Zmena času na letný čas 2025: V noci z 29. na 30. marca si posunieme hodinky o hodinu dopredu

Foto: Shutterstock

O zavedení letného času sa ako prvý zmienil v 18. storočí americký politik Benjamin Franklin. Zastával názor, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo. Prvá krajina, ktorá zaviedla letný čas, bolo Švédsko počas prvej svetovej vojny v roku 1916. Na území Slovenska sa prvá zmena času udiala ešte za čias Rakúsko – Uhorska. Tradíciu každoročnej zmeny však datujeme až od roku 1979.

Táto každoročná zmena času má svojich priaznivcov, ale aj odporcov, ktorí by boli za jej zrušenie. Medzi výhody patrí možnosť využitia denného svetla v produktívnej časti dňa. Ďalším cieľom je zníženie potreby umelého osvetlenia počas večerov a tým aj potenciálna úspora energie.

Na druhej strane, medzi najčastejšie uvádzané nevýhody patrí narušenie ľudského biorytmu. Mení sa tvorba melatonínu – hormónu spánku, ktorý sa tvorí v tme a napomáha organizmu zaspať. Posun času môže spôsobiť problémy so spánkom, nespavosť a únavu. Okrem toho môže byť ovplyvnená aj hladina kortizolu, ktorá zohráva úlohu pri prebúdzaní a energii počas dňa.

Niektoré štúdie naznačujú, že krátkodobé narušenie spánkového režimu po zmene času môže viesť k zvýšenému riziku dopravných nehôd. Ďalším problémom je, že v mnohých krajinách sveta sa zmena času neuplatňuje, čo ešte viac komplikuje medzinárodné časové rozdiely a koordináciu.

Na zmiernenie negatívnych dopadov odporúčame postupnú zmenu režimu. Už niekoľko dní pred zmenou času choďte spať o 15 minút skôr. Telo sa tak dokáže lepšie adaptovať na nový rytmus.