Tourettov syndróm nie je nevychovanosť. Aké má príznaky a príčiny?

Foto: Ryan Collins

Čo je Tourettov syndróm?

Opakované žmurkanie, pohyby hlavou, odkašliavanie či krátke zvuky nemusia byť zlozvyk ani snaha pútať pozornosť. Tieto prejavy môžu prichádzať vo vlnách. Niekedy sú výraznejšie pri strese, únave alebo napätí, inokedy na chvíľu ustúpia. Práve preto si ich okolie môže ľahko vysvetliť nesprávne.

Tourettov syndróm je porucha nervového systému, pri ktorej sa objavujú tiky. Ide o náhle, opakované pohyby alebo zvuky, ktoré človek nerobí zámerne. Môžu byť krátke a nenápadné, napríklad žmurkanie alebo zakašľanie, ale aj zložitejšie.

Patrí medzi tikové poruchy. O diagnóze sa zvyčajne uvažuje vtedy, keď sa u človeka objavuje viacero pohybových tikov a aspoň jeden zvukový tik dlhšie ako rok. Nemusia byť prítomné každý deň. Môžu sa meniť, zosilnieť, ustúpiť a po čase sa znovu objaviť. Súčasťou diagnostických kritérií je aj to, že tiky sa začali pred 18. rokom života, hoci diagnózu môže človek dostať aj neskôr.

Nie každý tik však znamená Tourettov syndróm. Najmä u detí sa môžu objaviť aj prechodné tiky, ktoré časom ustúpia. Rozhoduje ich trvanie, typ, vývoj a to, ako zasahujú do bežného života.

Aké sú príznaky Tourettovho syndrómu?

Tiky nemusia vyzerať vždy rovnako. Niektoré sa prejavia pohybom, napríklad žmurkaním, grimasou alebo trhnutím hlavou. Iné majú zvukovú podobu, napríklad opakované pokašliavanie, posmrkávanie, krátke zvuky, slabiky alebo slová. Navonok môžu pôsobiť ako zlozvyk či rušivé správanie, no človek ich nerobí naschvál.

Medzi časté pohybové tiky patria:

• žmurkanie
• grimasy
• krčenie nosa
• trhanie hlavou
• pohyby ramenami
• dotýkanie sa predmetov alebo vlastného tela
• opakované poskočenie alebo pohyb končatín

Medzi zvukové tiky môžu patriť:

• pokašliavanie
• odkašliavanie
• posmrkávanie
• krátke zvuky
• pískanie
• opakovanie slabík, slov alebo viet

Najčastejšie mýty o Tourettovom syndróme

Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že Tourettov syndróm znamená nekontrolované nadávanie. Tento prejav sa odborne nazýva koprolália, no týka sa len menšej časti ľudí s touto diagnózou. Oveľa častejšie sa objavuje žmurkanie, grimasy, pohyby hlavou, pokašliavanie alebo iné opakované zvuky.

Tourettov syndróm preto netreba posudzovať podľa filmov ani sociálnych sietí. Ak človek tiká, neznamená to, že je drzý, nevychovaný alebo provokuje. Tiky nie sú odrazom charakteru ani výchovy. Sú prejavom poruchy, ktorá si vyžaduje pochopenie a podľa potreby odbornú podporu.

Tiky sa môžu meniť zo dňa na deň. Niekedy ustúpia, inokedy sa zvýraznia alebo zmenia podobu. Často na ne vplýva aj prostredie, v ktorom sa človek cíti pod tlakom.

Čo zhoršuje tiky pri Tourettovom syndróme?

Zhoršenie môžu vyvolať alebo zvýrazniť najmä:

• stres,
• únava,
• nedostatok spánku,
• napätie,
• silné emócie,
• tlak okolia,
• dlhodobé sústredenie,
• choroba alebo celkové vyčerpanie.

Nie vždy sa dá určiť jeden konkrétny spúšťač. Pomôcť však môže sledovať, kedy sú tiky výraznejšie a čo im predchádzalo. Cieľom nie je hľadať vinu, ale lepšie porozumieť situáciám, v ktorých človek potrebuje viac pokoja, prestávku alebo podporu.

Tourettov syndróm u detí

Tourettov syndróm u detí sa často začne prejavovať v školskom veku. Najskôr môže ísť o nenápadné pohybové tiky, napríklad žmurkanie, grimasy alebo pohyby hlavou. Až neskôr sa môžu pridať zvukové tiky, ako pokašliavanie, odkašliavanie či krátke zvuky.

Ich intenzita sa môže meniť. Po náročnom dni v škole, pri únave, strese alebo napätí bývajú viditeľnejšie. Pri hre, oddychu alebo sústredenej aktivite môžu naopak ustúpiť do úzadia.

Dieťa si často uvedomuje, že jeho tiky pôsobia nápadne. Môže sa za ne hanbiť, snažiť sa ich potlačiť alebo sa vyhýbať situáciám, kde si ich všimnú spolužiaci. Najviac pomáha pokojný prístup bez výsmechu, trestania a neustáleho upozorňovania.

Tourettov syndróm sa zvyčajne začína v detstve, no tiky môžu pretrvávať aj v dospelosti. U niektorých ľudí sa časom zmiernia, u iných zostávajú výraznejšie aj neskôr. Dospelí ich často dokážu lepšie maskovať alebo na krátky čas potlačiť, no stojí ich to veľa energie.

Náročné nemusia byť len samotné tiky, ale aj ich neustále kontrolovanie. Človek môže riešiť reakcie okolia, stres v práci, obavy pred stretnutiami alebo situácie, v ktorých sú prejavy viditeľnejšie.

Tourettov syndróm u dospelých

Aj v dospelosti má zmysel vyhľadať odborníka, najmä ak tiky zasahujú do práce, vzťahov, psychickej pohody alebo vedú k vyhýbaniu sa bežným situáciám.

Diagnostika Tourettovho syndrómu

Diagnostika Tourettovho syndrómu nestojí na jednom teste. Dôležitý je najmä rozhovor, opis príznakov a sledovanie vývoja tikov v čase. Lekár sa pýta, kedy sa objavili, ako vyzerajú, ako dlho trvajú, či sa menia a ako ovplyvňujú školu, prácu, vzťahy alebo bežný deň.

Prvým krokom môže byť praktický lekár, pri deťoch pediater. Podľa situácie odporučí vyšetrenie u neurológa, psychiatra alebo psychológa. Odborník zároveň posúdi, či ide o Tourettov syndróm, inú tikovú poruchu alebo prejavy, ktoré môžu tiky len pripomínať.

Pri vyšetrení sa často sledujú aj pridružené ťažkosti. Niektorí ľudia majú zároveň ADHD, úzkosť, poruchy učenia, problémy so spánkom alebo obsedantno-kompulzívne prejavy. Niekedy práve tie ovplyvňujú každodenný život viac než samotné tiky.

Pri Tourettovom syndróme zvyčajne nejde o to, aby tiky okamžite zmizli. Prejavy sa môžu časom meniť a v dospievaní alebo dospelosti aj zmierniť. Odborná pomoc sa rieši najmä vtedy, keď tiky výrazne zasahujú do školy, práce, vzťahov, psychickej pohody alebo bežných aktivít.

Liečba Tourettovho syndrómu

Základom býva pochopenie diagnózy a úprava prostredia. Pomôcť môže psychologická podpora, citlivý prístup rodiny, školy či pracovného okolia, ale aj behaviorálne postupy zamerané na zvládanie tikov. Pri niektorých ľuďoch sa využíva špecifická behaviorálna terapia, ktorá učí lepšie vnímať tiky a nacvičiť vhodnejšiu reakciu. Nemá však fungovať ako tlak, aby človek svoje prejavy úplne potláčal.

Ak sú tiky veľmi výrazné alebo sa pridávajú ďalšie ťažkosti, lekár môže zvážiť aj lieky. Cieľom liečby nie je potlačiť tiky za každú cenu, ale znížiť ich vplyv na každodenný život, podporiť sebavedomie a pomôcť okoliu reagovať citlivejšie.

Ako pomôcť človeku s Tourettovým syndrómom?

Pri tikoch často pomáha viac pokoj a predvídateľnosť než upozorňovanie. Neustále napomínanie, posmech alebo verejné komentovanie zvyčajne nepomáha. Skôr zvyšuje napätie, a tým môže tiky ešte zvýrazniť.

U detí je dôležitá spolupráca rodiny a školy. U dospelých môže pomôcť otvorená komunikácia s blízkymi alebo primerané nastavenie pracovného prostredia, najmä ak tiky zasahujú do sústredenia, stretnutí či každodenných úloh.

Nie vždy sú potrebné veľké zmeny. Často stačí menej tlaku, viac porozumenia a možnosť na chvíľu odísť z rušnej situácie. Človek s tikmi by nemal mať pocit, že je problém, ktorý treba pred ostatnými skrývať.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať vtedy, keď tiky trvajú dlhšie, zhoršujú sa alebo začnú zasahovať do bežného života. Najmä ak spôsobujú bolesť, narúšajú spánok, komplikujú školu, prácu či vzťahy alebo vedú k úzkosti, hanbe a vyhýbaniu sa ľuďom.

Dôležité sú aj pridružené ťažkosti. Spozornieť treba pri výraznom nepokoji, problémoch so sústredením, nutkavom správaní, zmenách nálady alebo dlhodobom trápení. Vtedy už nejde len o samotné tiky, ale aj o psychickú pohodu a kvalitu života.

Prvým krokom môže byť praktický lekár, pri deťoch pediater. Podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenie alebo spoluprácu s odborníkom, ktorý má skúsenosť s tikovými poruchami.

Tiky nie sú prejavom zlej výchovy ani snahou pútať pozornosť. Človek s tikmi nepotrebuje výčitky, posmech ani tlak, aby svoje prejavy úplne potlačil. Potrebuje porozumenie, pokoj a podľa potreby odbornú podporu.

Liečbu nepotrebuje každý. Prostredie bez hanby a zbytočného tlaku však áno. Citlivý prístup doma, v škole, v práci aj u odborníkov môže pomôcť, aby Tourettov syndróm nezasahoval do života viac, než musí.