Energetická bezpečnosť je pre vojnu na Ukrajine v ohrození. Ceny budú rásť po celý rok 2022

Redakcia FinReport Publikované: 25.2.2022 Poslať

Od roku 2014 mala Európska únia (EÚ) dostatok času na zníženie energetickej závislosti od Ruskej federácie. Namiesto toho dovoz plynu a ropy z Ruska ešte zvýšila. Vojnový konflikt na Ukrajine je budíček pre EÚ, aby začala diverzifikovať svoje energetické zdroje. Nestane sa to zo dňa na deň, riešení sa však núka hneď niekoľko.

Foto: Shutterstock

fb_share

EÚ nevyužila príležitosť

Rusko v súčasnosti produkuje 10,1 milióna barelov ropy denne, z čoho 5 miliónov exportuje do celého sveta v surovej forme. Takmer polovicu z tohto objemu odoberá EÚ. Najzraniteľnejšími krajinami Únie sú Nemecko (pre rafinérie), Holandsko a Poľsko. Predstavujú 48 % celkového exportu ruskej ropy.

Rusko tiež do EÚ dováža 46,8 % zemného plynu, pričom v roku 2012 to bolo len 32 %. Vyššia energetická závislosť EÚ od Ruska je čiastočne dôsledkom ekologickej transformácie, ku ktorej sa EÚ zaviazala v posledných rokoch.

„Únia aktívne presadzuje obnoviteľné zdroje energie, ktoré nedokážu zabezpečiť neprerušovanú dodávku zdroja energie, a presadzuje tiež zatvorenie jadrových reaktorov, napríklad v Nemecku a Belgicku. To v konečnom dôsledku zvýšilo závislosť od zemného plynu z dovozu,“ myslí si hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Nemecko zastavilo Nord Stream 2

Najzraniteľnejšou krajinou Európskej únie je podľa neho Nemecko, pretože až 55 % jeho plynu pochádza z Ruska. Ruský plyn do Nemecka ako prvého vstupného bodu do EÚ prúdi cez tri plynovody – Nord Stream 1, Yamal-Europe a Brotherhood. Nemecký kancelár Olaf Scholz Nord Stream 2, ktorý mal pôvodne kapacitu priameho ruského exportu do Nemecka zdvojnásobiť, zastavil.

„Je to veľmi významný krok a šanca na nový začiatok nemeckej politiky voči Rusku. Politický tlak, predovšetkým z Poľska, na Nemecko, aby odstavilo aj Nord Stream 1, sa zvyšuje. Je to však málo pravdepodobné, pretože ekonomické náklady pre Nemecko by prevážili potenciálne diplomatické zisky,” myslí si analytik.

Budíček pre Úniu

Energetická závislosť EÚ od Ruska nie je žiadna novinka. Táto otázka už bola na stole od roku 2014 bezprostredne po anexii Krymu Ruskou federáciou. Ale EÚ a členské štáty neurobili nič. Situácia na Ukrajine preto bude podľa jeho názoru slúžiť ako budíček pre EÚ. Ako uvádza ďalej, na zníženie energetickej závislosti od Ruska existujú štyri scenáre:

1) Nemecko a Belgicko prehodnotia svoj postoj k jadrovej energetike.

2) Vyvinie sa väčšie úsilie na rozvoj produkcie bridlicového plynu v EÚ a na podporu obnoviteľných zdrojov.

3) EÚ požiada Spojené štáty, aby do Európy vyvážali viac skvapalneného zemného plynu (LNG). Jeho vývoz v súčasnosti dosahuje rekordných 400 miliónov metrov kubických denne. Trvalý nárast by si však vyžadoval vytvorenie novej infraštruktúry LNG za miliardy dolárov a jeho vybudovanie by trvalo roky.

4) EÚ bude hľadať alternatívne zdroje energie. Prvou je Perzský záliv, osobitne Katar, ktorý je najväčší svetový producent LNG. Druhú predstavuje Azerbajdžan cez južný plynový koridor a treťou je severná Afrika, konkrétne Alžírsko, ktoré je tretím najväčším dodávateľom plynu do EÚ. Naopak, v krátkodobom horizonte podľa slov analytika už nemožno nič očakávať od druhého najväčšieho dodávateľa plynu do EÚ – od Nórska, pretože to už dosiahlo hornú hranicu svojej exportnej kapacity.

Makroekonomické dôsledky

„Ekonómovia očakávali, že inflácia v tomto roku klesne. To sa však nestane. Môžeme čakať, že ceny energií budú neustále rásť. Pre centrálne banky to bude veľký problém. Väčšina obáv centrálnych bánk pramenila z inflačných impulzov vyplývajúcich z rusko-ukrajinskej krízy. Chýbala chuť brzdiť sprísňujúce plány, ale to bolo ešte pred inváziou,” uvádza Ch. Dembik.

V krátkodobom horizonte by sa podľa neho niekoľko centrálnych bánk mohlo rozhodnúť odložiť alebo obmedziť svoje plány sprísnenia menovej politiky v závislosti od aktuálneho vývoja. V strednodobom horizonte bude vojnová situácia predstavovať veľký inflačný impulz prostredníctvom vyšších cien energií.

Spolu s infláciou v sektore služieb, narušením dodávateľského reťazca a cenovo-mzdovou špirálou v niekoľkých krajinách to znamená, že inflácia sa pravdepodobne bude zvyšovať počas takmer celého roka 2022. Index cien výrobcov len v Nemecku v januári vzrástol medziročne o 25 %.

„Predstavte si, kam by to mohlo zájsť s oveľa vyššími cenami energií. Prichádza masívny inflačný šok, ktorý prinúti všetky centrálne banky, dokonca aj Európsku centrálnu banku, normalizovať menovú politiku rýchlejšie a agresívnejšie, než sa očakávalo,” uzatvára analytik.