Foto: shutterstock

Nedostatok vody už sužuje aj Slovensko

Posledné roky aj na Slovensku ukazujú, že voda môže byť už čoskoro veľmi vzácna. Najmä počas suchých letných mesiacov horúčavy doslova likvidujú jej zásoby. Vláda prijala minulý rok takzvaný Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody – H2Odnota je voda, ktorý počíta s rozpočtom 140 miliónov eur. „Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur. Ak bude teplota naďalej rásť, v Európe sa očakáva ďalšie zhoršenie situácie v oblasti vodného hospodárstva. Voda už nie je problém niekoľkých regiónov, ale týka sa všetkých vyše 500 miliónov Európanov,“ uvádza Európska komisia na svojej webovej stránke v príspevku Nedostatok vody a suchá v Európskej únii.

Ešte v roku 2012 vznikla aj platforma intersucho.sk, kde je možné nájsť mapy, ktoré hodnotia stav dostatku či nedostatku vody v pôde. A to v jednotlivých týždňoch, sú tam predpovede na najbližšie obdobie pre Slovensko, Česko, ale aj Európu. V rámci tohto roka sme na Slovensku zaznamenali najväčšie sucho v apríli a júli. Najhoršia situácia bola na jar na východnom Slovensku. V druhej polovici apríla boli len dve percentá územia Slovenska bez rizika sucha. V máji sa situácia zlepšila vplyvom vysokých úhrnov zrážok. No potom nasledovali opäť mimoriadne teplé a suché mesiace. Mapa Európy zase zobrazuje pôdnu vlahu, ktorej najnižšie hodnoty na európskom území boli v máji a septembri, najmä v západnej a južnej Európe.

Vývoj vlahy na Slovensku poukazuje na problémy s vodou najmä v rámci južného Slovenska a južných častí východného Slovenska. „Zmeny v teplotných pomeroch vplývajú na zmenu množstva výparu vody z krajiny na území Slovenska, ale ovplyvňujú aj snehové pomery, ktoré sú veľmi dôležité aj v hydrologickom režime slovenských riek. Rast teploty vzduchu v zime totiž destabilizuje výskyt, výšku a akumuláciu snehovej pokrývky, prípadne umožňuje vyššiu mieru jej vyparovania,“ uvádza akčný plán.

Stav sucha od 21. do 27. apríla na Slovensku

Zdroj: intersucho.sk (mapa znázorňuje odchýlku pôdnej vlhkosti od zvyčajného stavu v období 1961 – 2010)

Vo svete vysychajú jazerá

Podľa správy Štyri miliardy ľudí čelí vážnemu nedostatku vody od vedcov Mesfina M. Mekonnena a Arjena Y. Hoekstra je nedostatok sladkej pitnej vody globálnym systémovým rizikom. Zistili, že dve tretiny svetovej populácie žije v podmienkach vážneho nedostatku vody v období najmenej jedného mesiaca v roku. Ide najmä o Indiu a Čínu. Sú to zároveň oblasti, kde je výrazná produkcia textilného, ale aj iného priemyslu. A tiež to, že výroba jedného bavlneného trička spotrebuje približne 2 700 litrov vody.

Príkladom, ako sucho, nedostatok vody, jej vysoká spotreba či koniec koncov samotné globálne otepľovanie pomaly likvidujú prírodné zdroje, je napríklad vysychajúce Aralské jazero v strednej Ázii na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu či miznúce jazero Čad v Afrike. Veľká spotreba vody tu v porovnaní s jej dostupnosťou vedie k zníženiu prietokov riek, najmä počas suchého obdobia, a tým aj k poklesu hladiny podzemných vôd. Rieky sú menšie, vyčerpané, a do jazier priteká menej a menej vody.

Takzvaná vodná stopa každej krajiny poukazuje na to, či sa miestne vodné zdroje využívajú udržateľným spôsobom. Pre porovnanie, vodná stopa na jedného obyvateľa v USA je 7 800 litrov na deň. V Číne je omnoho menšia, a to 2 934 litrov na deň. Slovenská vodná stopa je 3 700 litrov na jedného obyvateľa za jeden deň. Vodná stopa zároveň závisí aj od toho, koľko produktov sa v krajine vytvorí (výroba) a koľko sa dovezie (spotreba). Na druhej strane sú krajiny s obmedzenými vodnými zdrojmi, ako je napríklad región severnej Afriky či Mexiko, ktoré závisia od dovozu, a tak ich vodná stopa poukazuje na to, ako narábajú s vodou iné krajiny.

Zdroj: Water Footprint Network

Na kilo hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15-tisíc litrov vody

Veľkí svetoví giganti pri svojom podnikaní musia rátať aj s dôsledkami, ktoré devastovanie prírody prináša. Živelné katastrofy dokážu výrazne nabúrať výrobné prevádzky vo svete a ovplyvňujú aj ceny komodít. Hurikán Harvey v roku 2017 zasiahol ropné rafinérie v USA. Tie boli poškodené a zníženú dostupnosť ropy pocítili aj v Mexiku. Najničivejšou katastrofou v USA, ktorá mala výrazné ekonomické dôsledky, bol hurikán Katrina. Záplavy postihli cestovný ruch, poľnohospodárstvo, leteckú dopravu, ale aj ťažbu a spracovanie ropy. Podobné zemetrasenie v Čile zvýšilo ceny medi po celom svete. Problémy so základnými komoditami tak ovplyvnia celý rad ďalších odvetví.

To, samozrejme, platí aj v prípade vody. Pokiaľ nebudú prijaté patričné opatrenia, vody bude stále menej a menej. Voda sa nachádza v podstate pri výrobe všetkých produktov. Len pre ilustráciu: výroba kožených topánok spotrebuje 14 500 litrov vody, výroba smartfónu 12 760 litrov vody, tabuľka čokolády 1 430 litrov vody, šálka kávy 136 litrov vody, šálka čaju 28 litrov vody, uviedla organizácia Friends of the Earth International (FOEI). 

Výraznú spotrebu vody má tiež produkcia mäsa, najhoršie je na tom hovädzie. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje viac ako 15-tisíc litrov vody. Kilo bravčového nás stojí 6-tisíc litrov vody a na kilogram kuracieho potrebujeme vyše 4-tisíc litrov vody. Uvádza to organizácia Water Footprint Network.

Zdroj: Water Footprint Network

Riešením je odsoľovanie morskej vody

Preventívne riešenia na Slovensku v súvislosti s akčným plánom smerujú najmä k zadržiavaniu vody v ekosystéme. V rámci miest a obcí ide najmä o zachytávanie dažďovej vody do jazierok, sudov, mokraďových systémov, ale aj o zavádzanie prvkov zelenej infraštruktúry – výsadbu vegetácie a vegetačných striech, budujú sa rybníky či zádržné jazierka. Poľnohospodárska pôda sa obrába takými postupmi, technológiami a zariadeniami, ktoré minimalizujú nadmerné zhutnenie pôdy, teda jej pevnosť, aby bola dostatočne priepustná a dokázala absorbovať vodu. 

Pri existujúcom nedostatku vody však budú potrebné iné, nielen preventívne riešenia. Napríklad odsoľovanie je možnosť, ako získať sladkú vodu z morí a oceánov. Hoci púštne krajiny už slanú vodu spracovať vedia, ďalší rozvoj brzdí energetická náročnosť a vedľajší produkt odsoľovania – takzvaná soľanka. Ide o vodu s vysokou koncentráciou soli, ktorá po vypustení výrazne narúšala daný ekosystém. Vedci však vynašli nový spôsob, ktorý rieši odsoľovanie komplexne. Uviedli to vo februári tohto roka v štúdii Priama elektrosyntéza hydroxidu sodného a kyseliny chlorovodíkovej z prúdov soľanky od Amit Kumar a kolektívu autorov. 

Vďaka novému postupu by sa tak pôvodne odpad – soľanka, chemickými procesmi premenila na hydroxid sodný alebo kyselinu chlorovodíkovú. Výsledkom by tak nebola iba sladká voda, ale aj premena soľanky na užitočné chemikálie. Hydroxid sodný sa používa na zmenu kyslosti morskej vody a bežne ho prevádzkovatelia odsoľovacích zariadení musia nakupovať. Takto by prebytok hydroxidu mohli ešte predať. Kyselinu chlorovodíkovú síce nevyužijú na odsoľovanie, ale tiež ju môžu speňažiť, aby znížili vysoké náklady odsoľovania. Prirodzene, nové postupy by boli omnoho šetrnejšie voči životnému prostrediu, do ktorého by sa už soľanka nedostávala naspäť. 

Možno ešte v tomto storočí sa voda stane jednou z najdôležitejších komodít. Ak nie úplne najdôležitejšou. Kto ju bude vlastniť, bude pravdepodobne určovať aj cenu. Aj preto môže byť morská voda zdrojom pre výrobu sladkej pitnej vody. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú rôznymi procesmi odsoľovania či obchodovaním s vodou, sa tak môžu stať biznisom budúcnosti.