Svetový súboj dlhodobo vyhrávajú americké a britské univerzity
V tvrdej konkurencii uspejú len najlepší. Súperenie medzi vzdelávacími inštitúciami je v mnohých aspektoch totožné s hospodárskou súťažou medzi konkurenčnými podnikmi. Svetový súboj podľa troch najznámejších rebríčkov ARWU (Šanghajský rebríček), QS World University Rankings a Times Higher Education World University Rankings dlhodobo ovládajú americké a britské univerzity.

Foto: shutterstock
Rebríček QS World University Rankings siedmy rok za sebou vyhral Massachusettský inštitút technológie. Autori rebríčka posudzujú viac ako 4 000 univerzít a zaradia doň tisícku najlepších na svete. Hodnotia reputáciu medzi akademikmi a zamestnávateľmi, počet študentov a učiteľov, pomer zahraničných študentov a učiteľov či počet citácií.
Do rebríčka najlepších univerzít sa pravidelne dostávajú aj tri slovenské vysoké školy – Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach. V aktuálnom vydaní sa umiestnili v ôsmej, respektíve deviatej až desiatej stovke.
1. Massachusettský inštitút technológie (MIT)
V čase svojho založenia (rok 1861) bol neveľkou komunitou zručných vynálezcov a milovníkov vedy s ambíciou urobiť svet lepším. Dnes majú jeho fakulty okolo 1 000 pedagógov, z ktorých viacerí sú držiteľmi Pulitzerovej ceny a Guggenheimovho štipendia. Počet študentov presahuje 11 000. Medzi primárne sféry výskumu na MIT patria umelá inteligencia, adaptácia na meniacu sa klímu, liečba AIDS, rakoviny a zmiernenie biedy vo svete. Je rozdelený na päť škôl. Pýši sa jedným z najvšestrannejších športových programov na svete a úspechmi na poli tridsiatich troch športových odvetví. Akademická pôda hostí 12 múzeí a galérií. Pri každoročnom výnose 1,9 bilióna dolárov MIT uviedla na trh vyše 30 000 aktívnych firiem a vytvorila 4,6 milióna pracovných miest.
2. Stanfordská univerzita
V roku 1885 kalifornský senátor Leland Stanford s manželkou Jane na rodinnej farme založili univerzitu, na ktorej sa bez ohľadu na majetkové pomery a vierovyznanie spoločne vzdelávali muži i ženy. Akademická obec má v súčasnosti 2 240 pedagógov, z toho 17 laureátov Nobelovej ceny. Počet študentov je 16 520. Univerzita je zameraná na štúdium humanitných, sociálnych a exaktných vied, technológií a strojárstva. Je rozdelená na 18 medziodborových výskumných inštitútov a 7 škôl. Pre úspešnosť firiem, založených absolventmi Stanfordu, sa univerzita stala známou ako továreň na miliardárov.
3. Harvardská univerzita
Vznikla v roku 1636 v období turbulentných vzťahov medzi pôvodnými obyvateľmi amerického kontinentu a európskymi kolonistami. Sídli v meste Cambridge v štáte Massachusetts. Akademickú obec tvorí 2 400 pedagógov. Univerzitu navštevuje približne 22 000 študentov.
Zameriava sa na štúdium podnikania, pedagogiky, dentálnej medicíny, teológie, humanitných a exaktných vied, dizajnu, strojárstva, všeobecnej medicíny a práva. V areáli sa nachádza tiež Radcliffov inštitút pre postgraduálne štúdiá, dve divadlá, päť múzeí a najrozsiahlejšia akademická knižnica na svete.
Aj vo štvrtom storočí svojej existencie zostáva Harvard centrom akademickej elity. Až 60 % študentov vďačí za prítomnosť na jeho pôde štedrým finančným príspevkom. Štúdium na Harvarde absolvovalo 8 amerických prezidentov, viac ako 60 miliardárov, držitelia Pulitzerovej a Nobelovej ceny a osobnosti svetovej kinematografie.
4. Oxford (UK)
Univerzita v Oxforde je najstaršou univerzitou v anglicky hovoriacom svete. Dátum jej vzniku však nie je známy. Predpokladá sa, že výučba začala prebiehať už v 11. storočí. Takmer 1 800 pedagógov poskytuje vzdelanie vyše 22 000 študentom. Univerzita sa špecializuje na výučbu humanitných vied, exaktných vied, medicíny a sociálnych vied. V medicínskom odbore jej patrí svetové prvenstvo. Pozostáva zo 44 kolégií, z ktorých každé má vlastnú administratívu. Disponuje najrozsiahlejším knižničným systémom v Spojenom kráľovstve. Preslávila sa každoročným súperením s univerzitou v Cambridgei vo veslárskych pretekoch na rieke Temža.
5. ETH Zurich – Švajčiarsky federálny inštitút technológie
Jediná vysoká škola TOP 10 rebríčka QS World University Rankings, ktorá nesídli v USA alebo Veľkej Británii. Vznikla v roku 1855 pod názvom Švajčiarska federálna polytechnická škola ako centrum inovácie a poznania. Združuje vyše 6 400 pedagógov a 18 000 študentov. Má 16 oddelení zameraných na akademické teoreticko-praktické vzdelávanie a vedecký výskum v oblasti inžinierstva, architektúry, chémie a fyziky. Absolvovalo ho viac ako 20 laureátov Nobelovej ceny. Od roku 1880 sa tam v sprievode živého orchestra a osobností domácej hudobnej scény každoročne koná Ples polytechnikov. Je tiež dejiskom najväčšieho športového podujatia švajčiarskych univerzít – štafetový beh SOLA na vzdialenosť116,1 km. Študenti ETH absolvujú 2-krát viac prednášok a seminárov ako na ostatných švajčiarskych vysokých školách.
Mzdová kalkulačka - výpočet čistej mzdy a ceny práce
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Tehotenské: Online kalkulačka na výpočet dávky
Kalkulačka materskej dávky
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka na výpočet dôchodkového veku
Kalkulačka na výpočet vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Hypotekárna kalkulačka
Porovnanie zdravotných poisťovní
DPH kalkulačka pre rok 2025
Investičná kalkulačka
2025

Finanční agenti

Kryptomeny

Unicef

Zamestnanie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Peniaze z druhého piliera pôjdu na výstavbu bytov a ciest
- 2.Vo vlastníctve kryptomien vedú Argentínčania pred Brazílčanmi
- 3.Slováci sa v zdraví dožívajú menej ako obyvatelia väčšiny krajín EÚ
- 4.Kam až klesnú úrokové sadzby hypoték v roku 2025 a čo to urobí s realitným trhom
- 5.Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové vedenie