Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Prvý celosvetový deň ekologického dlhu pripadol na 29. december 1970. Bezohľadným pustošením čoraz menej zelenej planéty sme tento dátum prekročili o takmer 5 mesiacov. V roku 2019 sme ho „dosiahli“ 29. júla. Situácia prestáva byť riešiteľná. Najinteligentnejší živočíšny druh práve pácha kolektívnu samovraždu. Zmeny, za ktoré pyká zvyšok biosféry, sa už nedajú zvrátiť, len spomaliť.

Deň, odkedy populácia žije na ekologický dlh, sa počíta podielom biokapacity celej planéty (prírodných obnoviteľných zdrojov) a ekologickou stopou ľudstva, ktoré sú uvádzané v globálnych hektároch (gha). Ich podiel sa vynásobí 365 dňami, a tak vznikne poradové číslo dňa, odkedy planéta žije na ekologický dlh.

Ekologické dlhy sa prepočítavajú aj pri jednotlivých krajinách. Najhoršie sú v tomto meradle Katar a Luxembursko, ktoré začínajú žiť na ekologický dlh už vo februári. Slovensku pripadol tento rok 22. máj, čo znamená, že sme na tom horšie ako celosvetový priemer. Celá Európska únia žije tento rok na ekologický dlh už od 10. mája, Rusko od 26. apríla, USA od 15. marca.

Zároveň z týchto údajov vyplýva, že ak by ľudia žili ako Slováci a disponovali rovnakou ekologickou stopou, potrebovali by sme na pokrytie zdrojov 2,6 planéty Zem. Ak by sme sa prispôsobili Američanom, potrebovali by sme Zem až päťnásobne.

Pri ekologickom dlhu jednej krajiny sa berie do úvahy priemerná svetová biokapacita na jedného človeka planéty a ekologická stopa danej krajiny na jedného človeka. Napríklad Slovensko má ekologickú stopu 4,2 gha na jedného obyvateľa. Globálna biokapacita na jedného človeka je 1,63 gha. Podiel biokapacity a ekologickej stopy je tak 0,39 gha, ktorý vynásobíme 365 dňami a zistíme, že Slovensko žije na ekologický dlh od 142. dňa v roku, čo je 22. máj 2019.

Spoločnosť Global Footprint Network každoročne zverejňuje aj rebríčky svetových štátov v závislosti od vplyvu ich hospodárstva na biosféru – takzvaný ekologický deficit. K deficitu dochádza, keď ekologická stopa obyvateľstva prekročí biologickú kapacitu krajiny. To znamená, že krajina dováža prírodné zdroje, rýchlo míňa svoje zásoby, alebo tvorí príliš veľa oxidu uhličitého.

Takýto deficit má 136 krajín sveta. Slovensko medzi nimi figuruje na 113. mieste, keď svoje zdroje prečerpáva o 40 %. Zjednodušene, aby sa naše dostupné prírodné zdroje dostali do rovnováhy s našou ekologickou stopou, museli by sme mať 1,4 Slovenska. Suverénne najhoršie je v tomto porovnaní malý Singapur, pretože má minimálne vlastné prírodné zdroje a jeho ekologická stopa je ešte väčšia ako slovenská. Jeho deficit je až na hodnote 9 950 %. Pomerne negatívne sa v tomto ponímaní javí aj Japonsko so 672-percentným deficitom, ktoré by na rovnováhu potrebovalo 7,7 svojej krajiny. Zle je na tom aj Taliansko či Švajčiarsko s vyše 360-percentným prečerpaním vlastných prírodných zdrojov.

Krajín, ktoré svoje energetické zdroje nevyčerpávajú, je len 51. Podľa Global Footprint Network má vyše 200-percentnú rezervu Brazília, viac ako 100 % k dobru má aj Fínsko či Argentína, tesne pod stopercentnou rezervou je Kanada, Austrália či Nový Zéland.

Deficit jednej krajiny sa počíta ako percentuálny rozdiel medzi biokapacitou danej krajiny na jedného človeka a ekologickou stopou danej krajiny na jedného človeka. Slovensko má biokapacitu 3,0 gha, ekologickú stopu 4,2 gha. Percentuálny rozdiel je 40 %. Plocha potrebná na rovnováhu krajiny je zase podiel tejto ekologickej stopy a biokapacity krajiny.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.