Ruská invázia na Ukrajine otriasla trhmi, k slovu prichádzajú tvrdé sankcie Západu

Foto: Shutterstock

Vojna sa začala, trhy padajú

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, pričom uviedol, že podporuje separatistov v regiónoch Doneck a Luhansk a zároveň dodal, že celú krajinu okupovať neplánuje. Ukrajinská vláda v Kyjeve však nazvala tento akt „úplnou inváziou“, a vyhlásila vojnový stav. „Toto je Putinova vojna, ktorá ohrozuje mier v Európe,“ povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Globálne trhy, ktoré boli už týždne v neistote, kým Rusko zhromažďovalo jednotky na ukrajinskej hranici, vo štvrtok ráno výrazne klesli. Nemecký index DAX klesol o 3,96 %, francúzsky CAC 40 o 3,83 % a britský FTSE 100 o 3,88 %. Americké akciové trhy taktiež na začiatku obchodovacieho dňa výrazne poklesli, avšak nakoniec dokázali stratu zmazať. Index S&P 500 skončil o 1,43 % vyššie, DowJones o 0,28 % a technologický Nasdaq dokonca o 3,34 % v pluse. Index VIX, sledujúci volatilitu na trhu, vyletel za jediný deň o viac ako 20 % na úroveň 37,8 bodu, čo je najvyššia úroveň od prepuknutia koronakrízy v marci 2021. Ku koncu obchodného dňa sa však vrátil na pôvodnú úroveň.

Západní lídri ruský krok ostro odsúdili a trh teraz čaká na plný rozsah sankcií voči Rusku, ktoré budú nasledovať, a na ich potenciálny vplyv, globálnu situáciu. Tieto geopolitické riziká sú výsledkom dlhotrvajúceho medzinárodného tlaku, ktorý sa prejavil na správaní sa investorov.

Ruská burza prišla o 259 miliárd dolárov

Vojenský útok na Ukrajinu vrhol tieň aj na ruské trhy a vyvolal masívny výpredaj. Ruské aktíva utrpeli historicky najväčší jednodenný pokles, pri ktorom sa index moskovskej burzy MOEX prepadol o 45 %. V priebehu pár hodín tak bolo z burzy vymazaných 259 miliárd dolárov. Akcie Sberbank PJSC, najväčšej banky Ruska, klesli o 49 %, zatiaľ čo plynárenský gigant Gazprom PJSC padol o 40 %. Obchodovanie bolo krátko po otvorení dočasne pozastavené.

Ruské akcie prudko klesli a podnietili núdzový zásah Ruskej centrálnej banky, kým sa ruskí investori pripravujú na doteraz najtvrdší balík západných sankcií. Ruská centrálna banka sa nezmienila o zvýšení úrokových sadzieb, uviedla však, že bankám poskytne dodatočnú likviditu v hodnote 1 bilión rubľov (10,8 miliardy eur).

Pád trhov nasledoval aj rubeľ, ktorý dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2016 a obchodoval sa za 0,113 dolára. Celkovo tak rubeľ oslabil o viac ako 7 %. Neistota sa prejavila aj na trhu dlhopisov, náklady na poistenie ruského dlhu proti platobnej neschopnosti vyleteli na najvyššiu úroveň od roku 2009. Ruská centrálna banka uviedla, že prvýkrát po rokoch zasiahne na devízovom trhu a prijme opatrenia na skrotenie volatility na finančných trhoch.

Ropa prekonala 100 dolárov za barel

Neistota sa odrazila aj na cene ropy, ktorá sa prvýkrát od roku 2014 vyšplhala nad úroveň 100 dolárov za barel po tom, čo ruská invázia vyvoláva obavy z vážneho narušenia globálnych dodávok energie. Ku koncu obchodného dňa sa však vrátila na pôvodné úrovne, 92 dolárov za barel WTI a 95 dolárov za barel Brentu.

Rusko je druhým najväčším svetovým producentom ropy a najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy, pričom zabezpečuje približne 35 % dodávok pre Európu. Nateraz je otázne, ako prípadné sankcie Západu zasiahnu jeho energetický priemysel.  

„Situácia vyvoláva otázku, či sankcie zasiahnu aj ruské dodávky energie. Pred dvoma dňami to USA vylúčili,“ uviedli analytici nemeckej Commerzbank. „Ak postihnú sankcie platobné transakcie – ruské banky a prípadne aj poisťovne, ktoré kryjú dodávky ruskej ropy a plynu – nemožno vylúčiť výpadky dodávok,“ dodali.

Ruský vývoz komodít môže byť narušený aj tým, že Rusi si nebudú môcť zobrať úver od západných bánk na pokrytie nákupov. Najmenej traja veľkí nákupcovia ruskej ropy neboli schopní vo štvrtok otvoriť pôžičky, uviedli štyri obchodné zdroje pre agentúru Reuters.

Ruský štátny plynárenský monopol Gazprom však uviedol, že dodávky cez Ukrajinu fungujú normálne a Ukrajina tvrdí, že jej energetická infraštruktúra zatiaľ nebola poškodená.

Pohyb plavidiel v Azovskom mori bol pozastavený, hoci prístavy v Čiernom mori zostali otvorené. Rusko, Kazachstan, Azerbajdžan a Turkménsko dodávajú na trhy cez Čierne more približne 2 až 3 milióny barelov ropy denne, čo predstavuje 2 až 3 % globálnych dodávok.

Sankcie voči Rusku zo strany EÚ

Celý svet momentálne čaká na odpoveď západných mocností na čele s USA a Európskou úniou. Väčšina hlavných predstaviteľov sa však zhoduje, že sankcie proti Rusku musia prísť čo najskôr a v tvrdšej podobe. „Masívne“ a „prísne“ sú slová, ktoré sa podľa agentúry Reuters skloňujú na rokovaní Európskej rady. V rámci rokovania Európskej únie však nastávajú rozdielne pohľady na to, ako ďaleko by mala EÚ v tejto fáze zájsť.

Diplomati naznačujú, že kým krajiny, ako Nemecko a Taliansko, sú proti prijímaniu najprísnejších opatrení, krajiny, ako Litva a Poľsko, tlačia na blok, aby stál za tvrdým prístupom. Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyenová vystúpila v Bruseli s cieľom načrtnúť sankcie, ktoré majú „vážne zhoršiť ruskú ekonomiku“.

„Zmrazíme ruské aktíva v EÚ a zastavíme prístup ruských bánk na európsky finančný trh. Opatrenia budú mať vážny vplyv na Rusko, zvýši sa odlev kapitálu, zvýši sa inflácia a postupne sa naruší jeho priemyselná základňa. Oslabíme technologickú pozíciu Ruska v kľúčových oblastiach od high-tech komponentov až po špičkový softvér,“ povedala Von Der Leyenová pre agentúru Reuters.

Čo plánujú USA a Veľká Británia

K postoju EÚ sa pridáva aj Veľká Británia, ktorá bola jednou z prvých krajín v Európe, ktorá poslala zbrane na pomoc Ukrajine. „Dnes v zhode s našimi spojencami odsúhlasíme masívny balík ekonomických sankcií navrhnutých včas, aby podkopali ruskú ekonomiku,“ povedal britský premiér.

Boris Johnson vo štvrtok večer vystúpil v Dolnej snemovni britského parlamentu, kde predstavil konkrétne opatrenia voči Rusku. Vo svojom príhovore vyzdvihol fakt, že Ukrajinci vedú „tvrdú obranu“ a nazval Vladimíra Putina „krvavým agresorom“.

Aké sankcie pripravili USA

Americký prezident Joe Biden nadviazal na Johnsona a sankcie USA predstavil o niekoľko hodín neskôr. „USA zastavia schopnosť Ruska financovať a rozvíjať svoju armádu,“ povedal americký prezident.

Biden načrtol sankcie s cieľom „maximalizovať dlhodobý vplyv na Rusko a minimalizovať vplyv na Spojené štáty a ich spojencov“. Povedal, že sa dohodol s lídrami G7 z najväčších svetových ekonomík, že spoločne obmedzia schopnosť Ruska podnikať v dolároch, eurách, librách a jenoch.

USA aj Veľká Británia tak z časti naplnili svoj sľub, že v prípade, ak Rusko začne s inváziou Ukrajiny, odstrihnú ho od prístupu k libre a doláru. Otáznym zatiaľ zostáva odstrihnutie Ruska od systému SWIFT, prostredníctvom ktorého sa vykonávajú všetky veľké štátne platby. Po vyradení Ruska zo SWIFTu volal vo štvrtok ráno ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý žiadal USA a EÚ aby Rusko vyradilo čo najskôr.

Biden však povedal, že o odrezaní Ruska zo Swiftu sa momentálne neuvažuje. „Poďme sa o tom porozprávať o ďalší mesiac alebo tak, aby sme zistili, či (sankcie) fungujú,“ povedal. To je v nepriamom rozpore s britským premiérom, ktorý povedal, že existuje potenciál použiť SWIFT ako sankciu. Toto sú sankcie voči Rusku, ktoré predstavil J. Biden: