Foto: Getty Images

Začínal ako kuchár v McDonald´s

Jeffrey Preston Jorgensen sa narodil v meste Albuquerque v Novom Mexiku v roku 1964. Obaja jeho rodičia boli veľmi mladí. Matka Jacklyn bola len 17-ročná stredoškoláčka a otec Theodore Jorgensen mal 19 rokov. Mladý pár spolu vydržal len jeden rok a potom sa rozviedol.

Jeffova matka sa v roku 1968 vydala za kubánskeho prisťahovalca Miguela Bezosa. Krátko po svadbe si Miguel adoptoval štvorročného Jeffa, ktorého priezvisko sa potom zmenilo na Bezos.

Jeff od raného detstva prejavoval záujem o technológie. Napríklad prestavil elektrický alarm, aby odradil mladších súrodencov vstupovať do jeho izby. Rodina sa neskôr presťahovala do Miami na Floride, kde Bezos navštevoval strednú školu Palmetto. Tam si našiel svoju prvú brigádu v McDonald´s. Pracoval tam každé ráno počas raňajkovej zmeny ako kuchár.

„Nepustili ma do blízkosti zákazníkov. Toto bolo obdobie môjho dospievania poznačené bojom s akné. Jednou z veľkých zručností, ktoré som sa v tejto práci naučil, je to, že viem rozbíjať vajíčka jednou rukou. Prvá vec, ktorú som vždy robil, bolo, že som dostal veľkú misu a mal som do nej rozbiť 300 vajec,“ zaspomínal si Bezos v rozhovore pre portál Fast Company.

Na strednej škole mal samé jednotky a bol hovorcom svojej triedy. Neskôr ho vďaka dobrému prospechu predčasne prijali na Princeton University. Bezos sa rozhodol ísť po stopách Stephena Hawkinga a na univerzite študoval fyziku. Čoskoro si však uvedomil, že tento smer je pre neho príliš ťažký, a tak prešiel na dvojodbor elektroniky a informatiky. Zistil, že vyniká pri vytváraní softvérových programov a univerzitu dokončil v roku 1986 s červeným diplomom.

Z univerzity na Wall Street

Bezos po štúdiu najskôr pracoval v telekomunikačnom podniku Fitel, kde mal za úlohu budovať sieť pre medzinárodný obchod. Neskôr bol povýšený na vedúceho vývoja a riaditeľa zákazníckeho servisu.

Do bankového sektora prešiel v roku 1988, keď sa stal produktovým manažérom v banke Bankers Trust. Potom v roku 1990 nastúpil do spoločnosti D. E. Shaw & Co, novozaloženého hedžového fondu, v ktorom pracoval do roku 1994.

Fond sa zameriaval na vyhľadávanie investícií prostredníctvom matematického modelovania, a tak mohol naplno využiť svoje technické znalosti. Po prvý raz sa tu stretol s novelistkou MacKenzie Tuttlovou, ktorá bola vedeckou spolupracovníčkou fondu. MacKenzie sa o rok neskôr stala Jeffreyho manželkou a pár spolu vydržal do roku 2019.

Len po štyroch rokoch sa vo veku 30 rokov stal štvrtým a najmladším viceprezidentom spoločnosti. Za úlohu dostal skúmať nové obchodné príležitosti na rýchlo rastúcom trhu internetu, ktorý mal začiatkom 90. rokov obrovský potenciál.

Amazon začínal ako garážová firma

Na konci roku 1993 Bezos ukončil svoje zamestnanie v D. E. Shaw a 5. júla 1994 založil vo svojej garáži spoločnosť Amazon.

„Stalo sa to v polovici roka, v najhoršom možnom čase a ešte som sa vzdal aj svojho prvého viceprezidentského bonusu. Zároveň som vedel, že budem úprimne ľutovať, ak by som sa nezúčastnil na projekte zvanom internet, o ktorom som si myslel, že bude revolučným. Keď o tom teraz uvažujem, bolo to neuveriteľne ľahké rozhodnúť sa,“ uviedol Bezos vo svojej biografii.

Pôvodne svoju novú spoločnosť nazval Cadabra, neskôr si však názov zmenil na Amazon. Pomenovanie vzniklo po rieke Amazonka v Južnej Amerike, čiastočne preto, lebo názov sa začína písmenom A, v čom Bezos videl výhodu prvenstva v zoznamoch a žltých stránkach. Tiež sa mu páčila predstava pomenovať neskôr najväčšie kníhkupectvo na svete podľa najväčšej rieky na svete.

Aby mohol založiť spoločnosť, požičal si 300-tisíc dolárov od svojich rodičov. Neskôr, keď sa mu podarilo nájsť aj iných investorov, vždy ich varoval, že existuje 70 % šanca, že Amazon zlyhá alebo skrachuje.

Pred jeho založením si urobil zoznam možných produktov, ktoré by mohol predávať pomocou internetu. Rozhodoval sa medzi knihami, softvérom, CD diskami a hardvérom. Nakoniec sa rozhodol pre knihy kvôli širokej škále titulov, ktoré existujú. Amazon tak začínal ako kníhkupectvo zamerané na staré knihy.

Ďalšou výhodou, prečo sa rozhodol pre založenie internetového obchodu, bol americký zákon, podľa ktorého zásielkové služby nemuseli platiť dane v štátoch, kde nemali fyzickú prítomnosť. Inými slovami, Bezos platil nulovú daň za produkty, ktoré predával cez internet.

Počiatočný úspech spoločnosti bol neskutočný. Hneď v prvý mesiac Amazon predal knihy v každom štáte USA a v 45 ďalších krajinách po celom svete, a to takmer s nulovou reklamou. O dva mesiace dosiahli tržby 20-tisíc dolárov týždenne a rástli rýchlejšie, ako si ambiciózny šéf a jeho tím predstavovali.

„Počas niekoľkých prvých dní som vedel, že to bude obrovské,“ povedal v rozhovore pre denník Time. „Bolo zrejmé, že sme sa dostali k niečomu oveľa väčšiemu, než sme si kedy dovolili dúfať.“

Dostal sa veľmi blízko ku krachu

Tri roky po tom, ako založil Amazon, spoločnosť vstúpila na burzu. Počas prvých dní bola schopná od investorov získať viac ako 54 miliónov dolárov, a Bezos sa tak prvýkrát stal milionárom. V roku 1998 rozšíril zameranie Amazonu na online predaj hudby a videa, a do konca roka rozšíril ponuku spoločnosti o rôzne ďalšie spotrebné tovary.

Svoje milióny použil na financovanie agresívnej akvizície menších konkurentov. Tento obchodný model sa stal poznávacím znakom jeho podnikania.

No koncom roku 2002 spôsobili rýchle výdavky spoločnosti Amazon finančné ťažkosti a výnosy začali stagnovať. Po tom, ako spoločnosť takmer skrachovala, bola nútená v tomto roku čiastočne zatvoriť svoje distribučné centrá a prepustiť 14 % zamestnancov.

V roku 2003 sa Amazon odrazil od finančnej nestability a dosiahol zisk 400 miliónov dolárov. Do roku 2011 spoločnosť dokázala zamestnať viac ako 30-tisíc ľudí, a jej tržby každým rokom výrazne rástli. V roku 2013 sa stala najväčším maloobchodným online obchodom na svete.

Najbohatší človek na svete

V máji 2016 predal Bezos viac ako milión akcií svojho podielu v Amazone za 671 miliónov dolárov. Bolo to prvý a poslednýkrát, keď sa rozhodol predať časť svojich akcií. Dôvodom bolo, aby získal finančnú hotovosť pre svoje ďalšie podniky, ako je napríklad spoločnosť Blue Origin.

Amazonu sa stále viac a viac darilo a Jeffove imanie vďaka akciám spoločnosti rástlo. Prijal 130-tisíc nových zamestnancov a zvýšil nábor v distribučných centrách spoločnosti. V dôsledku rastu jeho konkurenta, spoločnosti Alibaba v Číne, sa tiež rozhodol o rozšírenie Amazonu do Indie.

V roku 2017 jeho bohatstvo prvýkrát presiahlo 100 miliárd dolárov. V tom istom roku Amazon vykázal historicky najvyšší zisk so štvrťročnými príjmami v hodnote 2 miliardy dolárov.

Časopis Forbes ho 6. marca 2018 označil za najbohatšieho človeka na svete s čistým imaním 112 miliárd dolárov. Dokázal tak predbehnúť spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa, ktorý kraľoval tomuto rebríčku niekoľko rokov.

„To, čo Jeff Bezos urobil, je možno najpozoruhodnejším úspechom, aký som kedy videl. Spojil dve veľmi významné odvetvia (maloobchod a internet) a akosi pod nosom konkurencie sa stal skutočným lídrom, ktorý predefinoval to, čo tu bolo doteraz,“ povedal známy miliardár Warren Buffet.

Bezos bol niekoľkokrát na krátky čas zosadený z prvej priečky zoznamu najbohatších ľudí. Napríklad v roku 2019 sa jeho bohatstvo znížilo kvôli rozvodu s manželkou MacKenzie. Tá získala 25 % akcií Amazonu, ocenených na približne 36 miliárd dolárov, čo z nej urobilo tretiu najbohatšiu ženu na svete.

Aj napriek tomu si momentálne stále drží titul najbohatšieho človeka na svete. Na začiatku roku 2021 sa hodnota jeho majetku pohybuje vo výške 181 miliárd dolárov.

Podobne priaznivý osud postretol aj ľudí, ktorí mu verili na začiatku jeho podnikateľských aktivít. Prví približne 20 investori v Amazone, ktorí vložili do firmy po 50-tisíc dolárov, dnes majú z investície po viac ako 16 miliárd dolárov.

Vesmírna komercia alebo kolonizovanie vesmíru

V septembri 2000 založil Bezos spoločnosť Blue Origin s cieľom komercializovať lety ľudí do vesmíru. Splnil si tak detský sen, pretože už od mala javil záujem o vesmír a rozvoj ľudského života v slnečnej sústave. Spoločnosť si udržiavala nízky profit až do roku 2006, keď kúpila veľký pozemok v západnom Texase, ktorý slúži ako štartovacia a testovacia plocha.

Prvý úspech dosiahla v roku 2015, keď raketa New Origin Shepard úspešne vyletela do vesmíru, dosiahla plánovanú nadmorskú výšku 100,5 kilometra a vertikálne pristála naspäť na mieste štartu.

V máji 2018 Bezos tvrdil, že primárnym cieľom Blue Origin je ochrana prírodných zdrojov Zeme tým, že ľudský druh bude kolonizovať okolitý vesmír. Oznámil, že New Shepard v blízkej budúcnosti začne s transportom ľudí, pričom cena komerčných leteniek by sa mala pohybovať od 200 do 300-tisíc dolárov na osobu.

„Vysielanie ľudí do vesmíru je pre mňa nesmierne dôležité. Pokračujem v tejto práci, pretože verím, že ak tak neurobíme, nakoniec skončíme s civilizačnou stagnáciou, ktorú považujem za veľmi demoralizujúcu. Verím, že z pohľadu dlhého časového rámca, a naozaj myslím časový rámec niekoľko stoviek rokov, je Blue Origin najdôležitejšou prácou, ktorú robím,“ uviedol v rozhovore pre portál Axel Springer.