Foto: Shutterstock

Mačka s deviatimi životmi

Spoločnosť Evergrande patrila k najväčším developerom v Číne, podľa výšky predajov jej donedávna dokonca patrila druhá priečka. Väčšina jej projektov nebola v hlavných mestách, ako Šanghaj, Peking, Shenzhen či Guangzhou. Naopak, zameriavala sa na menšie mestá, nazývané aj mestá tretej úrovne, ktoré v tejto krajine majú od 0,5 do 3 miliónov obyvateľov. Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1996, dostala v Číne prezývku Mačka s deviatimi životmi. V priebehu rokov prešla mnohými krízami likvidity a niekoľkými reštrukturalizáciami.

Hongkonský súd však na konci januára tohto roka povedal, že už stačilo. Sudkyňa Linda Chanová rozhodla o likvidácii spoločnosti, keďže Evergrande je dnes najzadlženejším developerom na svete s celkovým dlhom viac ako 300 miliárd amerických dolárov. Súd prijal rozhodnutie po tom, ako spoločnosť nebola schopná predložiť konkrétny plán reštrukturalizácie. V minulosti tiež nesplatila svoj offshore dlh, vďaka čomu bola dva roky predvolávaná na rôzne súdne pojednávania.

Realitný gigant skúšal podať žiadosť o odvolanie, pričom žiadal o ďalšie tri mesiace na vyriešenie svojho dlhu. Sudkyňa však odvolanie zamietla a uviedla, že „nejde ani o návrh na reštrukturalizáciu, nieto ešte o plne formulovaný návrh na záchranu spoločnosti“. Namiesto toho nariadila začiatok procesu likvidácie firmy a za likvidátorov vymenovala spoločnosť Alvarez & Marsal Asia.

Širšie vplyvy

Rozhodnutie spôsobilo ďalšie výpredaje na čínskych finančných trhoch v čase, keď sa Peking snaží obmedziť a zvrátiť spomaľovanie čínskej ekonomiky. Viacerí odborníci prirovnali potenciálny vplyv krachu Evergrande ku kolapsu Lehman Brothers na začiatku finančnej krízy v roku 2008. Akcie developera sa po zverejnení rozsudku prepadli o 20 %, následne bolo obchodovanie pozastavené.

Evergrande sa tak stala symbolom horskej dráhy čínskeho developerského boomu a následného krachu. Spoločnosť si v minulosti napožičiavala veľké sumy na financovanie výstavby celých miest z panelových domov zameraných na bývanie pre obyvateľov, ktorí sa sťahujú za prácou z vidieckych oblastí. Ponuka však výrazne prevyšovala dopyt a v tisíckach panelákov dnes vôbec nikto nebýva.

Obyčajní čínski klienti spoločnosti budú mať po jej likvidácii pravdepodobne len obmedzené možnosti žiadať o kompenzáciu. Mnohí preto využili sociálne siete, aby vyjadrili svoju frustráciu. Spoločnosť nemá v Číne dobré meno ani preto, lebo sa jej predseda Hui Ka Yan dostal do titulkov pre svoj okázalý životný štýl a následne bol vyšetrovaný pre podozrenie z viacerých zločinov.

Súčasný výkonný riaditeľ Shawn Siu označil rozhodnutie vymenovať likvidátorov za „poľutovaniahodné“, a čínskym médiám povedal, že spoločnosť zabezpečí dodanie už rozbehnutých a zaplatených projektov výstavby.

Jedna krajina, dva systémy

Rozhodnutie hongkonského súdu je zaujímavé aj z iného hľadiska. Hongkong nie je Čína, aspoň nie na papieri. V prípade Evergrande teda hlavnou otázkou zostáva, či čínske súdy vzhľadom na množstvo zainteresovaných orgánov a politických nesúladov uznajú hongkonské rozhodnutie.

Krátko pred rozsudkom podpísali Najvyšší súd Číny a hongkonské ministerstvo spravodlivosti dohodu o vzájomnom uznávaní a vykonávaní občianskoprávnych a obchodných rozsudkov medzi pevninskou Čínou a Hongkongom. Odborníci si však stále nie sú istí, či táto dohoda bude mať vplyv aj na likvidáciu Evergrande.

Viac ako 90 % projektov spoločnosti sa nachádza v pevninskej Číne a napriek sloganu „jedna krajina, dva systémy“ tu existujú chúlostivé jurisdikčné problémy. Pravdepodobne tak bude nasledovať zdĺhavý a komplikovaný proces. Peking sa možno bude zdráhať zastaviť práce na výstavbe nehnuteľností v Číne, kde mnoho obyčajných obyvateľov čaká na byty, za ktoré už zaplatili.

Odborník v oblasti platobnej neschopnosti Derek Lai zo spoločnosti Deloitte pre portál BBC uviedol, že likvidátor bude musieť „dodržiavať zákony pevninskej Číny, čo by mohlo sťažiť prevzatie plnej kontroly nad tamojšími operáciami Evergrande“.

Zahraniční investori na konci

Likvidátori to teda určite nebudú mať ľahké. Najskôr musia preskúmať celkovú finančnú situáciu spoločnosti a identifikovať potenciálne stratégie reštrukturalizácie. To by mohlo zahŕňať zabavenie a predaj majetku, aby sa výnosy mohli použiť na splatenie dlhov.

Faktom je, že likvidátorom toho veľa na rozdelenie nezostane. Čínske banky majú priamy nárok na väčšinu aktív, ktoré sú založené ako kolaterál za domáce hypotéky. Pokiaľ ide o rozdelenie zvyšku aktív medzi nezabezpečených veriteľov – vrátane domácich držiteľov dlhopisov, nevyplatených dodávateľov a zamestnancov, ktorým dlhujú mzdy – zámorskí investori budú až na samom konci.

Nie preto, že by k nim bola Čína nespravodlivá, ale preto, lebo drvivá väčšina z nich investovala do čínskeho sektora nehnuteľností prostredníctvom úverov offshore holdingových spoločností, ktoré sú kótované na hongkonskej burze. Inak povedané, investori sa rozhodli nakupovať úverové nástroje, ktoré majú prioritu splácania ako poslednú.

Samotná likvidátorská firma vidí v konkurze Evergrande veľkú výzvu. „Našou prioritou je zachovať, reštrukturalizovať a prevádzkovať čo najväčšiu časť podnikania. Budeme presadzovať štruktúrovaný prístup, aby sme zachovali a vrátili hodnotu veriteľom a ostatným zainteresovaným stranám,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Alvarez & Marsal Tiffany Wongová pre agentúru Reuters.