Foto: Flickr

Čo presne Európsky parlament robí?

Europarlament má tri základné úlohy ‒ legislatívnu, kontrolnú a rozpočtovú. V rámci legislatívnych úloh parlament spoločne s Radou EÚ prijíma právne predpisy, ktoré vychádzajú z návrhov Európskej komisie. Tiež rozhoduje o medzinárodných dohodách, o rozširovaní únie a hodnotí pracovný program komisie. V rámci tejto kompetencie môže europarlament žiadať komisiu o navrhnutie právnych predpisov. 

V rámci svojich kontrolných úloh parlament dozerá na ostatné európske inštitúcie. Úlohou európskych poslancov je voliť predsedu Európskej komisie, ktorá následne predkladá parlamentu návrhy na schválenie. Europoslanci môžu práve Európskej komisii vysloviť nedôveru. Europarlament okrem toho schvaľuje použitie prostriedkov z európskeho rozpočtu. 

To priamo súvisí s rozpočtovými úlohami, ktoré parlament má. Europarlament spolu s Radou EÚ zostavuje rozpočet EÚ a schvaľuje dlhodobý rozpočet, teda viacročný finančný rámec.

Je dôležité ísť voliť poslancov Európskeho parlamentu?

Je. Výkon mandátu europoslancov sa zďaleka neobmedzuje na bizarné príklady z praxe, ako je rozhodovanie o tvare uhoriek. Regulácia o kvalite uhoriek z roku 1988 skutočne existuje, no zďaleka nie je reprezentatívnym obrazom toho, čomu sa Europarlament venuje. 

Európska únia ovplyvňuje každodenný život Európanov. Na úrovni únie sa diskutuje o znížení záťaže na životné prostredie napríklad zakázaním používania jednorazových plastov, ako sú jednorazové slamky.

Europarlament schválil napríklad aj smernicu IDD o distribúcii poistenia, ktorá sa priamo dotýka sektora finančného sprostredkovania. Práve táto smernica bola základom novely zákona 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Táto novela mala vplyv napríklad na odbornú spôsobilosť a vzdelávanie finančných sprostredkovateľov. 

Aj bežní občania však môžu ovplyvňovať dianie v parlamente. Európsky parlament okrem agendy, ktorá vyplýva zo vzťahu s Euŕopskou komisiou, rieši aj podnety, ktoré prichádzajú od občanov. Do Europarlamentu je totiž možné zaslať podnet napríklad vo forme petície, ktorou sa potom poslanci zaoberajú. Predmetom petície môžu byť naozaj každodenné problémy Európanov. Príkladom môže byť petícia za zachovanie rakúskeho modelu diaľničných známok. Predkladateľ, rakúsky občan, namieta proti jednotnému celoeurópskemu modelu výberu mýta pre osobné a nákladné vozidlá. Petíciami adresovanými Európskemu parlamentu sa zaoberá Výbor pre petície. Občania pomocou petície môžu dosiahnuť napríklad zmenu legislatívy. 

O čom Európska únia rozhoduje?

Existujú oblasti, v ktorých má EÚ výlučné postavenie, a členské štáty do týchto oblastí nezasahujú. Členské štáty sa rozhodli pri vstupe do EÚ, že tieto právomoci odovzdajú do rúk EÚ. 

Takýchto oblastí je päť, štyri sú pre všetky členské krajiny spoločné. Sú nimi colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže, obchod, morské rastliny a živočíchy. Piata oblasť sa týka krajín eurozóny, pomocou Európskej centrálnej banky (ECB) tvorí ich menovú politiku. 

Zároveň je množstvo ďalších oblastí, kde spolu s EÚ rozhodujú aj členské štáty. Týchto oblastí je štrnásť, medzi nimi sú napríklad spoločný trh, hospodárska a sociálna a územná súdržnosť, transeurópske siete či energetika. Patrí sem však napríklad aj výskum a kozmický priestor, poľnohospodárstvo či životné prostredie. Osobitnú úlohu má EÚ pri vykonávaní spoločnej zahraničnej politiky a bezpečnostnej politiky. 

Koľko poslancov budú voliť Slováci?

Odpoveď na túto otázku je v súčasnosti zložitá. Slovensko do parlamentu pošle 13 poslancov, štrnásty slovenský zástupca sa ujme mandátu po odchode Veľkej Británie z EÚ. 

Brexit mení počet kresiel v parlamente. Veľká Británia posiela do Bruselu 73 poslancov a po jej vystúpení sa počet kresiel v Europarlamente zníži, nie však o 73. Zo súčasného počtu 751 sa zmenší na 705. V parlamente bude teda o 46 kresiel menej, tie sa „odložia“ pre nových členov EÚ v prípade jej ďalšieho rozširovania. Zvyšných 27 kresiel sa prerozdelí medzi 14 krajín, ktoré súčasné prerozdelenie mandátov mierne znevýhodňuje. V skupine týchto krajín je aj Slovensko. Ak voľby vo Veľkej Británii budú, Slovensko pošle do Bruselu 13 poslancov, ak nebudú, počet zástupcov Slovenska sa zvyšuje na 14. Preto aj kandidátne listiny politických strán obsahujú do 14 kandidátov.

Doplácame na Európsku úniu?

Nie. Čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ je kladná. To znamená, že ak porovnáme príspevky či odvody Slovenska do rozpočtu EÚ s príjmami Slovenska z EÚ, Slovenská republika na tom získava. V roku 2019 je čistý príjem Slovenska vo výške 2,256 miliardy eur a v roku 2020 by sme mali získať 2,189 miliardy eur. K tomu, že môžeme čerpať prostriedky z fondov EÚ, prispel práve aj Europarlament. 

Čerpáme prostriedky z Európskej únie efektívne?

Slovensko má problémy s tým, ako čerpá prostriedky z EÚ. Z údajov Ministerstva financií SR vyplýva, že z balíka 11 operačných programov programového obdobia 2014 – 2020 v celkovej hodnote 13,906 miliardy eur boli k 31. marcu schválené prostriedky vo výške 2,931 miliardy eur. To znamená čerpanie na úrovni 21,08 %, pričom programové obdobie sa končí na konci budúceho roka.