Tiché frekvencie sveta: Bienále v Benátkach 2026

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Keď sa v máji 2026 otvoria brány 61. ročníka Benátskeho bienále, návštevníci nevstúpia do sveta veľkolepých gest ani vizuálnych spektáklov. Namiesto toho ich čaká prostredie, ktoré pôsobí skôr ako hudobná kompozícia. Pomalá, vrstvená a miestami melancholická, no o to intenzívnejšia. Výstava s názvom „In Minor Keys“, rozprestretá v Giardini, Arsenale aj v palácoch naprieč Benátkami, prinesie viac než sto umelcov z celého sveta a vytvorí priestor, ktorý nebude kričať, no napriek tomu bude hlboko rezonovať.

Tento ročník je výnimočný aj svojím príbehom. Nesie v sebe tichú prítomnosť kurátorky Koyo Kouoh, ktorá krátko pred jeho realizáciou nečakane zomrela. Bienále sa rozhodlo jej koncepciu zachovať bez zásadných zmien. Aj samotná výstava sa tak stáva gestom pamäti, kontinuity a nedokončeného rozhovoru, ktorý pokračuje prostredníctvom umenia.

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Divák ako účastník

Názov „In Minor Keys“ je prevzatý z hudby. Molové tóniny sú spojené s jemnosťou, introspekciou a zvláštnou emocionálnou hĺbkou. Kouoh tento princíp preniesla do kurátorského jazyka ako výzvu naladiť sa na menej nápadné frekvencie sveta. Na to, čo býva prehliadané, potlačené alebo príliš tiché na to, aby sa dostalo do centra pozornosti. Nejde o slabosť, ale o vedomý posun smerom k citlivosti.

Jej vízia odmieta bombastickosť a spektakulárnosť. Namiesto toho ponúka priestor pre intimitu, improvizáciu a vrstvené rozprávanie. Výstava má pôsobiť ako polyfónia hlasov, ktoré nevytvárajú jeden dominantný príbeh, ale skôr jemnú sieť významov a emócií. Divák sa v nej nepohybuje len ako pozorovateľ, ale ako účastník, ktorý musí spomaliť a vedome sa naladiť.

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Práve v tomto bode sa bienále dotýka súčasnosti najpresnejšie. Neponúka priame komentáre k politickým konfliktom ani k ekologickým či spoločenským krízam. Namiesto toho vytvára priestor, v ktorom sa tieto skúsenosti dajú prežívať inak. Nie ako tlak alebo chaos, ale ako niečo, čo si vyžaduje pozornosť, citlivosť a schopnosť zostať v neistote.

V čase, keď verejný diskurz funguje na rýchlosti, extrémoch a neustálom hluku, pôsobí „In Minor Keys“ ako radikálne gesto. Navrhuje spomalenie, ticho a sústredenie. Umenie tu nie je nástrojom vyhlásení, ale priestorom počúvania. Nie odpoveďou, ale otázkou.

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Československý pavilón

Súčasťou tejto jemnej, no intenzívnej mapy sveta je aj Československý pavilón v areáli Giardini, ktorý si v roku 2026 pripomína sto rokov od svojho otvorenia. Práve toto výročie sa stalo dôležitým rámcom pre spoločnú prezentáciu Česka a Slovenska, ktoré aj viac než tri desaťročia po rozdelení štátu naďalej zdieľajú spoločný výstavný priestor.

Víťazným projektom sa stal koncept The Silence of the Mole, za ktorým stoja Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko, umelec Jakub Jansa a umelec a kurátor Peter Sit. Projekt vybrala odborná porota zložená zo zástupcov Národnej galérie Praha a Slovenskej národnej galérie spolu s nezávislými odborníkmi spomedzi sedemnástich prihlásených návrhov.

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Ústrednou postavou projektu je Pan K., vyčerpaný herec, ktorý dlhé roky stvárňoval ikonickú postavu Krtka. Z pôvodne nevinného a poetického symbolu detstva sa stal nástroj reprezentácie, kultúrnej diplomacie a zároveň nositeľ nostalgie aj vyprázdnenej identity. V projekte vystupuje ako zvláštna diplomatická figúra, ktorá má reprezentovať obe krajiny ako politicky neutrálny symbol, no zároveň v sebe nesie ticho, únavu a neistotu.

Projekt otvára tému česko-slovenských vzťahov, kolektívnej pamäti aj ekologickej únavy súčasnosti. Pýta sa, čo sa stane s imagináciou v momente, keď sa stane verejným obrazom alebo nástrojom reprezentácie. Výstava pracuje so silnou vizuálnou aj emocionálnou atmosférou a je koncipovaná tak, aby bola zrozumiteľná medzinárodnému publiku bez potreby jazyka.

Práve v tejto rovine sa československý pavilón prirodzene prepája s hlavnou témou bienále. Neponúka jednoznačné odpovede ani veľké gestá, ale skôr situáciu, ktorá v divákovi doznieva. Ticho, ktoré nie je prázdne, ale plné významov.

Foto: Biennale Arte 2024 v Benátkach (Archív redakcie)

Laboratórium vnímania

Benátky sa v roku 2026 nestávajú len miestom prehliadky umenia, ale aj laboratóriom vnímania. Učia nás, že význam nevzniká len v tom, čo je viditeľné na prvý pohľad, ale aj v tom, čo si vyžaduje čas a pozornosť. Možno práve v tomto spočíva ich najväčšia sila. Nie v tom, čo ukazujú, ale v tom, ako nás učia pozerať sa a počúvať.