Foto: unsplash

Vojenský konflikt určite prinesie vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom vyšších nákladov na obranu, ale aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, ak by na slovenské územie prišlo väčšie množstvo azylantov.   

Ako znížiť energetickú závislosť

Najväčší problém pre Slovensko aj celú Európsku úniu bude predstavovať energetická závislosť členských krajín od energií z východu. „Z hľadiska agregovaného medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko. No detailný pohľad ukazuje významnú závislosť od dovozu strategických surovín z Ruskej federácie, a to najmä plynu. Európa však inú cestu, než dovoz, ani nemá, keďže vlastné zdroje plynu sú tu len minimálne,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Podľa jeho slov bez ohľadu na vývoj konfliktu sa bude Európska únia aj samotné členské štáty v najbližších rokoch zaujímať, ako znížiť svoju závislosť od jedného štátu a rozložiť potreby medzi viacerých dodávateľov.

Aj vzhľadom na sankcie voči Rusku a jeho reakciu na ne sa určite dostanú k slovu rokovania o energetickej sebestačnosti Európy. Nech už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať. 

Sme závislí od ruskej ropy a plynu

Z pohľadu slovenského zahraničného obchodu netvoria Ukrajina ani Rusko významný podiel na jeho celkovej výkonnosti. „Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi 1 % nášho exportu a prichádzalo 0,5 % importu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského exportu tam smerovalo asi 1,6 %, kým ruský import tvoril asi 3 %,“ uvádza ďalej analytik.

Dôležitejšie, než relatívne nízke percentá, je však podľa jeho slov pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovín z Ruska. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy (a príbuzných produktov) sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 % (dáta za rok 2020). Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva.  

Energetická kríza sa môže prehĺbiť

Hoci sa na globálnej úrovni rokuje o prípadnej pomoci Európe z iných častí sveta, napríklad prostredníctvom dovozu skvapalneného plynu, potreby starého kontinentu by zďaleka neboli úplne naplnené. Súčasná energetická kríza by sa tak prehĺbila ešte viac a firmy by spolu so spotrebiteľmi bojovali s ďalšími problémami, keďže cena energií by opäť rástla.

„Okrem priameho vplyvu na Slovensko však nesmieme zabúdať na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Pandémia ukázala, aké prepletené sú dodávateľské reťazce a aký „butterfly effect“ môžu niektoré udalosti priniesť. Práve priame a nepriame dodávateľské siete skúmala aj Európska centrálna banka vo svojej analýze venovanej vplyvu zníženia dodávok plynu. Ukázalo sa, že 10-percentné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú hodnotu v eurozóne o asi 0,7 %  – ak by nedošlo k jeho nahradeniu iným zdrojom.

V prípade Slovenska model (pri zachovaní predpokladu o poklese dodávok plynu o 10 % bez náhrady) ukázal zníženie pridanej hodnoty asi o 1,6 %, čo je najvyšší pokles spomedzi skúmaných krajín.

Dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a spotreba energií, ktorá je najvyššia v odvetviach výroby a spracovania základných kovov, v ťažbe a dobývaní, ale aj vo výrobe papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva. Na Slovensku je kľúčový automobilový priemysel, v ktorom sú zásadné aj nepriame vplyvy v dôsledku veľkého množstva vstupov z rôznych odvetví.