Zeleným štvrtkom sa začínajú veľkonočné sviatky. Čakajú nás dva voľné dni navyše

Foto: Shutterstock

Sviatky sa začínali už Popolcovou stredou

Pre mnohých ľudí sa veľkonočné sviatky začínajú Zeleným štvrtkom a končia sa Veľkonočným pondelkom. Veriaci sa však na Veľkú noc začínajú pripravovať už oveľa skôr – 40-dňovým pôstom, ktorý sa začína takzvanou Popolcovou stredou.

Pôst brali, a mnohí ešte stále berú, skutočne prísne. Ide totiž o obdobie očisty, počas ktorého sa nejedáva mäso, mäsové výrobky, masť, vajcia, slanina, mliečne výrobky ani mlieko. Namiesto toho sa zvyknú konzumovať jedlá zo zeleniny, strukovín, obilnín, múky, zemiakov a kapusty. Často sa varia rôzne kaše, kyslé polievky, omáčky a prívarky.

Na druhú pôstnu nedeľu, ktorú ľudia označovali aj ako Smrtná nedeľa alebo nedeľa Moreny, sa podľa tradícií zvyknú pripravovať dlhé šúľance. Tie by mali počas leta zabezpečiť dlhé klasy na poliach. Okrem toho ľudia v tento deň vynášali von figurínu Moreny, čo je symbol odchodu zimy, smrti a chorôb.

Ďalšia dôležitá nedeľa počas pôstneho obdobia je Kvetná nedeľa, ktorá otvára veľkonočný pašiový týždeň. Počas tohto týždňa kňazi svätia zelené ratolesti, ktoré symbolizujú všetko nové a zdravé.

Počas Kvetnej nedele chodili po dedine dievčatá súce na vydaj. V rukách držali zelené vetvičky, ktorými symbolicky prinášali jar. Neskôr sa táto tradícia zmenila a po dedine začali chodiť malé dievčatá. Tie si často vetvičky zdobili vajíčkami a slamenými ozdobami. Gazdiné ich odmeňovali vajíčkami, ktoré neskôr dievčatá maľovali a vyzdobovali.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok bol a stále pre mnohých aj je očistným dňom. Ľudia sa pred východom slnka zvykli umývať studenou vodou, pretože verili, že im to prinesie zdravie po celý rok. Dievčatá a ženy si česali vlasy pod vŕbou, aby ich mali dlhé a zdravé, a mladí chlapci chodievali po dedine s drevenými rapkáčmi, ktorými vyháňali strigy. Počas Zeleného štvrtka každý člen domácnosti pomáhal s upratovaním. Ľudia čistili kúty domácností, prezliekali periny a umývali okná.

Symbolom Zeleného štvrtka boli aj zelené pokrmy. Ľudia si na tanier nakladali prívarky, omáčky a polievky najmä zo špenátu. Mnohí jedli aj rezance, ktoré museli byť čo najširšie a najdlhšie, aby sa na poli urodili dlhé a hrubé klasy. Štvrtková večera pozostávala z hustej zeleninovej polievky, aby každý vydržal piatkový pôst.

Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa

Veľký piatok je pre veriacich jedným z najväčších sviatkov v roku. S týmto dňom sa vždy spájal prísny pôst. Väčšina ľudí počas dňa jedla kyslé ryby, kaše, mliečne polievky a rezance s makom. Niektorí evanjelici počas Veľkého piatka nejedli vôbec nič a pili len vodu.

Pôst pretrvával aj počas Bielej soboty. Okrem návštevy kostola gazdiné chystali tradičné veľkonočné pokrmy s hlbokou symbolikou. Šunka predstavovala telo Ježiša Krista, vajíčka boli symbolom plodnosti a klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša. Chren bol pripomienkou umučenia Baránka Božieho a tradičný biely koláč s vrkočom po obvode mal byť symbolom tŕňovej koruny a klincov. Z nápojov ľudia pili červené víno, ktoré symbolizovalo krv Ježiša Krista.

Po dobrej hostine išli veriaci do kostola na Veľkonočnú vigíliu, ktorá sa konala v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu. Išlo o slávnostnú udalosť, keď Ježiš Kristus vstával z mŕtvych. Niektorí gazdovia prinášali do kostola trochu obilia, ktoré si nechali posvätiť a neskôr ho dávali do prvej sejby. Ľudia do kostola nosili aj jedlo, ktoré navarili, aby im ho kňaz posvätil. To potom jedli počas Veľkonočnej nedele. Pravidlom bolo, že z jedla sa nesmelo nič vyhodiť. Zvyšky putovali buď do ohňa, alebo ich gazdovia používali pri sadení.

Chlapci šibali, dievčatá maľovali vajíčka

Po nedeľnom obede sa mládenci išli chystať na pondelkovú šibačku a oblievačku. Dievčatá zatiaľ maľovali vajíčka. V minulosti prevládali najmä červené vajíčka, ktoré mali symbolizovať plodnosť a život. Dievčatá zdobili vajíčka rôzne. Využívali batikovanie, voskovanie, oblepovanie slamou či drôtovanie. Mládenci zase písali na vajíčka rôzne texty určené len pre dievčatá.

Keď nastal Veľkonočný pondelok, chlapci vyšli do ulíc a išli šibať a oblievať dievčatá. Tradície v šibaní sa odlišujú v závislosti od regiónu. Na západe Slovenska používali chlapci pletené a zdobené korbáče a pri šibaní hovorili rôzne rýmovačky. Na strednom a východnom Slovensku mládenci korbáče pôvodne nepoužívali. Namiesto nich dievčatá kúpali v potoku, alebo ich oblievali vodou, ktorú si priniesli vo vedrách. Dievčatá po šibačke a oblievačke chlapcov pohostili pálenkou, vajíčkami a koláčmi.

Bežnou tradíciou Veľkej noci bola a v súčasnosti aj stále je výzdoba príbytku, ktorá sa skladá zo zajačikov, kuriatok, bahniatok a rozkvitnutého zlatého dažďa. Nechýbajú ani maľované vajíčka, jahniatka a barančeky.

Nezabudnite, že obchody budú zatvorené

Obchody budú počas Veľkého piatka (7. apríla), Veľkonočnej nedele (9. apríla) a Veľkonočného pondelka (10. apríla) zatvorené. Počas týchto dní má zamestnanec nárok na nepretržitý odpočinok. Prácu môže firma nariadiť len výnimočne a po dohode s odborármi. Počas sviatkov môže firma nariadiť aj nevyhnutné práce, ktoré nemôže zamestnanec vykonať v iných pracovných dňoch, ako napríklad naliehavé opravy, alebo to môže byť aj práca v zdravotníctve.

Počas Veľkého piatka, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka môžu byť otvorené len čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach a v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Okrem toho môžu byť otvorené ešte predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku majú aj maloobchodné predajne, ktoré môžu byť otvorené vtedy, keď v nich predáva sám majiteľ.