Zdroj foto: Freepik.com

Vlani odišlo do zahraničia viac ako dvetisíc firiem zo Slovenska 

Slovenské firmy minulý rok zväčša odchádzali do okolitých európskych krajín, do prvej trojice patria Maďarsko, Česko a Bulharsko. Podľa spoločnosti Bisnode najviac firiem odišlo z Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Dokopy v roku 2017 opustilo Slovensko a usídlilo sa v zahraničí 2 389 spoločností,. „Maďarsko a Česko sú už dlhodobo krajiny, ktoré si slovenské spoločnosti pri svojom odchode vyberajú najčastejšie. Na jednej strane ide o regionálnu blízkosť, v prípade Maďarska je to veľmi výhodné daňové zaťaženie. Podnikatelia tam platia 9-percentnú daň, kým na Slovensku firmy odvádzajú 21-percentnú daň z príjmov. Nízke daňové zaťaženie, 10-percentné, môže byť plusom tiež v prípade Bulharska. V prípade Českej republiky zohráva dôležitý fakt aj nulová rečová bariéra,“ komentuje analytička Bisnode Petra Štěpánová. Top päticu štátov, kam odchádzali slovenské firmy, uzatvárajú Rumunsko a Poľsko. Tieto krajiny sú podľa Petry Štěpánovej známe i svojimi nižšími nákladmi na prácu, resp. pracovnú silu. „Je teda možné, že istá časť spoločností mohla uvažovať aj týmto smerom,“ hodnotí Petra Štěpánová.

V podielových fondoch majú Slováci necelých 8 % finančného majetku

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulých päť rokov zvýšila o takmer polovicu. Vyplýva to z údajov OECD za rok 2016. Väčšinu prostriedkov, ktorú tvorí 61,3% si však stále nechávajú na bežných alebo sporiacich účtoch, respektíve terminovaných vkladoch. Z pohľadu zhodnocovaniu úspor volia Slováci druhý najkonzervatívnejší prístup v EÚ, hneď po Grékoch, ktorí držia dve tretiny finančného majetku na termínovaných, sporiacich alebo bežných účtoch. Ako druhý najfrekventovanejší nástroj si klienti na Slovensku volili penzijné fondy, do ktorých  sústredili v roku 2016 približne 13% svojich financií. V podielových fondoch mali domácnosti uložených 7,8% finančného majetku, čo Slovákov radí na 10. priečku spomedzi 22 hodnotených krajín EÚ. Tradičnejšie produkty preferujú pri zhodnocovaní prostriedkov pomerne výrazne aj Česi. 

Naopak, Švédi, Dáni a Holanďania touto formou zhodnocujú menej ako pätinu svojich úspor. V cenných papieroch mali Slováci podľa OECD uložené 3 % finančného majetku a v akciách len 0,5 %, čo Slovákov radí na posledné miesto rebríčka. Na druhej strane, podiel týchto investícii sa z roka na rok zvyšuje a aktuálne je najvyšší od roku 1999. Na čele poradia boli obyvatelia Estónska, Fínska, a Švédska. Podiel investícii do akcií v týchto krajinách presiahol 36 %. 

„Pretrvávajúce nízke úroky na bežných či sporiacich účtoch vedú ľudí k tomu, aby zvažovali iné formy zhodnotenia svojich peňazí. Investície do podielových fondov predstavujú príležitosť zhodnotiť peniaze s oveľa väčším výnosom než na depozitách. Veríme, že zlepšovanie finančnej gramotnosti povedie k nárastu záujmu o investovanie do podielových fondov,“ vysvetľuje Silvia Čechovičová, investičná strategička slovenskej pobočky KBC Asset Management.

Viac ako štvrtina Slovákov ešte stále býva v nehnuteľnosti v pôvodnom stave

Viac ako polovica Slovákov zainvestovala do rekonštrukcie a modernizácie svojich domov a bytov. Dôvodom bola predovšetkým snaha znížiť náklady na bývanie. Ukázali to údaje Poštovej banky. Viac ako štvrtina Slovákov ešte stále býva v nehnuteľnosti v pôvodnom stave. Najväčší podiel na Slovensku tvoria už zrekonštruované stavby. Najviac ich je v Prešovskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom kraji,  kde je zároveň najmenší podiel ľudí žijúcich v novostavbách. V týchto častiach Slovenska sa viac investuje do zmodernizovania bytov a domov v pôvodnom stave. Novostavby sú preferované najmä na západe Slovenska, v menších obciach a mestách, kde v novostavbách žije približne každý piaty Slovák. Naopak rekonštruované nehnuteľnosti dominujú vo väčších mestách. 

„Z prieskumu Poštovej banky ďalej vyplýva, že Slováci túžia po zmene a až polovica z nich tento rok plánuje kúpu nového alebo rekonštrukciu starého bývania. Prerábať sa bude najmä na západe, chystá sa na to viac ako pätina  Bratislavčanov. Je to totiž jeden zo spôsobov ako sa dajú znížiť mesačné výdavky na energie,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. V tomto smere má najväčší efekt zateplenie fasády domu a výmena okien. „Prerábku do 3 000 eur Slováci realizujú prevažne z vlastných zdrojov. Prieskum však ukázal, že vo väčšine prípadov sa do tejto sumy nezmestia. Práve rekonštrukcia totiž zvykne odkryť nedostatky stavby, ktoré si vyžiadajú pár stovák navyše. Pri kalkulácií prerábky preto počítajte aj s minimálne 10-percentnou finančnou rezervou na neočakávané výdavky,“ dodáva Žáčková. 

Svetová aj slovenská ekonomika bude rásť

Aktuálny ekonomický výhľad Medzinárodného menového fondu (MMF) očakáva pokračujúce globálne oživenie. MMF odhaduje, že rast svetovej ekonomiky dosiahne v najbližších dvoch rokoch 3,9% a v roku 2020 mierne spomalí na 3,8 %. Slovenská ekonomika by mala podľa MMF vzrásť v tomto roku o 4 %, v budúcom roku  o 4,2% a v roku 2020 o 3,8%.

Inflácia v eurozóne by mala v tomto roku podľa MMF dosiahnuť 1,5% a následne zrýchľovať na 1,6% v roku 2019 a 1,8% v roku 2020. „Cenová hladina na Slovensku by mala v tomto aj budúcom roku vzrásť o 1,9% a následne mierne akcelerovať na 2,0% v roku 2020. V porovnaní s prognózou NBS odhaduje MMF budúci rast cenovej hladiny miernejšie,“ uvádza Národná banka Slovenska vo svojom komentári k údajom MMF.