Foto: Shutterstock

Sobotné predčasné voľby priniesli na Slovensku najvyššiu volebnú účasť od roku 2002, a to až na úrovni 68,1 %. Voliči si vyberali z 24 strán a jednej koalície, pričom brány parlamentu prekročilo sedem z nich. Otázne je, ktoré z nich budú tvoriť budúcu vládnu koalíciu a akým programom sa budú riadiť. Bez ohľadu na to bude pred novou vládou stáť niekoľko zásadných úloh, ktoré bude musieť vyriešiť.

1)  Konsolidácia verejných financií

Prvou a najdôležitejšou výzvou je dlhodobejšia konsolidácia verejných financií, ako aj štátny rozpočet pre rok 2024. Politické debaty a kreovanie koalície potrvajú ešte nejaký čas a zužujú priestor pre zásadnejšie zmeny štátneho rozpočtu a dlhé debaty o prioritách novej vlády.

„Hoci sa schválením nového programového vyhlásenia vlády oddiali nutnosť predloženia vyrovnaného rozpočtu, situácia vo verejných financiách tým zďaleka nebude vyriešená. Aj nezávislé inštitúcie (napríklad ratingové agentúry) zdvíhajú varovný prst a hovoria, že Slovensko – v prípade, ak si chce zachovať súčasnú úroveň ratingu – musí ukázať, že to s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií myslí vážne,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Čím skôr je preto podľa jeho slov potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane. Prehodnocovanie efektívnosti vynakladaných financií a hľadanie najvyššej hodnoty za peniaze je prvým a základným krokom konsolidácie.

2) Čerpanie eurofondov

Hoci bude mať nová vláda na čerpanie eurofondov starého programového obdobia už len obmedzený vplyv, máme pred sebou už nové obdobie a tiež Plán obnovy a odolnosti. „Je dôležité podotknúť, že nové programové obdobie pre roky 2020 až 2027 sa už onedlho preklopí do svojej druhej polovice a Slovensko iba začína vyhlasovať prvé výzvy na čerpanie,“ konštatuje analytik.

Mechanizmy a pravidlá pre uchádzanie sa o európske prostriedky je preto potrebné zjednodušiť, spolu s nastavením systému výpomoci (napríklad administratívnej) pre žiadateľov. Nová vláda by tiež mala pokračovať v implementácii Plánu obnovy a odolnosti, ktorý je kvalitným reformným materiálom viažucim na seba aj množstvo potenciálnych investícií.

3) Dobiehanie európskej úrovne

Dobiehanie európskej úrovne sa zastavilo, aktuálne Slovensko dosahuje približne 80 % európskeho hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Model rastu ekonomiky založený na lacnej pracovnej sile sa vyčerpáva, a je preto potrebné priniesť do ekonomiky iné rastové impulzy. Tie by mali pochádzať najmä z podpory výskumu a inovácií, podpory podnikania či startupov.

„Slovensko tak potrebuje výrazne reformnú vládu s odvahou presadzovať zmeny, ktoré prinesú dlhodobé pozitívne účinky. Ide napríklad aj o reformu vzdelávacieho systému či podporu digitalizácie,“ pokračuje odborník.

4) Zelená ekonomika

Zelená ekonomika mení náš doterajší spôsob života. Slovensko je krajinou s najvyšším počtom vyrobených automobilov na tisíc obyvateľov, pričom celé priemyselné podhubie je u nás veľmi silné a tvorí štvrtinu HDP.

Pre zabezpečenie budúcej prosperity je dôležité podporovať priemysel v jeho zelenej transformácii, pripravovať mu vhodných odborníkov vo vzdelávacom systéme, podporovať aktivity týkajúce sa priemyslu v domácom výskumnom a inovačnom prostredí,“ vysvetľuje M. Horňák.

Prechod na elektromobilitu je podľa neho prirodzeným vývojom v osobnej doprave, a ak Slovensko nechce stratiť svoje postavenie na globálnej mape automobilového priemyslu, je nevyhnutné reagovať na prebiehajúce zmeny.