Foto: archív Mareka Chrastinu

Počítač je len nástroj

Čo všetko potrebujú súčasní investori, respektíve obchodníci, na to, aby boli úspešní?

Myslím si, že bez ohľadu na dobu, to podstatné sa nemení. Nesmie chýbať know-how a sedliacky rozum, disciplína, schopnosť podstúpiť rozumné a zmysluplné riziko, a vhodne sa diverzifikovať. Na rozdiel od minulosti sú však náklady na vstup do tohto biznisu v súčasnosti na mnohých trhoch také nízke, že obchodovať alebo investovať môže naozaj úplne každý. Ak však chceme hovoriť o úspešnom biznise, to je niečo úplne iné. Naučiť sa obchodovať a získať skúsenosti, to si vyžaduje vynaloženie množstva úsilia a času.  

Je vôbec ešte potrebné poznať základné pravidlá investovania, keď to najlepšie riešenie vám po zadaní vstupných dát aj tak vyhodnotí počítač?

Určite áno. Počítač je potrebné chápať ako nástroj, ktorý síce vie spracúvať veľké množstvo dát, no to, čo má vlastne rátať a čo je podstatné, o tom tak či tak rozhoduje človek.

Čo presne si má laik predstaviť, ak hovoríme o investičnom algoritme?

Keď to zjednoduším, môžeme si to predstaviť ako súbor naprogramovaných pravidiel kedy, pri splnení akých podmienok a do čoho investovať, či s akým veľkým kapitálom, a na druhej strane, kedy daný obchod alebo investíciu opustiť. Želaným výsledkom je, samozrejme, dlhodobá ziskovosť.

Čo presne musí ovládať súčasný investor, respektíve obchodník, aby mu dobre poslúžil takýto sofistikovaný nástroj?

Napadá mi príslovie o ohni, ktorý je dobrý sluha, ale zlý pán. To platí aj tu, ak neviete, čo robíte, rýchlo sa spálite. Na obchodný algoritmus sa treba pozerať ako na nástroj používaný na istý účel a v určitom prostredí. Potrebné znalosti sa rôznia podľa toho, či ho používa obchodník – trader, ktorý aktívne obchoduje, alebo investor – človek hľadajúci možnosti zhodnotenia kapitálu bez toho, aby sa k tomu fyzicky pričinil. Určite však v oboch prípadoch treba poznať prostredie, presnejšie trh, možnosti aj možné riziká.

Potrebné je správne nastavenie obchodného rizika

Ak má niekto k dispozícii investorský algoritmus, stačí mu, ak sa naň spoľahne, má vystarané a nemusí sa zaťažovať detailmi, alebo práve naopak, ako sa hovorí – diabol sa ukrýva v detailoch?

Každá technológia, ako aj jej ergonómia, sa vyvíja v čase. V súčasnosti existujú brokeri, respektíve provideri, cez ktorých sa dá zapojiť a využívať na vlastnom obchodnom účte obchodný systém alebo portfólio tretej strany. To, čo však potrebuje každý investor vyriešiť na svojej strane, je nastavenie obchodného rizika, čo je vďaka prirodzenej chamtivosti alebo neznalosti jedna z najčastejších príčin veľkých strát, a tiež kvalita a spoľahlivosť takto ponúkaných algoritmov.

Na trhu je stále veľmi veľa podvodných alebo v reálnych trhových podmienkach nefunkčných systémov, pretože vytvorenie krásne vyzerajúcej simulovanej minulej výkonnosti je technicky veľmi jednoduché. To však nezaručuje schopnosť fungovania aj do budúcnosti. Samozrejme, obe tieto nástrahy sú riešiteľné. Už existujú firmy, ktoré pre investorov zabezpečia aj risk manažment – či už formou jeho algoritmického nastavenia, alebo prostredníctvom odborníka, ktorý ho nastaví a následne naň dohliadne. A pri výbere algoritmu je najjednoduchšie, v prípade, že investor nevie z odborného hľadiska posúdiť robustnosť a kvalitu daného systému, vyžadovať od providera prinajmenšom „skin in the game“ (aby išiel s kožou na trh – pozn. red.), alebo výsledky reálneho obchodovania za určité časové obdobie.

Koľkými premennými potrebujete nakŕmiť program, aby vám stanovil čo najpresnejšiu stratégiu alebo riešenie?

Sú rôzne typy algoritmov. Od veľmi jednoduchých až po veľmi komplexné. Pri mojich systémoch platí, že v jednoduchosti je krása. Robustné stratégie sú zvyčajne tie najjednoduchšie. Ak to mám kvantifikovať, tak jedna až dve vstupné a jedna až dve výstupné podmienky, a v rámci toho minimum optimalizačných parametrov. Keďže sa hýbeme vo sférach pravdepodobností, presnosť nie je relevantný parameter.

Vlastné skúsenosti

Vhupli sme do témy rovnými nohami, ale čitateľ by sa možno rád dozvedel aj niečo z vašej minulosti. Aká bola vaša prvá zásadná skúsenosť s investovaním? Bola dobrá, alebo, naopak, sa spája s neúspechom, a teda bola pre vás poučná?

Snažím sa neustále učiť a poučiť sa z každej jednej skúsenosti, ktorú získavam. Zásadným určite bolo to, že v podstate od úplného začiatku venovania sa tejto problematike som ju uchopil z úplne opačnej strany ako je v tradingu bežné. A to zo strany risk manažmentu, uvažovania v intenciách portfólií, robustnosti systémov a dlhodobej udržateľnosti obchodnej výkonnosti. Zvyčajne však obchodníci zvládajú najskôr techniku, či už vo forme technickej, alebo fundamentálnej analýzy, a postupne sa cez psychológiu tradingu a money manažment prepracúvajú k riadeniu rizika a portfólií.

Kedy vám práca s financiami začala dávať zmysel a prečo?

Ak je reč o investovaní alebo obchodovaní, tak tieto sféry ma zaujímali od malička. Je to pre mňa prirodzené a takpovediac to robím v súlade so sebou a svojimi osobnostnými predpokladmi a talentmi. Je to úplne iné robiť niečo v stave flow, keď vás to baví a nevnímate čas, ako sa do niečoho nútiť. Takto sa na jednom mieste stretávajú veci, ktoré ma bavia a živia zároveň. Trading ako taký je súčasťou môjho podnikateľského portfólia približne od roku 2008. Keďže som paralelne riadil viacero firiem, neviem jednoznačne určiť, kedy začal hrať tento biznis prím.

Ktoré trhy preferujete?

Aktuálne aktívne obchodujem najmä komoditné trhy formou futures kontraktov. V najbližšom období budem pridávať obchodovanie akcií a krypta, ktoré som doteraz len držal.

Apropo, aký máte vzťah ku kryptomenám?

Môj vzťah k nim je pragmatický, nie emocionálny. Čo je pre mňa zmysluplne a technicky obchodovateľné, to obchodujem. Je to teda pre mňa obchodovateľné aktívum.

Najlepšou reklamou pre vašu prácu ste vy sám. Ako sa vám darí na trhoch? Ste dlhodobo v zisku, v strate alebo niekde uprostred?

Za roky, počas ktorých vyvíjam a obchodujem vlastné algoritmy a portfóliá, musím povedať, že sa mi darí dosahovať pozitívne výsledky nielen na úrovni rokov, ale aj na úrovni výraznej väčšiny kvartálov. Navyše v najprestížnejšej svetovej traderskej súťaži, v poslednom ročníku Global Trading Championship, ktorej som sa minulý rok zúčastnil po prvýkrát, sa mi podarilo skončiť na treťom mieste.

Prerobili ste niekedy na niektorých svojich obchodoch?

Samozrejme. Straty sú súčasťou obchodovania a dennou rutinou. Obchodovanie je o neustálom realizovaní ako ziskových, tak aj stratových obchodov. Pointou však je, aby vo výsledku suma ziskov prevýšila straty a na konci mesiaca, kvartálu alebo roku bolo kladné číslo. Neschopnosť prijímať a realizovať straty ako súčasť tradingu a snaha o stopercentnú úspešnosť dosť často vedú práve k absolútnej strate.

Nikto nedokáže garantovať zisky

Prečo ste vlastne začali s vývojom algoritmov?

Ako portfólio manažér som mal na starosti huntovanie traderov po celom svete a ohodnocovanie robustnosti ich obchodných systémov. Väčšina obchodníkov však nie je dlhodobo zisková a oddeliť zrno od pliev je často veľmi náročné. Taktiež sa na trhu marketuje veľmi veľa preoptimalizovaných a nefunkčných systémov. Preto mi po čase začalo dávať väčší biznisový zmysel zozbierať know-how a systémy začať vyvíjať pod vlastnou strechou.

Úlohou algoritmov je zarábať. Garantujete zisk, alebo je toto príliš odvážne želanie?

Ba priam utopické. Definíciou tradingu je „špekulatívne obchodovanie“. A to bez ohľadu na to, akou formou sa to deje. Algoritmy sú len nástroje na vykonávanie tejto formy obchodovania. Žiaden trader nie je reálne schopný garantovať zisky. Je možné však disciplinovane obchodovať robustné systémy, prispôsobovať sa aktuálnym podmienkam trhu, zostaviť dobre diverzifikované portfólio a byť striktný v riadení rizika. A pri takto nastavenom a realizovanom procese je veľmi pravdepodobné dosahovanie dlhodobej výkonnosti. Je však potrebné k tomu pristupovať s pokorou, pretože sa môžu udiať rôzne neočakávané situácie.

Ako je to s úspešnosťou algoritmov? Je to ako v šachu, keď hrá človek proti počítaču, že počítač síce vyhodnotí väčší počet rôznych kombinácií ťahov, ale človek má k dispozícii napríklad aj intuíciu či fantáziu, čo do značnej miery vyrovnáva šance?

Ak sa pýtate na porovnanie úspešnosti človeka oproti algoritmu pri obchodovaní, asi vás sklamem. Sú to dva rozdielne svety a každý má iné kvality a každá z nich je využiteľná inak a v inej situácii. Skôr by som sa teda pýtal, „ako získať z oboch svetov to najlepšie a vytvoriť synergiu“.

Ako teda získať z dvoch svetov to najlepšie?

Vyzerá to tak, že odpoveďou je do určitej miery umelá inteligencia (AI). Podarilo sa jej zdolať už aj  najvýkonnejší šachový počítač. Zo 100 partií neprehrala ani jednu, aj keď vyhrala len tuším 28 z nich.  Z analýzy hier vyplynulo, že používala nekonvenčné spôsoby riešenia problémov. Potrebné je však zobrať do úvahy, že kým šach je štruktúrovaná hra s jasnými pravidlami a jasným ohraničením hracej plochy, trh je prostredím neistoty a prakticky bez mantinelov. Je to síce významný rozdiel, no myslím si, že napriek tomu bude umelá inteligencia hrať významnú úlohu v oblasti tradingu aj investovania.

Trh má vždy pravdu

Na trhu však „nehráte“ len proti trhu samotnému a iným obchodníkom, ale aj proti iným algoritmom, pričom všetci sa usilujú o to isté – zarobiť. To sa však nepodarí každému. Pretože tak, ako niektorí dokážu zarobiť, iní musia zákonite prerobiť. Počítate pri plánovaní svojich krokov aj s takouto alternatívou?

Nesúhlasím vlastne ani s jedným z východísk tejto otázky. Určite „nehrám“ proti trhu. Trh má vždy pravdu a ja sa snažím byť s ním v súlade. Nemyslím si tiež, že hráči, ktorí vstupujú do tržných interakcií, majú rovnaký záujem. Myslím si, že na trhu je veľa hráčov s rôznymi pozíciami a záujmami. Sú, samozrejme, trhy, kde je pár hráčov a obchodovanie sa bude skôr podobať partii pokru, no to nie je môj prípad. Tiež si nemyslím, že tržné interakcie sú zero-sum game (hra s nulovým účtom, keď sú všetky zisky a straty rovné nule – pozn. red.). So stratami, samozrejme, počítam.

Ako často musíte svoje algoritmy refrešnúť, alebo dokonca preprogramovať a updatovať, aby mohli reagovať na nové, neustále sa meniace situácie na trhu?

U niektorých reoptimalizujem parametre pravidelne, ale periodicitu definuje metodika na to určená a u každého systému to môže byť inak. U jedného systému to môže byť na úrovni pol roka a u iného každé dva roky. Sú však systémy, u ktorých to nie je potrebné, alebo potrebné zásahy sú skôr kozmetické.

Čo nové môžeme očakávať po obchodovaní prostredníctvom algoritmov? Bude to nejaká vyššia forma umelej inteligencie, alebo niečo úplne iné?

Technológie sa vyvíjajú exponenciálne a vývoj ide mnohokrát formou čiernych labutí, ktoré skokovo v pozitívnom a konštruktívnom slova zmysle zásadne menia aktuálne paradigmy. Playlist možných scenárov je obrovský, budúcnosť však predpovedať neviem, a preto by som sa nerád púšťal do takýchto  predikcií.