Technológie menia zdravotníctvo už dnes – nie sú víziou, ale realitou

Foto: Peter Stas

Konferenciu otvorila téma AI riešenia v zdravotníctve, ktorú ilustroval aj prelomový výkon slovenského tímu pod vedením neurochirurga Andreja Šteňa – prvá AI asistovaná operácia nádoru mozgu v strednej Európe. Tento míľnik ukazuje, že umelá inteligencia už nie je len víziou budúcnosti, ale stáva sa súčasťou klinickej praxe.

Andrej Šteňo umelú inteligenciu vníma približne od čias, keď ho oslovil film 2001: Vesmírna odysea. Dnes sa aj vďaka jeho odbornosti a zahraničnému renomé AI stáva nástrojom, ktorý môže zásadne prispieť k rozvoju personalizovanej medicíny a zvýšeniu precíznosti chirurgických zákrokov. V 1on1 rozhovore však upozornil aj na riziká spojené s jej využívaním a na potrebu zodpovedného prístupu. „AI pri nesprávnom používaní môže fungovať ako oheň, ktorý vie byť dobrý sluha, ale zlý pán... v tejto súvislosti je dôležité, aby sme našli spôsoby, ako uchovať naše kognitívne schopnosti mozgu tak, aby sa nové generácie vyvíjali tak, ako majú,“ zdôraznil.

Kelvin Summoogum sa v prezentácii Umelá inteligencia mení budúcnosť nemocníc zameral na to, ako nové technológie menia spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti a na výzvy, ktoré čakajú zdravotnícky sektor v najbližších rokoch. Ako zdôraznil, ani dostatok vynikajúcich technológií a najlepších odborníkov nezníži tlak na otázky týkajúce sa finančných rozpočtov.

Diskusie sa následne posunuli od jednotlivých inovácií k systémovým zmenám. Kľúčovou témou bol Úspešný projekt AI MZ SR a NRSYS na Slovensku zameraný na využitie umelej inteligencie v praxi, ktorý ukazuje, ako môže štát pristupovať k bezpečnému nasadzovaniu AI, práci s dátami a meraniu jej prínosov v zdravotníctve.

V centre pozornosti bol unikátny projekt Zlepšenie plánovania rádioterapie za podpory AI, ktorý sa stal príkladom dobrej praxe vo verejnom obstarávaní – s dôrazom na kvalitu namiesto tlaku na najnižšiu cenu. Ako uviedol Tomáš Švec z Ministerstva zdravotníctva SR, vďaka nasadeniu AI v rádiológii sa kapacita odborných pracovníkov výrazne mení: namiesto časovo náročnej manuálnej práce sa presúvajú do fázy klinickej supervízie a verifikácie liečebných plánov. Kým rádiológ dokáže denne spracovať približne päť až šesť prípadov, s využitím umelej inteligencie ide o niekoľko desiatok, čo predstavuje úsporu času až na úrovni 90 %. Tento čas je pritom kľúčový aj pre pacientov, keďže rýchlosť začiatku liečby zohráva pri onkologických ochoreniach zásadnú úlohu.

Využitie moderných technológií v oblasti rádiodiagnostiky už vďaka projektu pokrýva takmer celé územie Slovenska a ich prínos sa týka približne 12-tisíc pacientov ročne z celkového počtu asi 30-tisíc novo diagnostikovaných onkologických prípadov.

Foto: Peter Stas

Dôležitou témou boli aj špecifické potreby pacientov – predovšetkým žien s autoimunitnými ochoreniami. V paneli Vybrané autoimunitné ochorenia a zdravie žien odborníci upozornili na význam včasnej diagnostiky, personalizovanej liečby a lepšej koordinácie zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života pacientov.

V úvode zaznelo, že v krajinách strednej a východnej Európy sa zápalové ochorenia čreva týkajú približne jedného percenta populácie. Nataša Hudecová zo spoločnosti AbbVie poukázala na význam inovatívnych terapií, ktoré sú pacientom k dispozícii a umožňujú nastavovať liečbu tak, aby podporovala nielen zlepšenie zdravotného stavu, ale aj kvalitu osobného a pracovného života. V prípade žien pritom do liečby vstupujú aj špecifické faktory, ako je tehotenstvo či starostlivosť o rodinu. Širšie využívanie inovatívnych terapií má zároveň pozitívny dopad nielen na pacientov, ale aj na zdravotnícky systém a verejné financie. Približne každý piaty pacient so zápalovým ochorením čreva sa totiž v dôsledku svojho zdravotného stavu stáva poberateľom invalidného dôchodku.

Paralelné diskusie sa dotkli pripravenosti zdravotníckych systémov na európsky rámec pre kvalitu a udržateľnosť dlhodobej starostlivosti (Prečo vzniká European Care Framework a Európa v pohybe: reformy dlhodobej starostlivosti a čo si z nich zobrať). Dlhodobá starostlivosť patrí medzi kľúčové výzvy súčasnej Európy. European Care Framework má ambíciu premeniť túto oblasť na systematicky riadenú prioritu – prepojiť kvalitu, financovanie, pracovnú silu a digitalizáciu tak, aby bola dôstojná a dostupná pre každého občana v starobe, chorobe a odkázanosti. Slovensko prináša do tejto iniciatívy skúsenosť z každodennej praxe zdravotnej aj sociálnej starostlivosti s cieľom vytvoriť implementačný rámec, ktorý posilní stabilitu systémov a zabezpečí merateľnú kvalitu naprieč členskými štátmi.

Odborníci predstavili aj konkrétne skúsenosti s implementáciou technologických riešení ako súčasti moderného eHealth – od analýzy a zdieľania zdravotných dát až po nástroje, ktoré pomáhajú lekárom pri diagnostike a riadení zdravotnej starostlivosti. Diskusie v paneli Digitálne a technologické riešenia pre dlhodobú starostlivosť ukázali, že technológie dnes zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v klinickej praxi, ale aj v celkovom fungovaní systému.

Výraznú pozornosť pritiahla téma zdieľania dát a interoperability nemocničných systémov. Panel Od zdieľania dát k inteligentnému rozhodovaniu: The AI Healthcare Shift ukázal, ako môže umelá inteligencia urýchliť prechod od zberu dát k ich reálnemu využívaniu – či už v klinickej praxi alebo na úrovni strategického riadenia.

Martin Zubek zo spoločnosti InterSystems predstavil prístupy k zberu a konsolidácii dát ako nástroju na podporu rozhodovania, pričom zdôraznil potrebu vedieť z veľkého objemu informácií identifikovať to podstatné. Poukázal aj na význam sekundárneho využitia dát, napríklad vo výskume či v klinických štúdiách naprieč širším geografickým priestorom. Zároveň upozornil, že „efektívny ekosystém musí dáta nielen zdieľať, ale im aj porozumieť“. Kľúčové je pritom myslieť v tomto procese aj na pacientov a budovať služby, ktoré im prinášajú reálnu hodnotu. Iniciatívy v oblasti dát by podľa neho nemali byť postavené výlučne na legislatívnych požiadavkách, ale najmä na praktickej potrebe a prínose pre zdravotnú starostlivosť.

Foto: Peter Stas

V kontexte rastúcej digitalizácie zdravotníctva sa otvorila aj téma Kyberbezpečnosť a odolnosť nemocníc. Odborníci upozornili, že zdravotnícke zariadenia sa stávajú čoraz častejším cieľom kybernetických útokov a musia sa pripraviť nielen na nové regulačné požiadavky, ale aj na systematické investície do ochrany dát a IT infraštruktúry. Posilnenie digitálnej odolnosti má priniesť aj Centrum kybernetickej podpory pre zdravotníctvo, ktoré vzniklo v roku 2025 pri Národnom centre zdravotníckych informácií ako súčasť prioritného plánu EÚ.

Diskusia expertov zároveň otvorila otázku, akú úlohu zohráva umelá inteligencia v kybernetickej bezpečnosti – či predstavuje prínos, príležitosť alebo nové riziko. Zhodli sa, že posun môže priniesť aj presun zodpovednosti za bezpečnosť z IT oddelení na štatutárov zdravotníckych zariadení. S rastúcimi nárokmi legislatívy je zároveň nevyhnutné zohľadňovať špecifiká zdravotníckeho prostredia a posilňovať vzdelávanie v tejto oblasti, najmä pri modernizácii starších, no stále používaných systémov. Odborníci zároveň zdôraznili, že otázka už nestojí, či kybernetický útok príde, ale kedy príde. O to dôležitejší je dôraz na proaktívny prístup k bezpečnosti. Aj napriek technologickým riešeniam však zostáva kľúčovým faktorom človek – nestačí investovať do technológií, ale aj do ľudí, ktorí im rozumejú a dokážu ich efektívne využívať.

Medzinárodný pohľad priniesli aj expertky zo Svetovej banky, ktoré diskutovali o kvalite a udržateľnosti zdravotných systémov a o tom, ako efektívne využívať dáta pri ich riadení a reformách. Tatjana Prenda Trupec sa venovala reforme financovania primárnej zdravotnej starostlivosti v Chorvátsku založenej na princípe value-based payment a zapojila sa aj do diskusií Ako vymôcť kvalitu zdravotnej starostlivosti? (s Michalom Štofkom) a o úlohe prepojených služieb a zdravotníckych technológií (s Tomášom Švecom, obaja Ministerstvo zdravotníctva SR).

V popoludňajšom programe sa spíkri zamerali aj na hľadanie odpovedí na otázky Kde sú hranice medzi pacientom, lekárom, umelou inteligenciou a humanoidným robotom? Ako ďaleko môže ísť autonómne rozhodovanie technológií v zdravotníctve – a kde musí zostať človek? (Možnosti AI v robotizácii, AI akčný plán pre zdravotníctvo a i.). Za zhrnutie stredajšieho programu môžeme označiť konštatovanie: budúcnosť zdravotníctva nebude stáť len na technológiách, ale najmä na ich správnom nastavení, spolupráci medzi jednotlivými aktérmi a dôvere pacientov.

ITAPA Health & Care 2026 pokračuje zajtra 19. marca od 9.00 hod. panelom Virtuálne integrované bezpečnostné centrá – Efektívna spolupráca zložiek pri ochrane obyvateľstva. Prinesie pohľad na fungovanie a budúcnosť záchranných zložiek v Slovenskej republike so zameraním na technologické inovácie, medzirezortnú spoluprácu a praktické skúsenosti z terénu. Ministerstvo vnútra SR ako líder v oblasti technického vybavenia záchranných zložiek predstaví smerovanie modernizácie a využívanie pokročilých nástrojov v krízových situáciách.

Počas obidvoch dní je súčasťou konferencie živá EXPO zóna, v ktorej dosiaľ rekordný počet partnerov a vystavovateľov prezentuje aktuálne iniciatívy a projekty.

Ak máte záujem o druhý konferenčný deň, odkaz na bezplatnú akreditáciu pre médiá nájdete tu.
V prípade otázok nás kontaktuje na adrese media@itapa.sk alebo tel. č. +421 948 272 239.
Podrobný program s časovým harmonogramom jednotlivých panelov nájdete tu.
Viac informácií: www.itapa.sk