Zdroj foto: Pexels.com

Francúzske hody a calvados

Kaviár, losos, žabie stehienka, rybacia polievka, slimáky, výnimočné delikatesy. Pokrmy, ktoré sú príznačné pre aristokratický a luxusný život spätý s francúzskou gastronómiou sa najviac prejavia počas Vianoc. Ani Francúzi totiž bežne nejedia žabie stehienka alebo nepijú drahé vína, ale Vianoce sú pre nich časom, keď peniaze nerozhodujú. Počas Štedrého dňa sa tu pije dosť vína a calvadosu, niečo ako celodenný pôst tu nie je v móde. Navyše po rozbalení darčekov si špeciality kuchyne mnohí Francúzi chodia vychutnávať do tých najlepších reštaurácií, tí menej majetní si ich pripravujú doma. Vo Francúzsku sa netrochári. Vianočné menu pozostáva často aj z 12 chodov. O tom všetkom sú francúzske Vianoce. Darčeky pod vianočný stromček nosí Otec Vianoc, ktorý chodí v bielom a vkladá ich do čižmičiek či ku kozubu. 

Holandsko

Najčastejším jedlom Vianoc holandských domácností je pečený králik s brusnicami a k tomu brusnicový kompót. Vianoce sa tu dávajú pod jedličku a podľa legendy ich tu necháva Sinterklaas. Jeho názov aj zvyky si Holanďania prepožičali z Ameriky, pretože práve sem túto postavičku priniesli moreplavci vracajúci sa domov z ďalekej Ameriky. Okamžite sa stala zaujímavým obohatením. Problém bol, že Santa Claus bol však príliš americký, aby sa s ním domáci zžili, a tak sa z neho stal ľahko Sinterklaas.

Španielsko

Zima tu nie je dosť tuhá na to, aby vládli nejaké tie zimné radovánky, a tak aj Vianoce prebiehajú v rytme gitary a tamburíny, tancuje sa bolero, a to na uliciach, v baroch aj v kostoloch. Je tu živo, spevavo, klasické Štedrá večera sa začína nie o šiestej večer, ale aj o dvadsiatej druhej hodine a končí sa hlboko v noci, pre niektorých až na svitaní. Zaujímavosťou je, že Španieli ostali verní biblickej tradícii asi najviac, keďže o nosení darčekov Ježiškom sa nikde nepíše, ale dary nosili práve Traja králi, a tí dodnes rozdávajú darčeky v Španielsku. Na stole je baranina, jahňacina a kozľacina. Nechýba množstvo sladkostí, ovocia, zeleniny a vína. Vianoce v Španielsku vlastne pripomínajú takú malú fiestu. 

Čína

Vianoce sú vnímané ako kresťanský sviatok, a preto v krajine, kde je kresťanov asi jedno percento, aj tak vyzerajú. Vianoce sa tu stále spájajú so zimným slnovratom, a preto ani neuvidíte typické vianočné stromčeky, ale skôr lampióny, svetelné ozdoby. Aj v Číne sa síce zdôrazňuje štedrosť, ale nejaké veľké darčeky nečakajte. Slávnosť je dekorovaná prevažne jablkami, ale snobskejšie vrstvy v Číne sa už hrajú tak trochu aj na západné Vianoce. Dôvod je prostý, Vianoce sú pre celý svet najväčším zdrojom príjmov a Čína nechce stáť bokom. 

Japonsko

Zaujímavé je, že na rozdiel od Číny sa tu Vianoce oslavujú, ale skôr ako sviatky vzájomnej lásky. S tým súvisí aj fakt, že v tejto krajine sa neoslavujú Vianoce doma, ale ľudia chodia oslavovať spoločne do miest, do reštaurácií, berú si dovolenky a s rodinami oslavujú lásku, priateľstvo a vzájomnosť. Mimochodom, Japonsko má ešte jedno zaujímavé špecifikum. Síce sú vypredané aj tie najluxusnejšie reštaurácie, v Japonsku sa najväčšiemu počtu ľudí spájajú Vianoce s KFC. Vďaka úspešnej marketingovej kampani v roku 1974 sa návšteva KFC stala súčasťou tunajších Vianoc. Záujem v niektorých mestách je taký veľký, že na pokrytie dopytu sa berú objednávky dva mesiace vopred.

Egypt

Aj v tejto prevažne moslimskej krajine žijú kresťania, ktorí na Vianoce nedajú dopustiť. Pred Vianocami sa tu drží klasický štyridsaťdňový pôst a následne sa Egypťania na Štedrý večer vyberajú do kostola v nových šatách, ktoré si nikdy predtým neobliekli. Na stole dominuje chlieb, ryža, varené mäso. Ľudia sa tu navštevujú medzi sebou a nosia si práve chlieb ako znak lásky a priateľstva. 

Kuba

Fidel Castro v šesťdesiatych rokoch minulého storočia presunul Vianoce z decembra na august, keďže práve v decembri tu dozrieva cukrová trstina a sviatky v tomto termíne neboli ekonomicky výhodné. Vianoce sa na decembrový dátum vrátili až po tom, ako Kubu navštívil Ján Pavol II. v roku 1998 a žiadal o túto zmenu. Napriek tomu sa tu kresťanské Vianoce a zvyky príliš neujali. Domáci si nenechajú ujsť pečené prasiatko a ryžu s čiernou fazuľou. Všetko sa servíruje na palmových listoch a v každej domácnosti je zábava, tanec a dobrá nálada. 

Slovensko je zvláštnosťou

Na záver nemôžeme nedodať, že sviatky Vianoc, tak ako ich poznáme v našich končinách, sú takpovediac raritou. Málokde na svete nájdete kombináciu kapra, šalátu, rezňov, kapustovej polievky a koláčovej kultúry. A sme prakticky jediní svojimi zvykmi nielen čo sa týka sveta, ale napríklad aj Európy. Veď napríklad ani bratia v Česku už nie sú vo vianočných zvykoch totožní s nami. Na sviatočnom stole preferujú šošovicovú polievku, prípadne zemiakovú či rybaciu. A tak isto namiesto rýb dávajú prednosť rôznorodým mäsovým pokrmom. Aj naše Vianoce tak z istého uhla pohľadu možno považovať za exotické.