ale nedefinuje ich nič konkrétnejšie.

Dalo by sa teda povedať, že EÚ dáva krajinám určitú voľnosť, aby mohli byť takými krajinami, akými chcú byť?

V istom zmysle slova áno. Len je potrebné, aby sa to robilo aj do budúcna. Sú tu isté obmedzenia, ktoré krajina musí akceptovať.  Je potrebné, aby EÚ tam, kde zjednocuje krajiny, ako mena alebo politika, aby si to vedela aj obhájiť. Keď nastane vlna populizmu, tak sa podkope celá zásada pravidiel a celý systém sa rozpadne.  EÚ si sama musí zadefinovať hranicu, za ktorú sa nebude hýbať, ale kde bude garantovať, že to nie je len nejaká forma centralizácie, ale že je to projekt, ktorý sa končí v rozumnom kompromise. Jedným zo základných princípov EÚ bol princíp subsidiarity, teda princíp, že EÚ bude nechávať krajinám právomoci, ktoré sa dajú na národnej úrovni robiť lepšie.

Ako by vyzeralo Slovensko, keby sme do EÚ nevstúpili?

Švajčiarsko by z nás asi nebolo, boli by sme určite niekde tlačení sa rozvíjať vo svojich najsilnejších stránkach. Určite by sme sa potrebovali viac ekonomicky vyhradiť, že sme krajina definovaná niečím špecifickým. Pri Švajčiaroch je to bankový systém, pri malých krajinách sú to daňové raje. Museli by sme si vydobyť miesto na slnku. Takto podobne to majú aj mnohé krajiny ktoré sú mimo EÚ, ako napríklad Nórsko. Šancu zvládnuť to by sme mali aj na Slovensku, ale bola by oveľa menšia a cesta, ktorou by sme išli, by bola oveľa rizikovejšia s oveľa väčšími negatívnymi dôsledkami.

bezpecnykurier
bezpecnykurier
bezpecnykurier Chráňte
vašu komunikáciu
bezpecnykurier Dôverné informácie
zabezpečte heslom
bezpecnykurier Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov
logo
PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení