Zdroj: Shutterstock

Spomienka na demonštrácie študentov

Pôvodne sa vznik sviatku viaže k udalostiam z 28. októbra 1939, keď sa v Prahe konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky. Vtedajší pochod bol zároveň aj protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko postrelený študent medicíny Jan Opletal, ktorý zraneniam napokon podľahol.

O niekoľko dní neskôr – 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Bezpečnostné štátne zložky vtedy vtrhli na školské pražské internáty a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Deväť funkcionárov študentských organizácií okamžite popravili. Slovákov na rozdiel od českých študentov do koncentračných táborov neposielali, ale po pár dňoch týrania ich ako cudzincov prepustili.

O týchto protištudentských represiách vtedy informovali významné svetové médiá a študentské organizácie vo svete 17. november v roku 1941 vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby si osud perzekvovaných študentov každoročne pripomínali.

Začiatok nežnej revolúcie a pád komunizmu

O pol storočia neskôr sa pri príležitosti 50. výročia Medzinárodného dňa študentstva konala v Prahe povolená študentská manifestácia. Študenti sa v piatok 17. novembra 1989 zhromaždili v areáli Univerzity Karlovej na Albertove, odkiaľ pokračovali na Vyšehrad po vopred povolenej trase. V napätej atmosfére sa však demonštranti rozhodli neplánovane sa vydať do centra mesta. V rukách držali zapálené sviečky a skandovali heslá za slobodu. Bol to začiatok nežnej revolúcie, dnes známy ako Deň boja za slobodu a demokraciu.

Po ôsmej hodine večer sa proti študentom začal tvrdý policajný zásah, počas ktorého bolo zranených 600 ľudí. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, takzvané červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili a študenti a herci vstúpili do štrajku.

Na začiatku žiadali najmä vyšetrenie policajného zásahu a neskôr pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala moci. Na námestiach po celom Československu sa konali demonštrácie, ktoré 27. novembra 1989 vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku. Komunistická strana nakoniec prišla o moc 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v československej ústave. Udalosti potom nabrali rýchly spád, prezidentom sa stal Václav Havel, v parlamente pôsobili nezávislí poslanci a prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.

Kedysi to bol pamätný deň

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1990 schválilo zákon, podľa ktorého sa 17. november stal pamätným dňom. Vtedy bol ešte oficiálne pomenovaný ako Deň boja študentov za slobodu a demokraciu. Keď sa Slovensko v roku 1993 osamostatnilo, prijalo nový zákon, podľa ktorého zostal 17. november pamätným dňom, ale premenoval sa na Deň boja proti totalite.

V októbri 2001 sa 17. november oficiálne stal na Slovensku štátnym sviatkom a dostal názov, pod ktorým ho poznáme aj dnes – Deň boja za slobodu a demokraciu. Rovnaký sviatok slávia aj v Česku, kde je to taktiež štátny sviatok.

Obchody budú v piatok zatvorené

Keďže ide o štátny sviatok, v piatok 17. novembra 2023 budú obchody na Slovensku zatvorené. Výnimku majú len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody. Predaj nebude zakázaný ani v prevádzkach, kde neobsluhujú zákazníkov predavači, ktorí sú zamestnancami, ale majitelia či obsluha v postavení živnostníka.

V bežnom režime budú fungovať aj reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, divadiel a fitness centier. V susednom Česku patrí 17. november medzi sviatky, na ktoré sa nevzťahuje tamojší zákon upravujúci obmedzenie času predaja počas vybraných dní, a tak v tejto krajine budú obchody otvorené bez obmedzenia.