Petr Suchánek: Niekedy je výhodnejšie ísť do reštrukturalizácie, inokedy zase podnikanie úplne ukončiť

Foto: archív Petr Suchánek

Potrebné je zachovať platobnú schopnosť

Čo znamená v praxi podnikateľské riziko?

Riziko je pravdepodobnosť zmeny, ktorá nemusí byť nutne negatívna. V praxi je však riziko chápané najmä negatívne, pretože negatívna zmena znamená problém, ktorý je potrebné riešiť. Podnikateľské riziko je potom pravdepodobnosť negatívnej zmeny v súvislosti s podnikaním, teda že prídem napríklad o zákazníkov, alebo stúpne cena elektriny, plynu či pohonných hmôt.

Aké sú najčastejšie dôvody vzniku krízy v podnikaní?

Asi najčastejšie príčiny na začiatku podnikania sú nedostatok skúseností s podnikaním a často aj absencia ekonomických znalostí a zručností, vrátane tých manažérskych. Tým myslím to, že podnikateľ je síce odborne zručný a schopný (je napríklad schopný upiecť vynikajúci chlieb), ale chýbajú mu znalosti potrebné k organizácii a riadeniu podniku (napríklad nevie, ako skalkulovať cenu chleba, ako uviesť do prevádzky a riadiť pekáreň). Neskôr v podnikaní býva najčastejšou príčinou strata zákazníkov alebo trhov, spravidla vďaka zmenám preferencií alebo vplyvmi, ktoré podnikateľ nemôže ovplyvniť (rast cien energií, vojna na Ukrajine), a tiež veľmi často nedostatok peňazí na zabezpečenie platieb a platobnej schopnosti podniku.

Ako týmto príčinám predísť?

V prvom rade buď sebavzdelávaním v ekonomických znalostiach a zručnostiach, alebo angažovaním zamestnanca či spolumajiteľa, ktorý tieto znalosti a zručnosti má. V ďalšom podnikaní je nutné pravidelne analyzovať svoj podnik a jeho bližšie aj vzdialenejšie okolie, predvídať možné negatívne javy a tieto javy buď vyriešiť ešte skôr ako nastanú, napríklad zmenou trhu alebo zameraním sa na zákazníka, prípadne čo najrýchlejšie reagovať v momente, keď sa začnú prejavovať. Určite je v prípade krízy najdôležitejšie zachovať platobnú schopnosť, teda zabezpečiť dostatočné množstvo peňazí.

Aspoň minimálny zisk

Existujú prvotné náznaky, že podnikanie nejde tak, ako by malo, čo vtedy robiť?

Najčastejšie zistíte, že podnikanie nejde tak, ako ste si predstavovali podľa peňazí, teda podľa toho, že peňazí máte málo, respektíve menej, než ste očakávali. Najčastejšou príčinou je spravidla nižší počet zákazníkov alebo zlá kalkulácia produktu (príliš nízka cena vzhľadom na náklady, ktoré sú s produktom, respektíve s podnikaním spojené).

V prvom rade musíte zistiť skutočnú príčinu. To znamená zistiť, či skutočne máte menej zákazníkov a následne zistiť prečo, znovu vykonať kalkuláciu produktu a skontrolovať, či do ceny premietate všetky náklady, a cenu zmeniť tak, aby lepšie reflektovala skutočnosť. Samozrejme, môže sa stať, že máte málo zákazníkov, pretože máte vysoké ceny spojené s vysokými nákladmi. Vtedy je potrebné vymyslieť, ako tie náklady a výslednú cenu znížiť, alebo premýšľať o iných zákazníkoch. V krajnom prípade o zmene či ukončení podnikania.

V akých prípadoch je racionálne podnikanie ukončiť?

Stručne povedané, je to rozumné v momente, keď nevidíte riešenie krízy, alebo nie ste schopní zabezpečiť prosperitu svojej firmy ani v krátkodobom horizonte. Myslím si, že je lepšie objektívne zhodnotiť svoje možnosti a ukončiť podnikanie v okamihu, keď ho nepovažujete za racionálne, ak by neprinieslo aspoň minimálny zisk potrebný na prežitie a normálne fungovanie, a tým sa vyhnete ďalším finančným stratám a psychickým ťažkostiam.

Ako si dať druhú šancu

Kedy je priestor na reštrukturalizáciu a kto o nej rozhoduje?

Ak hovoríme o reštrukturalizácii v súvislosti s rizikami alebo problémami, ktorým firma čelí, priestor pre reštrukturalizáciu vzniká vtedy, keď majiteľ zhodnotí, že je racionálne pokračovať v prevádzke firmy, teda verí, že firma je životaschopná a môže dosiahnuť zisk aspoň v dlhodobom horizonte niekoľkých rokov. O reštrukturalizácii teda primárne rozhoduje vlastník firmy, a zvyčajne sa s ňou spájajú neformálne dohody s veriteľmi alebo dodávateľmi firmy ohľadom postupného vyrovnania všetkých záväzkov.

Ak je firma v insolvenčnom konaní, reštrukturalizáciu musia schváliť veritelia firmy, pričom na celý proces dohliada insolvenčný správca a celý proces je výrazne formalizovaný, ale aj tu platí, že firma musí postupne splatiť všetky svoje dlhy. Na Slovensku sa navyše vypracováva aj takzvaný reštrukturalizačný posudok, ktorý firmu musí odporučiť. Podstatné je, že firma musí byť schopná pokračovať v ekonomickom fungovaní, prežiť a generovať zisk.

Ako prebieha reštrukturalizácia krok za krokom?

Ako som už spomenul, reštrukturalizáciu musí odporučiť svojím posudkom správca. Na základe pozitívneho posudku potom dlžník alebo veriteľ podá návrh na povolenie reštrukturalizácie príslušnému súdu, ktorý ju schváli do 30 dní od začatia reštrukturalizácie alebo od prijatia návrhu na jej povolenie. Veritelia majú ďalších 30 dní na prihlásenie svojich pohľadávok. Úlohou dlžníka je vypracovať reštrukturalizačný plán, ktorý predkladá výboru veriteľov na predbežné schválenie do 90 dní od začatia reštrukturalizácie, pričom veriteľský výbor má na schválenie plánu 15 dní. Následne sa plán schvaľuje na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorej predsedá správca, a potom ho schváli aj súd.

Aké sú jej výhody a nevýhody?

Asi najväčšou výhodou je možnosť ďalšieho fungovania firmy, s čím súvisí aspoň čiastočné zabezpečenie pracovných miest, nákup materiálu, výroba a predaj vrátane platby zamestnancom, veriteľom, dodávateľom a štátu, a postupné splatenie všetkých dlhov. Tým sa minimalizujú škody, ktoré by vznikli pri zániku firmy. Ak totiž firma zanikne, už žiadne dlhy nezaplatí a, samozrejme, ani nevytvorí žiadne ďalšie produkty alebo finančné prostriedky.

Asi najväčšou nevýhodou je neistota reštrukturalizačného procesu, presnejšie jeho úspešného dokončenia. Zvyčajne ide o náročný a dlhodobý proces, ktorý sa nemusí vždy skončiť úspešne, hoci majitelia a manažéri mali najlepšie úmysly a plány, pretože dopredu nikdy neviete, ako reštrukturalizáciu ovplyvnia budúce udalosti. Predstavte si, že ste práve dokončili generálnu opravu hotela trvajúcu niekoľko rokov, ale nemôžete ho otvoriť, pretože prišla pandémia koronavírusu a s ňou spojené obmedzenia. No váš plán počítal s tým, že hotel bude otvorený a bude generovať príjmy...

Konkurzom sa podnikanie končí

Kedy je lepšie vyhlásiť konkurz a na čo slúži?

Konkurz sa používa na ukončenie podnikania, takže je vhodný vtedy, keď vy, ako vlastník a dlžník, nevidíte priestor na úspešnú reštrukturalizáciu a vyhodnotíte, že je lepšie podnikanie ukončiť. Na druhej strane sa však konkurz môže vyhlásiť aj na podnet veriteľa. Kľúčom k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť, keď ste ako podnik 30 dní po splatnosti, máte viacero veriteľov a nie ste schopní plniť svoje záväzky. Konkurz slúži na to, aby podnik vyrovnal všetky svoje záväzky, alebo aspoň ich časť v stanovenom pomere podľa majetku podniku, a teda aby predal všetok svoj majetok, uspokojil svojich veriteľov, a potom formálne zanikol.

Aký je proces a aký je výsledok konkurzu pre podnikateľa a jeho podnik?

Konkurz iniciuje súd, ktorý vymenuje správcu konkurznej podstaty. Tento správca potom spravuje podnik počas obdobia, kým sa podnik nezlikviduje. Správca vykonáva úkony, ktoré vedú k likvidácii podniku, vykonáva súpis majetku, pohľadávok a záväzkov, inventarizuje veriteľov, zabezpečuje uspokojenie pohľadávok alebo častí pohľadávok veriteľov. Správca dostáva za túto činnosť odmenu, ktorá sa vypláca z majetku podniku. V prípade vyhlásenia konkurzu teda vlastník podniku nemôže samostatne nakladať s majetkom podniku ani vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu konkurznej podstaty. Výsledkom konkurzu je ukončenie podnikateľskej činnosti alebo ukončenie podnikania a zrušenie spoločnosti.

Čím sa likvidácia spoločnosti líši od konkurzu a kedy je možné pristúpiť k takémuto riešeniu?

Likvidácia predchádza zrušeniu spoločnosti. Likvidácia zahŕňa vyrovnanie dlhov a záväzkov podniku, majetok podniku sa rozpredáva tak, aby na konci podniku ekonomicky nič nezostalo. Po predaji všetkých aktív a vyrovnaní dlhov a záväzkov sa zvyšné peniaze rozdelia medzi vlastníkov podniku. Ak sa v priebehu likvidácie zistí, že majetok podniku nepostačuje na úhradu jeho záväzkov, likvidácia sa preruší a vyhlási sa konkurz.

Možno teda povedať, že likvidácia je vyrovnanie všetkých pohľadávok a záväzkov tak, že všetky záväzky sú úplne uhradené, zatiaľ čo konkurz je také vyrovnanie pohľadávok a záväzkov, pri ktorom sú záväzky uhradené len čiastočne. Konkurz spravidla nastáva vtedy, keď je podnik nadmerne zadlžený, jeho dlhy prevyšujú jeho pohľadávky a všetky ostatné aktíva, takže veritelia sú uspokojení len čiastočne. Podnik sa však môže likvidovať aj mimo konkurzu, napríklad ak sa tak rozhodne vlastník, pretože už nechce pokračovať v podnikaní. Vtedy majiteľovi zostane z likvidácie nejaký majetok, ale v prípade konkurzu mu z likvidácie nezostane nič.

Priebežne monitorujte situáciu

Niekedy na neúspešné podnikanie nedoplatí len firma, ale aj samotný podnikateľ. V akých prípadoch prichádza k osobnému bankrotu a čo to znamená v praxi?

Podnikateľ je zodpovedný za neúspech v podnikaní len vtedy, ak je živnostníkom alebo spoluvlastníkom právnickej osoby, kde vlastníci ručia celým svojím majetkom. V tomto prípade, ak sa spoločnosť dostane do konkurzu, dlhy, ktoré vznikli spoločnosti, musí podnikateľ uhradiť zo svojho majetku. Ak však podnikateľ nemá dostatočný súkromný majetok, táto situácia môže viesť k osobnému bankrotu. Potrebné je tiež zdôrazniť, že osobný bankrot je určený výlučne pre fyzické osoby. K osobnému bankrotu dochádza najčastejšie z dôvodu vysokých dlhov, ktoré už dlžník nie je schopný splácať.

Osobný bankrot v praxi znamená, že fyzická osoba musí do piatich rokov (v Česku) splatiť aspoň jednu tretinu svojich dlhov. Na Slovensku je situácia podobná, s tým rozdielom, že existuje možnosť, aby si dlžník splácal svoje dlhy podľa splátkového kalendára. Pri osobnom bankrote teda väčšina peňazí dlžníka ide na splácanie jeho dlhov s tým, že musí splatiť aspoň časť týchto dlhov, a po uplynutí určitého času a splatení určitej časti dlhov sa na neho hľadí, akoby nemal žiadne dlhy, zvyšok dlhov sa mu odpustí a bývalý dlžník môže začať normálne fungovať, a napríklad aj znovu podnikať.

Aké sú podľa vás najvhodnejšie preventívne opatrenia pre spoločnosti alebo podnikateľov, aby sa vyhli problémom?

Asi najdôležitejšie je sledovať likviditu, množstvo peňazí, sledovať svoje pohľadávky a záväzky a riadiť ich tak, aby sa zabezpečila platobná schopnosť podniku. Ďalej je potrebné monitorovať situáciu a fungovanie podniku, predchádzať plytvaniu, zvyšovať efektívnosť fungovania všetkých častí podniku, ľudí, strojov, zariadení a všetkých činností (nákup, výroba, predaj, administratíva). K tomu môže pomôcť manažment kvality, zavedenie systému riadenia a zlepšovania kvality. Tento systém núti podnikateľa a podnik analyzovať a zlepšovať činnosti podniku, ale aj monitorovať jeho prostredie a prispôsobovať podnik jeho zmenám. Vďaka množstvu získaných informácií a ich správnemu vyhodnoteniu je možné lepšie predvídať budúce zmeny, a tak na ne včas reagovať.