Foto: Unsplash

Ešte v roku 2016 bolo u nás zhruba „len“ 5 % domácností, ktoré si nemohli dovoliť mať doma primerané teplo. Vlani sme sa s nárastom o 3 % dostali na desiatu priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie.

Krízy zhoršujú postavenie už aj tak chudobných ľudí

„Po kríze, najmä v roku 2010, výrazne vzrástol počet ľudí ohrozených chudobou. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, doslova zastavená ekonomika v prvej vlne, a vo veľkej miere obmedzená v druhej vlne, sa podpísala pod nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne ľudí,“ konštatuje analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

V rámci EÚ si približne 7 % obyvateľov nemôže dovoliť dostatočne vykurovať svoj dom či byt. Tento podiel dosiahol vrchol v roku 2012 (10,8 %) a v nasledujúcich rokoch nepretržite klesal. Situácia v členských štátoch Únie je však rôzna. Najväčší podiel ľudí, ktorí si podľa posledného prieskumu nemôžu dovoliť primerane zahriať svoj domov, má Bulharsko (30,1 %), nasledujú Litva (26,7 %), Cyprus (21 %), Portugalsko (18,9 %), Grécko (17,9) %) a Taliansko (11,1 %).

Na Slovensku je pod hranicou chudoby 16 % rodín

Na Slovensku je aktuálne viac ako 16 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje vyše 870-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20- až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica na 780 eur mesačne.

„Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu, alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek,“ vysvetľuje analytička.

Podľa nej sa táto situácia vlani medziročne zhoršila, a je predpoklad, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s druhou vlnou koronakrízy sa počet ľudí v materiálnom nedostatku môže opäť zvyšovať. Do kategórie materiálnej deprivácie aktuálne spadá vyše 430-tisíc Slovákov, ktorí si nemôžu dovoliť auto, telefón či práčku, majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom, alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo.