Foto: Shutterstock

Štedrý deň ako bežný pracovný deň

Podľa zákona o štátnych sviatkoch 93/1951 Zb. bol pred rokom 1989 štátnym sviatkom len 9. máj, počas ktorého sa oslavovalo výročie oslobodenia Československa sovietskou armádou. Ostatné dni voľna, ako napríklad Prvý a Druhý sviatok vianočný, sa považovali za dni pracovného pokoja. Štedrý deň k nim však nepatril. Bol bežným pracovným dňom, počas ktorého sa chodilo dlhé roky do práce. Všetko sa zmenilo až po páde komunizmu v roku 1989.

Tesne po nežnej revolúcii v roku 1989 pripadol Štedrý deň na nedeľu. Rok nato však poslanci Federálneho zhromaždenia schválili novelu zákona, ktorá Štedrý deň zaradila medzi dni pracovného pokoja spolu s Prvým a Druhým sviatkom vianočným.

V roku 1990 sa tak ľudia mohli tešiť až z piatich voľných dní. Štedrý deň pripadol na pondelok a Prvý a Druhý sviatok vianočný na utorok a stredu. Naposledy sme si mohli päťdňové voľno užívať v roku 2018 a najbližšie sa zopakuje v roku 2025.

V samostatnej Slovenskej republike radí Štedrý deň medzi sviatky zákon č. 241/1993 Z. z., ktorý vláda prijala 27. októbra 1993.

Dlhá história vianočných sviatkov

Vianoce sú späté najmä s kresťanskou vierou. Sláviť sa začali už v 4. storočí, odkedy sa postupne stali jedným z najväčších sviatkov v roku. Kresťania si počas Vianoc pripomínajú narodenie Ježiša v betlehemských jasliach.

Symbolom Štedrého dňa je pre mnohé kresťanské rodiny dodržiavanie pôstu, ktorým vyjadrujú úctu Ježišovi, a potom slávnostná večera. Počas nej sa podávajú oblátky s medom a ryba. Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc je nielen pre veriacich vianočný stromček a výzdoba interiéru aj exteriéru domu.

V minulosti sa počas Štedrého dňa často robili rôzne obrady, ktoré mali rodinu aj úrodu ochrániť pred zlými duchmi. K nim sa radilo napríklad obväzovanie stromov slamou, aby priniesli dobrú úrodu, alebo podávanie oblátky natretej cesnakom dobytku, ktorá ho mala ochrániť pred chorobami. Rodiny tiež robili kríže na dverách alebo oknách domu, aby dom ochránili pred bosorkami, a gazdiné lámali koláče nad kravami, aby sa šťastne otelili.

V minulosti sa Štedrý večer začínal zjavením prvej hviezdy na oblohe. S ňou sa vždy rozozvučali kostolné zvony, ktoré hlásali, že je čas zasadnúť k štedrovečernému stolu. Najstarší člen rodiny zvyčajne potrel každému členovi rodiny čelo medom. Tento zvyk mal zaistiť zdravie po celý rok.

K ďalším tradíciám sa radilo hádzanie orechov do všetkých štyroch kútov domu pre šťastie, a viazanie nôh stola špagátom, aby rodina držala pohromade. Pod obrus sa často vkladali peniaze, čo malo priniesť bohatstvo, a na stôl sa ukladal tanier navyše pre prípadného pocestného. V rodinách sa tiež rozkrajovalo jablko, ktoré, ak bolo pekné a jeho jadrovník mal tvar hviezdičky, znamenalo šťastný rok a zdravie. Od stola bolo zakázané vstávať. Muselo na ňom byť vždy všetko pripravené.

Prvý sviatok vianočný – Božie narodenie

Prvý sviatok vianočný sa označuje aj ako Božie narodenie. Prvýkrát sa slávil v roku 336 v Ríme. V tomto období však išlo skôr o sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý sa neskôr preložil na 6. január.

Ľudia počas tohto sviatku oddychovali a boli doma. Mnohí nič nevarili, pretože mali dostatok jedla zo Štedrého dňa. Chodenie po návštevách, ktoré praktizujeme v súčasnosti, nebolo zvykom. Dokonca v niektorých častiach Slovenska bolo zakázané. Prvý sviatok vianočný mal byť časom na oddych s najbližšou rodinou. Jedinú výnimku mali malí chlapci – vinšovníci, ktorí vinšovali pekné sviatky.

Druhý sviatok vianočný – spomienka na sv. Štefana

Druhý sviatok vianočný má byť spomienkou na prvého mučeníka a diakona sv. Štefana, ktorý bol kvôli viere v Ježiša ukameňovaný. Na rozdiel od Štedrého dňa a Prvého sviatku vianočného išlo o deň s uvoľnenou atmosférou. Ľudia sa počas tohto dňa kúpali v studenom potoku, ktorý mal mať podľa nich magickú silu. Mladé dievky po kúpaní nalievali mládencom domácu pálenku. Verilo sa, že keď tak urobia, neprechladnú.

Počas Druhého sviatku vianočného sa chodilo vinšovať susedom a známym. Do dverí vždy vstupoval ako prvý muž, pretože sa verilo, že ak by tak urobila žena, prinieslo by to trápenie. Rovnako ako v súčasnosti, aj v minulosti sa konali obľúbené štefanské zábavy.