Foto: Financial Report

Podvodníci s bielymi goliermi spôsobili miliardové škody

Mená, ako Ken Lay, Jeffrey Skilling, Andrew Fastow či Lou Pai, sa spájajú s „praním špinavých peňazí“, falošným účtovníctvom spoločnosti Enron či klamlivým pôsobením na verejnosti. Finančné výkazy Enronu totiž vôbec nezodpovedali realite. Falšovanie dát, arogancia a chamtivosť priviedli spoločnosť v januári 2002 k totálnemu bankrotu, ktorý sa dotkol viac ako 20 000 zamestnancov. Tí prišli nielen o prácu, ale aj o takmer všetky svoje peniaze uložené v dôchodkových a penzijných fondoch.

O svoje miliardy prišli aj investori, ktorí nakúpili akcie spoločnosti s cieľom zbohatnúť na jednej z najúspešnejších a najinovatívnejších spoločností v USA na prelome tisícročí.

Dokument a snímky nemorálneho konania a činov predstaviteľov spoločnosti Enron veľmi živo vykresľujú výpovede autorov knihy, bývalých zamestnancov Enronu, reportérov, akciových analytikov a politikov. Dramatický dokumentárny snímok dopĺňa zistenie, že do podvodu spoločnosti boli zapletené aj banky a audítori, ktorí s vedením Enronu spolupracovali.

Deregulácia trhu viedla k ďalším podvodom

Už začiatok filmu poukazuje na to, čo nasledovalo po veľkom krachu jednej z najväčších spoločností v USA. Jeden zo zamestnancov Enronu John C. Baxter krátko po vyhlásení bankrotu v januári 2002 spáchal samovraždu. Od tohto momentu sa odvíja ďalší dej a podrobné vysvetlenie, ako ku krachu a nekalým praktikám spoločnosti dochádzalo a kto všetko za tým stál.

Spoločnosť založil Kenneth Lay v roku 1985 v Texase, ktorý využil obdobie, keď vláda len málo regulovala energetický priemysel. Postupne vybudoval obrovskú sieť potrubí na dodávky zemného plynu po celom svete s cieľom profitovať na čistom trhovom mechanizme bez akýchkoľvek cenových stropov.

Vznikli tu domnienky aj anonymné tipy, že spoločnosť dosahuje až podozrivo vysoké zisky, no jej vedenie po celý čas popieralo, že by malo vedomosti o akýchkoľvek priestupkoch. V skutočnosti sa v Enrone diali veľmi zvláštne veci, ktoré vyšli na povrch až neskôr. Napríklad prezident spoločnosti L. Borget sa rozhodol vziať si z prostriedkov firmy viac ako 3 milióny dolárov a previesť si ich na svoj osobný účet.

Spoločnosť v skutočnosti potajomky vykonávala mnoho ďalších nekalých praktík. Vlastnila tajné účty, viedla podozrivé účtovné knihy a prichádzala stále na nové spôsoby, ako tajne bohatnúť na úkor ostatných. Morálne správanie sa vo firme nenosilo, hoci jej vedenie vystupovalo ako najväčší inovátor a gigant, ktorému právom všetko patrí.

Účtovný systém bez štipky reality

Firma využívala účtovnícky systém nazývaný mark-to-market, ktorý spoločnosti umožnil zaznamenať zisky na projektoch okamžite po podpísaní zmlúv, bez ohľadu na skutočné zisky, ktoré dohoda priniesla. To dodávalo Enronu schopnosť navodiť dojem, že je ziskovou a finančne zdravou spoločnosťou, aj keď v skutočnosti bola firma čoraz viac stratová.

Viaceré pokusy o navrátenie zisku do spoločnosti zlyhali, no spoločnosť naďalej viedla falošné účtovné záznamy o svojich „ziskoch“. Okrem toho viedla masívne PR kampane, ktoré ju vykresľovali ako veľmi prosperujúcu spoločnosť, hoci sa v skutočnosti potápala.

Agresívny spôsob riadenia spoločnosti

Spoločnosť na najvyšších postoch riadili ľudia, ktorí pred sebou videli osobné zisky a vytvárali v Enrone doposiaľ nevídané pracovné prostredie. Výkony zamestnancov boli kontrolované a hodnotené komisiou, ktorá každoročne prepúšťala 15 % najmenej výkonných zamestnancov. Tento systém vytváral vysoko konkurenčné až extrémne stresujúce pracovné prostredie.

O tom, že vedenie bolo orientované na adrenalín a neustále podstupovanie rizika, svedčia tiež firemné akcie v motokrose, počas ktorých kvôli riskantnému športu často dochádzalo k vážnym zraneniam pracovníkov firmy.

Nemorálne a neetické praktiky aj voči zamestnancom

Okrem toho finančný riaditeľ Andrew Fastow vytvoril sieť schránkových spoločností, aby mohli navonok skrývať stále rastúci dlh Enronu. Dokonca v čase postupného krachu firmy povzbudzovali vedúci pracovníci zamestnancov, aby investovali svoje úspory a dôchodkové fondy do akcií „úspešnej“ spoločnosti Enron, zatiaľ čo oni sami sa akcií zbavovali a predávali ich za milióny.

Zjavné sfalšované účtovníctvo navyše prešlo súhlasom audítorskej spoločnosti Enron Arthur Andersen a predstavenstva spoločnosti, čo svedčí o korupčných metódach na všetkých úrovniach.

Prvé náznaky, že niečo nie je v poriadku

Reportérka časopisu Fortune Bethany McLeanová vo finančných výkazoch spoločnosti Enron nachádza nezrovnalosti a začína pochybovať o tom, čo sa celé roky píše o tejto uznávanej spoločnosti. Spochybňujúci článok, ktorý o spoločnosti vydá, považuje Enron za neetický a označí to za konkurenčný mediálny boj medzi časopismi.

Vnímanie spoločnosti verejnosťou sa však dramaticky mení kvôli jej úlohe v kalifornskej energetickej kríze. Aj tu obchodníci Enronu využili vratký základ novo deregulovaného trhu s energiou tým, že odstavili elektrárne a energiu exportovali mimo štátu, aby umelo vytvorili jej nedostatok. Aj týmto spôsobom, na úkor ľudí, ktorí si takmer nemohli dovoliť elektrinu, sa snažila spoločnosť profitovať a znížiť svoje dlhy voči bankám. Na tejto kríze zarobil Enron 2 miliardy dolárov.

Na povrch sa dostávajú fakty

V roku 2001 dochádza ku kontrolám, čo vedie vedenie firmy do slepej uličky. Podvody vychádzajú postupne najavo a spoločnosť sa začína rozpadať. Podozrivé okolnosti vedú k rezignácii generálneho riaditeľa Skillinga, ktorý podľa dokumentu musel vedieť, do akého krachu sa Enron rúti.

Pod tlakom odchádza z vysokého postu niekoľko mesiacov pred bankrotom samotnej firmy. Toto správanie zneistí nielen zamestnancov, ktorí stále veria svojej uznávanej spoločnosti, ale aj investorov. Tí začínajú pochybovať o jej finančnom zdraví, preto začnú predávať nakúpené akcie spoločnosti.

Cena akcií spoločnosti Enron začína rýchlo klesať. Napriek snahe vedenia firmy ututlať situáciu, strácajú dôveru investorov aj svojich zákazníkov, čo privádza spoločnosť k definitívnemu bankrotu.

Čo nasledovalo po krachu Enronu

Zato najvyšší predstavitelia spoločnosti si vyplatili bonusy v hodnote 55 miliónov dolárov a získali 116 miliónov dolárov za predaj akcií spoločnosti. Zamestnanci však svoje akcie predávať nemohli, firma ich zámerne v čase bankrotu zmrazila.

Jeff Skilling bol odsúdený na 24 rokov a 4 mesiace, no napokon si vo väzení odsedel len 12 rokov. Minulý rok bol prepustený na slobodu. Títo dvaja muži minuli na svojich obhajcov desiatky miliónov dolárov.