Inflácia na Slovensku dosahuje rekordných 8,5 % a Európska centrálna banka stále vyčkáva

Foto: Shutterstock

Najviac zdraželi energie a potraviny

Na rekordnom raste spotrebiteľských cien v rámci eurozóny v januári 2022 majú najväčšiu zásluhu prudko rastúce ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili takmer o tretinu (28,6 %). Tradične, rovnako ako v predchádzajúcich niekoľkých mesiacoch, zdraželi aj ceny potravín, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov. Rovnako ako v decembri 2021 vzrástli aj ceny služieb. 

Problémom je, že ekonomickí analytici očakávali, že inflácia v eurozóne sa začiatkom tohto roka bude pohybovať na úrovni 4,4 %. Ceny tovarov a služieb však namiesto predpokladaného poklesu dosiahli ďalší rast. Naopak, dobrou správou je, že jadrová inflácia, do ktorej nepatria kolísavé ceny energií či potravín medzimesačne klesla o tri desatiny percenta z decembrových 2,6 % na januárových 2,3 %. Je to najmenej za posledné tri mesiace.

Podstatne viac, ako sme očakávali

Nebezpečne vysoko sa vyšplhal aj rast cien tovarov a služieb na Slovensku. Dosiahol podstatne vyššiu úroveň, ako predpokladali analytici na sklonku roka 2021. Eurostatom odhadovaných 8,5 % je približne o dva percentuálne body nad prognózami spred dvoch mesiacov. V praxi to znamená, že inflácia rastie už siedmy mesiac za sebou.

Opäť sa na program dňa dostáva otázka, či Európska centrálna banka (ECB) predsa len neprehodnotí svoju doterajšiu menovú politiku, a či nezačne so zvyšovaním úrokových sadzieb podobne, ako už na sklonku minulého roka začali centrálne banky štátov, ktoré využívajú vlastné meny, nie euro.  

Rada guvernérov ECB stále vyčkáva

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky práve dnes (3. februára 2022) rozhodovala o programoch nákupu aktív a budúcnosti kľúčových úrokových sadzieb. V súvislosti s pandemickým programom nákupu aktív PEPP ECB potvrdila, že ho ukončí v marci tohto roku. Postupne tiež bude utlmovať nákup aktív APP, ktorý plánuje ukončiť tesne pred zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb.

Kedy sa odhodlá k tomuto kroku zatiaľ nie je jasné, pretože kľúčové úrokové sadzby aj naďalej zostávajú nezmenené na úrovni 0,00 %, 0,25 % a –0,50 % v nádeji, že inflácia sa v priebehu tohto roku predsa len opäť zníži na požadovanú úroveň okolo 2 %.

Opačne sa zachovala britská centrálna banka Bank of England, ktorá z rekordného minima zvýšila svoju kľúčovú sadzbu o 25 bázických bodov na 0,5 %. Oznámila tiež, že začne znižovať objem nákupu vládnych dlhopisov. Ešte radikálnejšie postupuje česká centrálna banka, ktorá ako najväčší bojovník proti inflácii v Európskej únii zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu až na 4,5 %. 

Inflačné prekvapenia si žiadajú rozhodnutia

Podľa slov analytika a akciového stratéga Saxo Bank Christophera Dembika inflačné prekvapenia v eurozóne pravdepodobne napokon predsa len prinútia ECB už v marci 2022 revidovať svoje prognózy inflácie smerom nahor. Banka totiž predpokladala pokles harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien eurozóny v prvom štvrťroku tohto roka o 60 bázických bodov. To je však podľa analytika až príliš optimistické.

Napriek tomu ECB podľa neho v najbližšom období svoju menovú politiku meniť nebude. Stále je totiž presvedčená, že prevažná časť inflácie súvisí s pandémiou a nerovnováhou medzi dopytom a ponukou. „Čiastočne je to pravda, no existujú aj iné faktory, ktoré tlačia infláciu nahor, vrátane zelenej transformácie a mzdovej a cenovej špirály v niektorých sektoroch,“ varuje Ch. Dembik.

Peňažné trhy upravili svoje očakávania

Ako uvádza ďalej, po zverejnení odhadov inflácie za január 2022 peňažné trhy upravili svoje očakávania. Do oceňovania zahrnuli zvýšenie sadzby ECB o 10 bázických bodov do septembra 2022 a o viac ako 25 bázických bodov do decembra tohto roka.

„To už čoskoro postaví ECB pred značnú komunikačnú výzvu. Na jednej strane nebude mať inú možnosť, ako potvrdiť silnejší ,jastrabí´ postoj k inflácii, na strane druhej bude musieť udržať na uzde špekulácie peňažného trhu o očakávanom zvýšení úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch,“ uzatvára analytik.