Hľadaj

Smrteľný zoznam pre našu planétu

Voľný čas Poslať

Naša planéta minimálne posledné desaťročie vysiela jasné signály, že ľudská činnosť jej dáva poriadne zabrať. Emisie skleníkových plynov, obrovské skládky odpadov, nadmerná ťažba prírodných zdrojov či plytvanie potravinami narúšajú prirodzené procesy a spôsobujú napríklad globálne otepľovanie, výkyvy počasia, prudké búrky, záplavy, alebo naopak extrémne suchá.

image

Foto: shutterstock

 

Najväčší vplyv na klimatickú zmenu majú, samozrejme, emisie skleníkových plynov. Tie vznikajú pri ľudskej činnosti. Či už pri automobilovom priemysle, leteckej doprave, módnom priemysle, ale aj v poľnohospodárstve, pri spaľovaní palív, alebo na skládkach odpadu.

Najhoršie na tom v rámci Európskej únie je doprava. Podľa štatistík Eurostatu došlo od roku 1990 do 2016 k nárastu emisií z dopravy a leteckej dopravy o 223 miliónov ton, čo predstavuje 26-percentný nárast. Ostatné odvetvia, ako poľnohospodárstvo, domácnosti, obchod, energetický priemysel či spaľovanie paliva, naopak, zaznamenali pokles emisií. Najlepšie na tom bol z jednotlivých zdrojov energetický priemysel, tam došlo od roku 1990 k zvýšeniu emisií o 483 miliónov ton. 

Hyperkonzum – trend v móde, potravinách, spotrebnej elektronike

Časopis The Guardian v príspevku od Johna Vidala – Sedem smrteľných vecí, ktoré robíme, aby sme zničili planétu a ľudský život s ňou (2016), uviedol, že zdrojom znečistenia planéty sú najmä poľnohospodárstvo, domácnosť, priemysel, doprava a odpad.

Podľa The Guardian priemerný supermarket v USA ponúka asi 50-tisíc výrobkov, vo Veľkej Británii vyhadzujú milióny ton potravín ročne, priemerná životnosť telefónov je niečo vyše roka, počítače a autá vydržia o pár rokov dlhšie. To, že sme si zvykli míňať a životným trendom je hyperkonzum, prinieslo množstvo odpadu, či už v oblečení, potravinách, alebo elektronike.

S tým však súvisí aj plytvanie prírodnými zdrojmi. Napríklad v módnom priemysle sa na výrobu jedného bavlneného trička minie 2 700 litrov vody. Kvôli výrobe elektroniky dochádza k nadmernej ťažbe prírodných nerastov. No a, samozrejme, s tým všetkým súvisia obaly a množstvo odpadu.

Zároveň globálne korporácie dosahujú obrovské rozmery, zamestnávajú milióny ľudí, určujú trendy, ekonomické smerovanie, ich sila a ekonomický dosah presahujú samotné krajiny. Preto je ich zodpovednosť za znečistenie kľúčová. To však platí aj opačne, rovnako veľkú zodpovednosť majú aj pri zavádzaní nevyhnutných riešení, ktoré by mali priniesť zmenu.

Ďalším problémom je doprava. V súčasnosti sú na svete asi 2 miliardy áut. Sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov, a to nielen na cestách, ale aj keď sa vyrábajú a stavajú sa pre ne cesty. Poškodzujú prostredie, narúšajú prirodzené koridory zvierat.

Do roku 2050 je predpoklad, že populácia Zeme dosiahne číslo viac ako 9 miliárd, čo má dosah na spotrebu – oblečenia, potravín, áut. Treba podotknúť aj podstatnú paralelu, na jednej strane je miliarda ľudí žijúca v chudobe a na druhej strane také isté množstvo ľudí, ktorí žijú životným štýlom Američana alebo Európana. To predstavuje obrovský rozdiel vo vplyve na životné prostredie.

Čo najviac škodí planéte?

Ak by sme uvažovali, čo je pre našu planétu škodlivé a v podstate do budúcna neudržateľné, aj s ohľadom na všetky klimatické zmluvy, dohody, udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa Celzia, či predpoklady nárastu obyvateľstva, vytvorili by sme takýto zoznam doslova smrteľných vecí pre planétu.

Módny priemysel - výroba jedného bavlneného trička spotrebuje 2 700 litrov vody
- celková spotreba vody za rok (2015) je 79 miliárd m3
- odpad z módneho priemyslu za rok (2015) je 92 miliónov ton
Doprava - nárast emisií skleníkových plynov z dopravy vrátane medzinárodnej leteckej dopravy (v EÚ) sa od 1990 do 2016 zvýšil o 223 miliónov ton (26 percent)
- v doprave vzniká takmer 30 percent všetkých emisií oxidu uhličitého v EÚ, pričom cestná doprava sa na nich podieľa 72 percentami 
Ťažba ropy - spôsobuje emisie skleníkových plynov, ničí ekosystémy v krajinách tretieho sveta
- viacero ropných spoločností čelí obžalobe pre porušovanie ľudských práv a poškodenie životného prostredia (napr. Total v Ugande, Shell v Nigérii a podobne)
- 20 ropných spoločností na svete od roku 1965 vyprodukovalo 35 percent všetkých emisií oxidu uhličitého a metánu
Plytvanie potravinami - ročný odpad 1,3 miliardy ton potravín, pritom 870 miliónov ľudí hladuje
- hodnota odpadu z potravín 990 miliárd dolárov ročne
Odpad - v roku 2016 sa na obyvateľa EÚ vyprodukovalo 5 ton odpadu
- množstvo zhodnoteného odpadu (recyklácia, spaľovanie) rastie
Odlesňovanie - polovica svetových lesov zmizla
- od roku 1978 bolo v Brazílii, Peru, Kolumbii, Bolívii, Venezuele, Suriname, Guyane a Francúzskej Guyane zničených viac ako 750-tisíc štvorcových kilometrov amazonského dažďového pralesa
- masívne narástli plantáže (sójový, palmový olej), ktoré viedli k odlesňovaniu

Zdroj: Eurostat, World Resources Institute, Euratex, FAO, Priatelia Zeme (FOEI), Mongabay

Lacné materiály v módnom priemysle

Takzvaná rýchla móda, alebo „fast fashion“, je výrazným trendom modernej doby. Základom je hromadná výroba, nízke ceny a veľké objemy predaja. Cieľom je priniesť módu z prehliadkových mól v krátkom čase a v lacnej verzii pre široké masy obyvateľstva. Problémom sú lacné materiály a oblečenie prakticky na jedno použitie.

Podľa Euratex dosiahol módny priemysel v roku 2017 v Európskej únii obrat 181 miliárd eur s počtom 176 400 spoločností, ktoré zamestnávali viac ako 1,7 milióna ľudí. Hlavnými vývozcami oblečenia do EÚ sú krajiny s inými environmentálnymi a pracovnými normami – Čína, Bangladéš, Turecko, India, Kambodža a Vietnam. No významným vývozcom textilu je aj EÚ, za rok 2017 vyviezla výrobky v hodnote 48 miliárd eur a stala sa tak po Číne druhým najväčším vývozcom na svete. Zároveň EÚ dovážala textilné výrobky v hodnote 117 miliárd eur. Údaje a štatistiky priniesla správa z januára 2019 od European Parliamentary Research Service – Vplyv textilu a odevného priemyslu na životné prostredie.

Dopyt po textile, prirodzene, ovplyvní nárast svetovej populácie. Tá sa podľa správy Global fashion agendy od Jonasa Edera Hansena a kolektívu autorov – Pulz módneho priemyslu (2017), zvýši do roku 2030 na 8,5 miliardy ľudí. Celková spotreba odevov tak porastie zo súčasných 62 na 102 miliónov ton v roku 2030. Textilný priemysel spotrebuje aj veľa vody. V roku 2015 to bolo 79 miliárd kubických metrov, do roku 2030 sa má zvýšiť na 118 miliárd kubických metrov za rok. Predpokladá sa nárast emisií z 1,7 na takmer 2,8 milióna ton. Takisto sa má zvýšiť množstvo vyprodukovaného odpadu módnym priemyslom z 92 na 148 miliónov ton za rok.

Nárast emisií zaznamenáva doprava, najviac letecká

Ako uvádza Eurostat, emisie v doprave stále stúpajú. Cestná doprava je najväčším prispievateľom s takmer tromi štvrtinami emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou. Medzinárodné letectvo zaznamenalo najväčší nárast za posledné roky, keď viac ako zdvojnásobilo svoje emisie skleníkových plynov. Podľa údajov ATAG (Air transport action group) vyprodukovali v roku 2018 lety celosvetovo 895 miliónov ton oxidu uhličitého. Globálny letecký priemysel spôsobuje 2 percentá svetových emisií oxidu uhličitého. Ročne vyprodukuje doprava v Európe 30 percent všetkých emisií oxidu uhličitého, pričom cestná doprava má z toho až 72-percentný podiel.

Ropa devastuje prírodu

Mnohé ropné spoločnosti dnes čelia súdnym sporom. Ich projekty v krajinách tretieho sveta totiž priniesli devastáciu prírody, ktorá neustále pretrváva. Napríklad v Nigérii je podľa organizácie Priatelia Zeme (FOEI) zničená oblasť Ogoniland. V roku 2011 Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vydal environmentálne hodnotenie oblasti znečistenej ropou. OSN uviedla, že tu hrozia vážne zdravotné riziká vrátane znečistenej pitnej vody. Oblasti pre poľnohospodárstvo, rybolov sa stále nevrátili do stavu pred ťažbou a sú zničené. Problémom pri ťažbe ropy a následne jej využívania sú pre planétu aj obrovské množstvá emisií. Napríklad ropná spoločnosť Saudi Aramco od roku 1965 vyprodukovala 4,4 percenta svetových emisií oxidu uhličitého a metánu.

Neúnosné plytvanie potravinami

V súčasnosti odpad z potravín predstavuje približne 1,3 miliardy ton ročne a jeho hodnota je 990 miliárd dolárov. Nehovoriac o počte hladujúcich ľudí. Podľa World resources institute (WRI) by zníženie plytvania prospelo ekosystémom na celej planéte, došlo by k zníženiu emisií skleníkových plynov o 1,5 miliardy ton a potraviny by mohli byť dostupné pre viacerých ľudí na planéte. 

OSN vydala celosvetovú výzvu, ktorej cieľom je znížiť plytvanie potravinami na polovicu do roku 2030. Podstatné však je, aby sa k tejto výzve pridali všetci, od pestovateľov, distribútorov či reštauračných služieb, to znamená všetci, ktorí sa dostanú do styku s potravinami od farmy až na tanier.

Odpadu bude stále viac

Komunálny odpad, ktorý ročne vyprodukujeme na našej planéte, je podľa údajov Svetovej banky 2 miliardy ton. Z toho 33 percent sa spracováva nie environmentálne bezpečným spôsobom. Podľa odhadu Svetovej banky by odpad do roku 2050 mal narásť na 3,4 miliardy ton. A takisto produkcia odpadu na jedného obyvateľa vo vyspelých krajinách má narásť o 19 percent. V krajinách s nízkymi príjmami to má byť nárast až o 40 percent. A tu je namieste otázka, ako je to možné, že produkcia odpadu bude stále rásť, najmä v čase súčasných aktivít v oblasti recyklácie, iniciatív za klimatickú zmenu, propagovania zero waste štýlu.

Každú minútu zmizne 16-hektárový les

Lesy na celom svete sú v ohrození. Nielen vplyvom masívneho odlesňovania, ktoré spôsobuje poľnohospodárstvo, ale aj nelegálnou ťažbou dreva. Podľa údajov organizácie WWF (World Wild Life) prichádzame každý rok o vyše 7,5 milióna hektárov lesov, čo znamená, že každú minútu zmizne les vo veľkosti 27 futbalových ihrísk, približne 16 hektárov. Napríklad v Amazónii sa za posledných 50 rokov stratilo okolo 17 percent lesa. Pritom lesy nám vo veľkom pomáhajú pri zmierňovaní klimatickej zmeny, pohlcujú oxid uhličitý. Preto by ich ochrana mala byť prioritou.

Čoho by sme sa mohli vzdať?

Na prvom mieste určite bezhlavého nakupovania najnovších módnych kúskov oblečenia. Jedným z riešení rýchlej módy je zmena spotrebiteľského správania. Rôzne iniciatívy, ako zero waste či takzvané swapy (výmena oblečenia) alebo upcykling (výroba nového oblečenia zo starého) sú v podstate riešeniami, ako nevytvárať odpad. Často je totiž móda záležitosťou aktuálneho vkusu, pritom dané oblečenie by ešte mohlo poslúžiť niekomu inému.

Takisto môžeme viac recyklovať a hlavne rozmýšľať nad každým nákupom. Napríklad len také mlieko je dostupné v mliečnych automatoch, ďalšie potraviny je možné nakupovať v bezobalových obchodoch, do obchodov nosiť vlastné (nie igelitové) tašky, plátenné vrecká na nákup pečiva, zeleniny alebo ovocia, môžeme si čapovať pracie prášky či mydlá. Možno je to budúcnosť spotrebiteľského správania.

Cesta do práce nemusí byť iba autom. Ak to situácia inak nedovoľuje, tak aspoň so susedom alebo kolegom. K dispozícii je však mestská hromadná doprava, ale aj bicykel či dokonca vlastné nohy, čo je teda podstatne zdravšie. Mestá už majú k dispozícii aj projekty zdieľaných bicyklov či elektrokolobežiek.

A to je v mnohých prípadoch naozaj možné. Z celkového hľadiska je podstatné vzdať sa konzumného spôsobu myslenia, a to našej planéte, zdá sa, že môže pomôcť najviac.

Ready Made Maklér
Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.
Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
13.12.2019 Dominik Hapl

Stovky miliárd nestačia, zmena klímy si vyžaduje štvornásobne vyššie investície

Ochranu klímy nestačí len verejne proklamovať, ale vyvinuté úsilie sa musí prejaviť aj do čísiel a konania zo strany štátov a ...

12.12.2019 Marek Mittaš

Ako zvýšiť príjmy pred Vianocami

Vianoce sú sviatkami lásky, pokoja a harmónie, ale netreba zabudnúť ani na ich finančný aspekt. Je to jednoducho obdobie, keď obchody ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

11.12.2019 Magdaléna Švančarková

Obchod s vodou

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže ...

11.12.2019 Zuzana Mecková

Už tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo

Už viac ako tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo. Stáva sa pre nás súčasťou každodenného života a je stále ...

10.12.2019 Milan Polešenský

Svet zavalený textilom

Každý rok nakúpime celosvetovo viac ako 80 miliárd kusov oblečenia. Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete a spôsobuje ...

9.12.2019 Magdaléna Švančarková

Plastová fľaša zo šampónu sa naplní znova. Ekologický biznis v zárodku

Zelené podnikanie dnes hýbe aj svetom biznisu a financií. Zodpovednosť za životné prostredie si uvedomuje viacero firiem. A tak zavádzajú ...

9.12.2019 Marek Mittaš

Ľudia poslali Prešovčanom už 1,4 milióna eur, rýchlu pomoc sľubujú aj poisťovne

Bez strechy nad hlavou ostalo po piatkovom výbuchu dvanásťposchodovej bytovky v Prešove 48 rodín. Evakuovaní boli aj niektoré rodiny z ...

5.12.2019 Redakcia FinReport

Čo je vlastne globálne otepľovanie, prečo vzniká a čo spôsobuje

Spomeňme si na množstvo snehu, z ktorého sa ako deti tešili naši starí rodičia, alebo sa zamyslime nad súčasnou intenzitou letných búrok, ...

2.12.2019 Redakcia FinReport

Vzdáme sa komfortu?

Vianoce sú konzumnými sviatkami. Možno ich človek od človeka vníma rozdielne, no celosvetovo sú najmä o darčekoch, stromčekoch, a tak aj o ...

30.11.2019 Marek Mittaš

Beh v zime. Nezabudnite na 5 dôležitých vecí

Beh je pre človeka jedným z najprirodzenejších športov. Nepotrebujete k nemu prakticky žiadnu výbavu, a pritom dokonale precvičí telo aj ...

18.10.2019 Jakub Zibura

Svetový súboj dlhodobo vyhrávajú americké a britské univerzity

V tvrdej konkurencii uspejú len najlepší. Súperenie medzi vzdelávacími inštitúciami je v mnohých aspektoch totožné s hospodárskou ...

1.10.2019 Redakcia FinReport

ITAPA 2019: Bezpečnosť v centre pozornosti

Bratislava 1. októbra 2019 - Viete, čo je v dnešnej dobe cennejšie ako ropa? Aký dopad bude mať umelá inteligencia na pracovný trh? Ste si ...

25.9.2019 Marek Mittaš

Na Slovensku máme kráľovské aj svetové vína

V súčasnosti existuje na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí, 40 rajónov a 603 vinohradníckych obcí. Kvalitné slovenské vína nájdeme od ...

19.9.2019 0100 Conferences

Investorská 0100 Conferences Prague tento rok už v októbri

Exkluzívny tretí ročník konferencie o Venture Capital a Private Equity 0100 Conferences Prague sa tento rok na jeseň vracia do ...

4.9.2019 Redakcia FinReport

Rast online kasínového priemyslu vo svete

Hráči prevsádzajú na online hazardných hrách rok od roku viac. Kým v roku 2016 predstavovala hodnota online hazardného trhu sumu 44 miliárd ...

26.8.2019 Redakcia FinReport

Ecocapsule sa vrátila zo sveta. Prenajať sa dá v bratislavskej štvrti Zuckermandel

Z newyorského Times Square do bratislavského Zuckermandlu. Po úspešnej prezentácii v zahraničí umožní slovenská firma Ecocapsule® v ...

18.8.2019 Ferrari

Prvý hybrid od Ferrari poháňa tisíc koní

Elektromobilita je nezastaviteľný trend, a to si uvedomuje aj ikonická talianska značka Ferrari. Automobilka z Maranella otvára novú kapitolu ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení