Veľkonočné sviatky klopú na dvere a s nimi aj obmedzené možnosti nakupovania počas voľných dní

Foto: Shutterstock

Pripomenutie si zmŕtvychvstania

Sviatky Veľkej noci majú hlboké korene v kresťanskej tradícii a sú spojené s udalosťami opísanými v Biblii, konkrétne s udalosťami súvisiacimi s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Podľa kresťanskej viery Ježiš Kristus zomrel na kríži na Veľký piatok a z mŕtvych vstal v nedeľu, ktorá je známa aj ako Veľkonočná nedeľa.

Mnohé súčasné sviatočné tradície Veľkej noci čerpajú inšpiráciu zo starovekých pohanských a židovských sviatočných obyčajov. Napríklad zdobenie vajíčok je spojené s pohanskou symbolikou obnovy života. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo Slovania slávili príchod jari a nový začiatok, dnešná doba vníma tieto dni ako obdobie utrpenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Aj napriek cirkevným zákazom a úsiliu kresťanskej cirkvi vymazať pohanské tradície pretrvávajú tieto starodávne zvyklosti v našej kultúre dodnes.

Streda, štvrtok a piatok

S Veľkou nocou sa okrem tradičných zvyklostí spája symbolika niekoľkých dôležitých dní, ktoré sú zároveň nositeľmi tradícií. Prvým je Popolcová streda, ktorou sa oficiálne začína 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou. Tento deň je pripomienkou krátkosti života a zahŕňa obdobie pokánia, ktorým sa začína prísny pôst.

Kvetná nedeľa, pôvodne Nedeľa paliem, pripadá na poslednú nedeľu pred Veľkou nocou. V tento deň sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali studenou vodou, pretože verili, že im to prinesie zdravie a zbaví ich chorôb.

Na Zelený štvrtok by mal byť v domácnostiach poriadok a mier, a aspoň jedno jedlo by malo mať zelenú farbu. Často to boli jednoduché jedlá so žihľavou alebo neskôr so špenátom. Ak sa v tento deň zachoval pokoj a harmónia medzi ľuďmi, verilo sa, že sa aj finančné bohatstvo rozmnoží.

Na Veľký piatok sa prevažne odpočíva, je zameraný na pokoj a duchovný rozvoj osobnosti, ktoré sa prejavovali pôstom a striedmosťou. V starodávnych časoch sa navštevovali hroby zosnulých, pri ktorých sa zanechávali rôzne dary a potraviny. Ľudia znovu využívali silu vody na očistenie.

Sobota, nedeľa a pondelok

O deň neskôr na Bielu sobotu dochádza k upratovaniu domov, pripravuje sa sviatočná strava, často symbolické jedlá. Dievčatá varia vajíčka, a potom ich zdobia. Technika a farby zdobenia vajec sa často líšia podľa lokality a tradícií. Jedenie vajec sa tradične považovalo za ochranu pred zlými duchmi a negatívnymi energiami. Mládenci si zase pripravujú korbáče z prútov bielej vŕby, ktorá rastie pri vodných tokoch. Keď je všetko pripravené, rodina sa oblieka do sviatočných šiat, aby oslávila posvätenie ohňa.

Veľkonočná nedeľa sa spája predovšetkým s prvou nedeľou po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca. Je to aj deň, keď sa slávi víťazstvo života nad smrťou. Kresťania ho označujú ako Boží hod a svätia jedlo, ktoré je všetkým dostupné. Poobede sa začínajú mládenci aj dievčatá pripravovať na šibačku a oblievačku.

Veľkonočný pondelok je deň, keď chlapci chodia po dedine so šibákmi a korbáčmi, aby šibali mladé dievčatá a oblievali ich studenou vodou. Týmto rituálom sa dievčatám želá krása a zdravie počas celého roka a odstraňuje sa všetko staré a zlé.

Tri dni zo štyroch budú obchody zatvorené

Počas veľkonočných sviatkov sú okrem zatvorených škôl v niektoré dni zatvorené aj obchody. Tento rok sa veľkonočné sviatky začínajú 29. marca a končia 1. apríla 2024. Veľkonočné prázdniny pre študentov trvajú od 28. marca do 2. apríla tohto roka. Do školy sa preto nastupuje v stredu 3. apríla.

Obchody sú zatvorené počas Veľkého piatka, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka. V týchto dňoch je zakázané volať do práce ľudí, ktorí predávajú tovar konečnému spotrebiteľovi alebo robia inú s tým súvisiacu prácu. Maloobchodné prevádzky sú tak počas presne vymedzených dní zatvorené. Obchody môže prevádzkovať priamo majiteľ, rovnako sú otvorené čerpacie stanice, letiská, prístavy, verejná doprava, nemocnice a iné špecifické miesta.