Foto: Shutterstock

V krátkosti o Dni Ústavy SR

Deň Ústavy SR je od roku 1994 štátnym sviatkom, ktorý sa oslavuje prvý septembrový deň. Sviatkom si pripomíname prijatie Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou (SNR), ku ktorému došlo 1. septembra 1992.

Vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky sa schválil na 5. schôdzi 1. septembra 1992. Prítomných bolo 134 poslancov, pričom za návrh hlasovalo 114 z nich, 16 bolo proti a 4 sa hlasovania zdržali.

Hlasovanie bolo aklamačné a vyzeralo tak, že poslanec sa po oslovení predsedajúcim schôdze postavil, vyslovil svoje stanovisko slovami „hlasujem za Ústavu Slovenskej republiky“, alebo „hlasujem proti Ústave Slovenskej republiky“ či „zdržiavam sa hlasovania“. Predsedajúci schôdze následne meno hlasujúceho poslanca a jeho hlasovanie zopakoval.

Slávnostný akt podpísania ústavy, ktorú podpisovali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, sa uskutočnil 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu.

Deň Ústavy Slovenskej republiky bol ustanovený ako sviatok podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 1994. Pôvodne sa mal Deň Ústavy SR stať pamätným dňom, no po rokovaniach a pozmeňujúcom návrhu bol zaradený medzi štátne sviatky.

Pripravte sa na zatvorené obchody

Deň Ústavy SR je štátnym sviatkom, čo znamená, že väčšina obchodov bude zatvorená. Otvorené budú len niektoré predajne, ktoré spĺňajú výnimku zo zákona. Sú to čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach a v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Otvorené môžu byť aj predajne cestovných lístkov a suvenírov. Podľa zákona môže byť 1. septembra otvorená aj predajňa s kvetmi. Ide o výnimku, ktorá platí len 8. mája, 1. septembra a 1. novembra.

Počas štátnych sviatkov môžu byť otvorené aj maloobchodné predajne v prípade, že v nich predávajú samotní majitelia. Okrem toho existuje ešte jedna výnimka, ktorá platí v naliehavých situáciách.

V tých môžu zamestnávatelia požadovať, aby zamestnanec prišiel do práce. Môže ísť napríklad o naliehavé práce v poľnohospodárstve, práce v zdravotníctve, práce nevyhnutné na uspokojenie životných potrieb obyvateľstva či ošetrovanie a kŕmenie hospodárskych zvierat.