Zdroj: Revolut

Pôvod oboch spoluzakladateľov však po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu nabral celkom iný kontext. Hoci obidvaja vojnu rezolútne odsúdili, Storonského rodinné väzby vrhli na spoločnosť tieň podozrenia. Dvojica však uvádza, že ani tieto skutočnosti ich vzťah nijako neovplyvnili a chcú ďalej pokračovať v budovaní jednej z najinovatívnejších neobánk súčasnosti.     

Kto je Nikolaj Storonskij

Narodil sa v roku 1984 v mestečku Dolgoprudny v bývalom Sovietskom zväze. Jeho otec pôsobí vo vyššom manažmente Gazpromu ako zástupca generálneho riaditeľa výskumného ústavu. Najskôr študoval na Moskovskej škole ekonómie. Neskôr získal možnosť študovať na University of Cambridge v Spojenom kráľovstve, kde pokračoval vo svojom vzdelávaní a získal titul v oblasti ekonómie. V roku 2004 prijal britské občianstvo.

Jeho kariéra v oblasti financií sa začala v roku 2006. Pracoval pre renomované finančné inštitúcie, ako Lehman Brothers a Credit Suisse, kde sa zameriaval na oblasť investičného bankovníctva. Od vzniku Revolut pôsobí na pozícii generálneho riaditeľa (CEO) a s 18-percentným podielom je zároveň druhým najväčším akcionárom banky. V rebríčku časopisu Forbes mu patrí 900. miesto s odhadovaným majetkom vo výške 3,3 miliardy dolárov.

Kto je Vlad Yatsenko

Narodil sa v roku 1980 vo východnom Nemecku, neskôr vyrastal v Kyjeve. Jeho otec bol vojakom Sovietskeho zväzu. Od mlada ho to ťahalo k technológiám a informatike. Získal bakalársky titul v oblasti informačných technológií na Kyjevskej národnej univerzite a neskôr pokračoval v štúdiách v oblasti informatiky na University College London.

Po skončení školy pracoval v oblasti softvérového inžinierstva a IT konzultáciách pre známe banky vrátane Deutsche Bank a Credit Suisse. Podobne ako Storonskij pracoval aj pre skrachovanú banku Lehman Brothers. V Revolut pôsobí od začiatku na pozícii generálneho technického riaditeľa (CTO). V banke vlastní 3-percentný podiel a jeho imanie sa odhaduje na 1,1 miliardy dolárov.

Neobanka bez poplatkov

Dvojica sa prvýkrát stretla v londýnskej kancelárii banky Credit Suisse. Storonskij vtedy zastával pozíciu obchodníka s derivátmi, Yatsenko pre banku vytváral nový bankový systém. Obidvaja zdieľali svoju frustráciu s nedostatkom inovácií v bankovom sektore a s vysokými poplatkami, ktoré si banky účtovali pri každej transakcii. Rozhodli sa preto Credit Suisse opustiť a založiť novú spoločnosť.

Revolut sa najskôr špecializovala na služby v oblasti kryptomien, ktoré poskytovala od roku 2017. O rok neskôr získala bankovú licenciu od Centrálnej banky Litvy, vďaka čomu mohla začať prijímať vklady a ponúkať spotrebiteľské úvery. Vďaka tomu patrí medzi prvé neobanky na svete.

Spoločnosť krátko nato predstavila svoj prvý produkt – debetnú kartu s názvom Revolut Card, ktorá umožnila zákazníkom platiť v zahraničí bez poplatkov za výmenu cudzej meny. Tento revolučný prístup odlíšil Revolut od bežných bánk a stal sa hlavným poznávacím znakom neobanky. Ešte úspešnejšou sa neskôr stala možnosť výberu peňazí zo zahraničných bankomatov bez poplatku.

Najúspešnejší britský startup

Vďaka nízkym poplatkom a jednoduchosti aplikácie sa Revolut rýchlo stala celosvetovým hitom. Počet zákazníkov raketovo rástol a dnes už poskytuje svoje služby 30 miliónom klientom v 35 krajinách sveta vrátane Slovenska. S počtom zákazníkov rástla aj hodnota spoločnosti, ktorá dnes presahuje 33 miliárd dolárov. Ide tak o najväčší a najúspešnejší britský startup v histórii. Dvojica zakladateľov však rázne odmieta vstup spoločnosti na burzu a chce ponechať Revolut v súkromnej držbe.

Partner témy

Paradoxom je, že aj keď neobanka má svoje oficiálne sídlo v Londýne, doteraz sa jej nepodarilo získať britskú bankovú licenciu. Všetky služby v rámci Európskej únie teda poskytuje cez Litvu. Revolut každoročne rozširuje svoju ponuku funkcií, ako sú investičné nástroje a pôžičky, nedávno napríklad predstavila možnosť sporiaceho účtu.

Ako ich ovplyvnila vojna na Ukrajine?

Neobanka mala pred rokom 2022 našliapnuté na to stať sa najväčšou bankou svojho druhu na svete. Potom sa však začala vojna na Ukrajine. Hoci obidvaja zakladatelia inváziu odsúdili, najmä Storonského väzby sa nevyhli oku západných riadiacich orgánov.

Ako prví svoje znepokojenie vyjadrili litovskí politici ešte v roku 2014 pri ruskej anexii Krymu. Z obáv o národnú bezpečnosť sa začali dve parlamentné vyšetrovania v súvislosti so štátnymi väzbami Storonského staršieho a jeho pôsobenie v Gazprome. Nakoniec dospeli k záveru, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že Revolut predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť.

V roku 2022 na Storonského otca uvalil Kyjev sankcie. Tvrdí, že je „zodpovedný za materiálnu a finančnú podporu akcií, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny“.

Storonskij mladší dlho popieral akúkoľvek príslušnosť ku Kremľu a tvrdil, že obavy o prácu jeho otca sú „trochu smiešne“, keďže je „v skutočnosti profesorom a inžinierom v spoločnosti, ktorá v Rusku zamestnáva pol milióna ľudí“, povedal pre portál The Telegraph.

Vzdal sa ruského občianstva

Samotný Storonskij oznámil, že sa vzdal svojho ruského pasu v októbri minulého roka niekoľko týždňov po tom, ako jeho otca zasiahli ukrajinské sankcie, ktoré sa v žiadnej inej jurisdikcii nezopakovali. Spoločnosť uviedla, že Storonskij žije v Spojenom kráľovstve 20 rokov a zaujíma „jasný postoj odsudzujúci ruskú inváziu“. Okrem toho minulý rok v otvorenom liste opísal vojnu ako „nesprávnu a ohavnú“.

Yatsenko taktiež vo viacerých rozhovoroch poprel Storonského prepojenie na Moskvu. Podľa neho má „Nikolaj rodinu aj na Ukrajine a situácia nie je ani pre jedného z nich jednoduchá,“ dodal. Vyzerá to teda tak, že vojnový konflikt vzťahy medzi spoluzakladateľmi neobanky nenaštrbil a obidvaja k nemu majú rovnaký postoj.

Mimochodom Revolut svoje kancelárie v Rusku zatvoril už v priebehu minulého roku a v súčasnosti v krajine nemá žiadne vlastné prevádzky. Spoločnosť tiež podporila postihnutých Ukrajincov prostredníctvom zbierky pre Červený kríž, v ktorej sa dokopy vyzbieralo cez 10 miliónov libier.