Foto: Shutterstock

Sviatok s dlhou tradíciou

Sviatok všetkých svätých je sviatkom s dlhou tradíciou. Už v 4. storočí ho ustanovili hodnostári východnej cirkvi. Jeho význam bol v tomto období rovnaký ako dnes. Slúžil ako spomienka na všetkých svätých, ktorí položili svoje životy pre vieru.

Západná cirkev začala tento sviatok oslavovať v roku 608, keď sa v Ríme konala posviacka bývalého pohanského chrámu Panteón. Ten bol postavený v roku 25 pred Kristom počas vlády cisára Oktaviána Augusta. Pohania tento chrám zasvätili všetkým bohom.

V tomto období sa postupne začínala tradícia slávenia všetkých svätých. Na rozdiel od súčasnosti si však ľudia pripomínali zosnulých na jar – 13. mája. Podľa odborníkov mal jarný termín súvisieť s prebúdzaním sa prírody a príletom vtákov, ktorí mali symbolizovať duše zosnulých vracajúcich sa k živým ľuďom.

Odlišné boli aj oslavy tohto sviatku. Namiesto sviečok, kvetov a vencov prinášali ľudia na hroby rôzne obety. Pri pomníkoch zosnulých rodinných príslušníkov sa ľudia stretali a stolovali na nich. K zmene dátumov prišlo v roku 835, keď pápež Gregor IV. určil termín na 1. novembra a rozšíril slávenie tohto sviatku na celú katolícku cirkev.

Zvyky na Slovensku

Tradícia prinášania vencov a zapaľovania sviečok sa na Slovensku začala začiatkom 20. storočia. Už vtedy sa u nás objavovali aj menšie rituály. Napríklad ľudia na Orave a Liptove nechávali na stole počas noci z 1. na 2. novembra časť večere. Často k nej pridávali aj chlieb, maslo a pálenku. Niekedy dokonca aj nôž, aby si mohli zomrelí odkrojiť z pečiva.

Toto občerstvenie sa nazývalo „jedlo pre dušičky“ a malo zaistiť, že zomrelí nebudú po celý nasledujúci rok hladní. Ak by totiž na stole nič nenašli, po celý rok by plakali.

Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným, ktorí sa mali modliť za pokoj zomrelých. Zvyčajne sa rozdával chlieb alebo menšie typy pečiva, ako napríklad žemle v tvare kostí, ktoré sa nazývali kosti svätých a ukladali sa do tvaru kríža.

Pamiatka zosnulých

Hneď po Sviatku všetkých svätých si 2. novembra pripomíname Pamiatku zosnulých ľudovo nazývanú Dušičky. Aj tento deň má dlhú históriu. Zaviesť ho mal opát Odilo z Cluny ešte v roku 998. Spomienka sa následne v 11. storočí rozšírila do ďalších krajín. A to až tak, že ju v 14. storočí prijal Rím. Pamiatka zosnulých slúži na pripomenutie si blízkych, ktorí nás opustili. Ide o deň vhodný na návštevu pomníkov.

Počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Iné náboženstvá slávia sviatky spravidla rôznymi rituálnymi obradmi. Katolícka cirkev považuje oba dni za slávnosti nádeje na vzkriesenie. Podľa nej má ísť o dni radosti z večného života.

Pozor, obchody budú zatvorené!

Počas Sviatku všetkých svätých budú obchody zatvorené. Otvorené budú len čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach a v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Otvorené môžu byť aj predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku majú aj  maloobchodné predajne, ktoré môžu byť otvorené v prípade, ak v nich predáva sám majiteľ obchodu, a takisto predajne kvetov. Najbližší sviatok s podobnými obmedzeniami nás čaká už o necelé tri týždne 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu.