Foto: Shutterstock

Riešila dôsledky pandémie aj vojny

Súčasné funkčné obdobie na čele Medzinárodného menového fondu (MMF) sa Kristaline Georgievovej končí 30. septembra 2024. Po jeho uplynutí bude na základe rozhodnutia rady fondu pokračovať na poste šéfky až do roku 2029.

Georgievová (70) riadi MMF od roku 2019. Počas jej funkčného obdobia fond pomohol krajinám, ktoré čelili finančným ťažkostiam počas pandémie koronavírusu, ako aj zmätku, ktorý spôsobila ruská invázia na Ukrajinu, a to najmä v Európe.

Dohoda medzi USA a Európou

Na čele MMF tradične stojí Európan, respektíve Európanka. Vyplýva to z kontroverznej a desaťročia starej dohody medzi Európou a Spojenými štátmi, že Medzinárodný menový fond bude vždy viesť  Európan a Svetovú banku občan USA.

Toto usporiadanie bolo opätovne potvrdené minulý rok, keď administratíva amerického prezidenta Joea Bidena nominovala Ajaya Bangu (Inda, no naturalizovaného občana USA), aby riadil Svetovú banku, ktorá sídli hneď oproti MMF vo Washingtone.

Komisárka, podpredsedníčka a generálna riaditeľka

K. Georgievová sa stala známou v roku 2010, keď zastávala funkciu komisárky pre medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc v Európskej komisii vedenej José Barrosom. V roku 2014 sa stala podpredsedníčkou Európskej komisie a komisárkou pre rozpočet a ľudské zdroje v Európskej komisii vedenej Jean-Claude Junckerom. Od októbra 2019 je generálnou riaditeľkou MMF.

V roku 2021 čelila obvineniam, že sa podieľala na úprave obchodnej správy Svetovej banky s cieľom zvýhodniť Čínu. Výkonná rada MMF však obvinenia odmietla a opätovne potvrdila svoju dôveru generálnej riaditeľke, čo jej umožnilo zostať vo funkcii.

MMF (International Monetary Fund) je medzinárodná organizácia, ktorá bola založená v roku 1944. Je  zodpovedná za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Jej cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a stabilitu výmenných kurzov.