BRATISLAVA 1. júna (WebNoviny.sk) - Slovensko na základe zistení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pri čerpaní eurofondov v rokoch 2013 až 2016 pochybilo v 1 360 prípadoch a prišlo tak o 13,14 % platieb, čo je najviac zo všetkých štátov Európskej únie. Druhé najhoršie Rumunsko prišlo o 5,65 % platieb a tretia Česká republika o 5,49 %.
Ako vyplýva z výročnej správy OLAF-u o svojej činnosti v roku 2016, zverejnenej v stredu, na základe uzavretých prípadov muselo Slovensko vrátiť 2,55 % z vyplatených eurofondových zdrojov. To nás radí na druhú najhoršiu z krajín EÚ hneď po Maďarsku, ktoré muselo vrátiť 4,16 % zdrojov. Tretie najhoršie Rumunsko muselo vrátiť 0,68 % prostriedkov. Ani jedna z ostatných krajín EÚ nedosiahla pri výške korekcií hodnotu vyššiu ako 0,5 %.
Europoslanec Branislav Škripek a poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (obaja hnutie OĽANO-NOVA) informovali, že zdroje EÚ, ktoré by sa mohli využívať na rozvoj krajiny, sa často zneužívajú, alebo vyhadzujú na nezmyselné projekty. "Správa OLAF-u potvrdzuje babráctvo v riadení eurofondov na Slovensku a ich rozkrádanie. OLAF špeciálne upozorňuje na významný fenomén pri eurofondoch, ktorým je korupcia, najmä v súvislosti s verejnými obstarávaniami," uviedla Remišová.

Neochota spolupracovať

Zistenia OLAF-u by podľa poslankyne konečne mohli niektorých vládnych predstaviteľov presvedčiť o tom, že korupcia na rozdiel od ich tvrdení naozaj existuje. Obaja spomínaní poslanci podali viacero podnetov na OLAF pre podozrenia z korupcie, pričom Škripek sa pre problémy s čerpaním eurofondov stretol s generálnym riaditeľom OLAF-u Giovannim Kesslerom. "S generálnym riaditeľom OLAF-u sme diskutovali o tom, že OLAF stále u mnohých členských štátov vrátane Slovenska naráža na neochotu spolupracovať a viesť efektívne vyšetrovanie práve z dôvodu obáv z korekcií, alebo jednoducho z neochoty pripustiť pochybenia zodpovedných vnútroštátnych orgánov," uviedol Škripek.
"Z mne dostupných informácií mám vážnu obavu, že aj keď vnútroštátne orgány zistia pochybenia, väčšinou sú to menšie chyby drobných žiadateľov, pričom veľkí podvodníci zostávajú u nás zo strany štátnych orgánov nepovšimnutí," dodal europoslanec.
Poslanci upriamili pozornosť na rozhodovanie slovenských justičných orgánov v súvislosti so zisteniami a odporúčaniami OLAF-u za obdobie rokov 2009 - 2016. V piatich prípadoch nebolo vydané rozhodnutie, v deviatich prípadoch rozhodnuté bolo. Z týchto rozhodnutí bolo sedem odmietnutí a len v dvoch prípadoch bola podaná obžaloba, čo je len 22 % z celkových podnetov OALF- u. V rámci všetkých krajín EÚ bol pritom európsky priemer prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba 50 %.

Väčšina podvodov pri verejnom obstarávaní

Poslanci uviedli, že podporujú snahy o revíziu nariadenia, ktoré upravuje právomoci OLAF-u, konkrétne na zavedenie efektívnejších nástrojov umožňujúcich úradu viesť efektívnejšie vyšetrovanie podvodov. "V kontexte zistení OLAF-u je potrebné vytvoriť dostatočné právne zázemie, ktoré by umožnilo justičným orgánom všetkých členských štátov použiť správy OALF- u ako dôkaz pred súdom. Táto prax sa zatiaľ neuplatňuje," tvrdí Škripek.
Remišová upozornila, že väčšina podvodov, o ktorých hovorí OLAF, súvisí s verejným obstarávaním. Mnohé z vnútroštátnych predpisov o verejnom obstarávaní sú zložité a nejasné, zodpovedným orgánom chýbajú adekvátne odborné znalosti a administratívne kapacity a niektoré kontroly sa vykonávajú povrchne a formálne.
"V tejto súvislosti by sme chceli opätovne zdôrazniť potrebu transparentného a nepolitického výberu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. OLAF a Európska komisia nás opakovane upozorňujú na problémy a podvody pri verejnom obstarávaní, a preto je veľmi dôležité mať silný a nezávislý úrad, ktorý bude nestranne kontrolovať efektívnosť verejných obstarávaní bez ohľadu na to, či je to firma oligarchov alebo drobný podnikateľ," uzavrela Remišová.
Viac k témam: eurofondy, Európska úniaZdroj: Webnoviny.sk - Slovensko pochybilo pri mnohých eurofondoch, prišlo o najviac platieb v Európskej únii © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.