Hľadaj

Obchod s vodou

Voľný čas Poslať

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže nastať podstatná zmena, pretože globálne otepľovanie pravdepodobne zasiahne do ďalších oblastí. V prípade, že klimatickú zmenu nezvrátime, najdôležitejšou komoditou budúcnosti sa môže stať voda.

image

Foto: shutterstock

Nedostatok vody už sužuje aj Slovensko

Posledné roky aj na Slovensku ukazujú, že voda môže byť už čoskoro veľmi vzácna. Najmä počas suchých letných mesiacov horúčavy doslova likvidujú jej zásoby. Vláda prijala minulý rok takzvaný Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody – H2Odnota je voda, ktorý počíta s rozpočtom 140 miliónov eur. „Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur. Ak bude teplota naďalej rásť, v Európe sa očakáva ďalšie zhoršenie situácie v oblasti vodného hospodárstva. Voda už nie je problém niekoľkých regiónov, ale týka sa všetkých vyše 500 miliónov Európanov,“ uvádza Európska komisia na svojej webovej stránke v príspevku Nedostatok vody a suchá v Európskej únii.

Ešte v roku 2012 vznikla aj platforma intersucho.sk, kde je možné nájsť mapy, ktoré hodnotia stav dostatku či nedostatku vody v pôde. A to v jednotlivých týždňoch, sú tam predpovede na najbližšie obdobie pre Slovensko, Česko, ale aj Európu. V rámci tohto roka sme na Slovensku zaznamenali najväčšie sucho v apríli a júli. Najhoršia situácia bola na jar na východnom Slovensku. V druhej polovici apríla boli len dve percentá územia Slovenska bez rizika sucha. V máji sa situácia zlepšila vplyvom vysokých úhrnov zrážok. No potom nasledovali opäť mimoriadne teplé a suché mesiace. Mapa Európy zase zobrazuje pôdnu vlahu, ktorej najnižšie hodnoty na európskom území boli v máji a septembri, najmä v západnej a južnej Európe.

Vývoj vlahy na Slovensku poukazuje na problémy s vodou najmä v rámci južného Slovenska a južných častí východného Slovenska. „Zmeny v teplotných pomeroch vplývajú na zmenu množstva výparu vody z krajiny na území Slovenska, ale ovplyvňujú aj snehové pomery, ktoré sú veľmi dôležité aj v hydrologickom režime slovenských riek. Rast teploty vzduchu v zime totiž destabilizuje výskyt, výšku a akumuláciu snehovej pokrývky, prípadne umožňuje vyššiu mieru jej vyparovania,“ uvádza akčný plán.

Stav sucha od 21. do 27. apríla na Slovensku
Stav sucha od 21. do 27. apríla 2019 na Slovensku

Zdroj: intersucho.sk (mapa znázorňuje odchýlku pôdnej vlhkosti od zvyčajného stavu v období 1961 – 2010)

Vo svete vysychajú jazerá

Podľa správy Štyri miliardy ľudí čelí vážnemu nedostatku vody od vedcov Mesfina M. Mekonnena a Arjena Y. Hoekstra je nedostatok sladkej pitnej vody globálnym systémovým rizikom. Zistili, že dve tretiny svetovej populácie žije v podmienkach vážneho nedostatku vody v období najmenej jedného mesiaca v roku. Ide najmä o Indiu a Čínu. Sú to zároveň oblasti, kde je výrazná produkcia textilného, ale aj iného priemyslu. A tiež to, že výroba jedného bavlneného trička spotrebuje približne 2 700 litrov vody.

Príkladom, ako sucho, nedostatok vody, jej vysoká spotreba či koniec koncov samotné globálne otepľovanie pomaly likvidujú prírodné zdroje, je napríklad vysychajúce Aralské jazero v strednej Ázii na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu či miznúce jazero Čad v Afrike. Veľká spotreba vody tu v porovnaní s jej dostupnosťou vedie k zníženiu prietokov riek, najmä počas suchého obdobia, a tým aj k poklesu hladiny podzemných vôd. Rieky sú menšie, vyčerpané, a do jazier priteká menej a menej vody.

Takzvaná vodná stopa každej krajiny poukazuje na to, či sa miestne vodné zdroje využívajú udržateľným spôsobom. Pre porovnanie, vodná stopa na jedného obyvateľa v USA je 7 800 litrov na deň. V Číne je omnoho menšia, a to 2 934 litrov na deň. Slovenská vodná stopa je 3 700 litrov na jedného obyvateľa za jeden deň. Vodná stopa zároveň závisí aj od toho, koľko produktov sa v krajine vytvorí (výroba) a koľko sa dovezie (spotreba). Na druhej strane sú krajiny s obmedzenými vodnými zdrojmi, ako je napríklad región severnej Afriky či Mexiko, ktoré závisia od dovozu, a tak ich vodná stopa poukazuje na to, ako narábajú s vodou iné krajiny.

Vodná stopa krajín

Zdroj: Water Footprint Network

Na kilo hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15-tisíc litrov vody

Veľkí svetoví giganti pri svojom podnikaní musia rátať aj s dôsledkami, ktoré devastovanie prírody prináša. Živelné katastrofy dokážu výrazne nabúrať výrobné prevádzky vo svete a ovplyvňujú aj ceny komodít. Hurikán Harvey v roku 2017 zasiahol ropné rafinérie v USA. Tie boli poškodené a zníženú dostupnosť ropy pocítili aj v Mexiku. Najničivejšou katastrofou v USA, ktorá mala výrazné ekonomické dôsledky, bol hurikán Katrina. Záplavy postihli cestovný ruch, poľnohospodárstvo, leteckú dopravu, ale aj ťažbu a spracovanie ropy. Podobné zemetrasenie v Čile zvýšilo ceny medi po celom svete. Problémy so základnými komoditami tak ovplyvnia celý rad ďalších odvetví.

To, samozrejme, platí aj v prípade vody. Pokiaľ nebudú prijaté patričné opatrenia, vody bude stále menej a menej. Voda sa nachádza v podstate pri výrobe všetkých produktov. Len pre ilustráciu: výroba kožených topánok spotrebuje 14 500 litrov vody, výroba smartfónu 12 760 litrov vody, tabuľka čokolády 1 430 litrov vody, šálka kávy 136 litrov vody, šálka čaju 28 litrov vody, uviedla organizácia Friends of the Earth International (FOEI). 

Výraznú spotrebu vody má tiež produkcia mäsa, najhoršie je na tom hovädzie. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje viac ako 15-tisíc litrov vody. Kilo bravčového nás stojí 6-tisíc litrov vody a na kilogram kuracieho potrebujeme vyše 4-tisíc litrov vody. Uvádza to organizácia Water Footprint Network.

Spotreba vody na potraviny

Zdroj: Water Footprint Network

Riešením je odsoľovanie morskej vody

Preventívne riešenia na Slovensku v súvislosti s akčným plánom smerujú najmä k zadržiavaniu vody v ekosystéme. V rámci miest a obcí ide najmä o zachytávanie dažďovej vody do jazierok, sudov, mokraďových systémov, ale aj o zavádzanie prvkov zelenej infraštruktúry – výsadbu vegetácie a vegetačných striech, budujú sa rybníky či zádržné jazierka. Poľnohospodárska pôda sa obrába takými postupmi, technológiami a zariadeniami, ktoré minimalizujú nadmerné zhutnenie pôdy, teda jej pevnosť, aby bola dostatočne priepustná a dokázala absorbovať vodu. 

Pri existujúcom nedostatku vody však budú potrebné iné, nielen preventívne riešenia. Napríklad odsoľovanie je možnosť, ako získať sladkú vodu z morí a oceánov. Hoci púštne krajiny už slanú vodu spracovať vedia, ďalší rozvoj brzdí energetická náročnosť a vedľajší produkt odsoľovania – takzvaná soľanka. Ide o vodu s vysokou koncentráciou soli, ktorá po vypustení výrazne narúšala daný ekosystém. Vedci však vynašli nový spôsob, ktorý rieši odsoľovanie komplexne. Uviedli to vo februári tohto roka v štúdii Priama elektrosyntéza hydroxidu sodného a kyseliny chlorovodíkovej z prúdov soľanky od Amit Kumar a kolektívu autorov. 

Vďaka novému postupu by sa tak pôvodne odpad – soľanka, chemickými procesmi premenila na hydroxid sodný alebo kyselinu chlorovodíkovú. Výsledkom by tak nebola iba sladká voda, ale aj premena soľanky na užitočné chemikálie. Hydroxid sodný sa používa na zmenu kyslosti morskej vody a bežne ho prevádzkovatelia odsoľovacích zariadení musia nakupovať. Takto by prebytok hydroxidu mohli ešte predať. Kyselinu chlorovodíkovú síce nevyužijú na odsoľovanie, ale tiež ju môžu speňažiť, aby znížili vysoké náklady odsoľovania. Prirodzene, nové postupy by boli omnoho šetrnejšie voči životnému prostrediu, do ktorého by sa už soľanka nedostávala naspäť. 

Možno ešte v tomto storočí sa voda stane jednou z najdôležitejších komodít. Ak nie úplne najdôležitejšou. Kto ju bude vlastniť, bude pravdepodobne určovať aj cenu. Aj preto môže byť morská voda zdrojom pre výrobu sladkej pitnej vody. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú rôznymi procesmi odsoľovania či obchodovaním s vodou, sa tak môžu stať biznisom budúcnosti.

Potrebujete licenciu na výkon finančného sprostredkovania ?
Rýchlosťou blesku vám poskytneme odborné a komplexné služby.
logo
Prečítajte si tiež:
6.4.2020 Marek Mittaš

Zmeny v daniach z príjmov od roku 2020 sa dotknú najmä menších podnikateľov

Mnoho podnikateľov vďaka novele zákona o dani z príjmov čaká zmeny k lepšiemu. Polepšia si najmä ...

5.4.2020 Redakcia FinReport

Žiadosti zamestnávateľov a SZČO o príspevok štátu začínajú od pondelka

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak predstavil v nedeľu priebeh žiadosti o príspevok pre zamestnávateľov a SZČO. V ...

4.4.2020 Marek Mittaš

Investovaniu nedôverujeme, podielové fondy sú však ziskové

Podielové fondy predstavujú pre bežného človeka najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako si siahnuť na svet finančných trhov. Mnoho ...

4.4.2020 Zuzana Mecková

Normálne by zmena limitu bezkontaktných platieb trvala polroka, teraz sa zvýši za týždeň

Platba kartou je vzhľadom na epidémiu koronavírusu v súčasnosti na dennom poriadku. Vláda SR oznámila, že súčasťou druhej pomoci ľuďom v ...

3.4.2020 Magdaléna Švančarková

Ako a kedy sa dostanú zamestnávatelia a SZČO k príspevkom od štátu

Maximálne 1 100 eur na zamestnanca a maximálne 200-tisíc eur na firmu. Jedno zo siedmich opatrení štátu na zmiernenie vplyvov koronavírusu na ...

3.4.2020 Zuzana Mecková

Banky podporili odklad splátok úverov až na 9 mesiacov, dlžníkov v registri uvádzať nebudú

Klienti bánk budú môcť v čase pandémie nového koronavírusu požiadať o odklad splátok úverov na šesť až deväť mesiacov. Nové ...

29.3.2020 Zuzana Mecková

Štyri dni adrenalínu a alpských zážitkov v Slovinsku

Odrazu sme leteli na lanách rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu a užívali si výhľady na prírodu miestami aj z dvestometrovej výšky. Po ...

7.3.2020 Peter Petráš

Welcome to Jordan aj s nabitým samopalom

Policajt si vzal naše pasy a podišiel asi päť metrov od auta k vojakovi so samopalom. Prehodili pár slov, prelustroval si naše fotky, obzrel sa ...

15.2.2020 Marek Mittaš

Vyhnite sa preplneným zjazdovkám

Ak plánujete tohtoročnú lyžovačku, poradíme vám svahy, ktoré nemusia byť preplnené a nesklamú vás ani svojou kvalitou. Pretože ...

25.1.2020 Marek Mittaš

Únik pred chladom. Najluxusnejšie rezorty, kde majú leto cez zimu

Ak nechcete mať pocit, že najbližšie tri mesiace ste zatvorení v chladničke, je načase zdúchnuť za teplom. Našťastie je tu dostatok ...

26.12.2019 Marek Mittaš

Luxus, alebo domáci low cost. Aký Silvester sa vám páči viac?

Rozlúčka so starým rokom a vzápätí vítanie nového je vždy slávnostnou chvíľou. Niekto si potrpí na luxus, iný radšej staví na ...

21.12.2019 Magdaléna Švančarková

Aký vianočný stromček je šetrnejší pre životné prostredie?

Myslieť na životné prostredie je veľmi potrebné aj pri blížiacich sa sviatkoch lásky a pokoja. Nákup vianočného stromčeka však môže ...

19.12.2019 Magdaléna Švančarková

Envirokriminalita často nevyjde najavo. Zmarí ju zatajovanie či prírodné javy

Týranie zvierat, vypúšťanie škodlivých látok do vody či nelegálna ťažba dreva. Životné prostredie je niekedy ťažko skúšané. Takéto ...

18.12.2019 Zuzana Mecková

Ťaží sa viac, ako by sa malo. O zásoby dreva môžeme prísť za 60 rokov

Nie je žiadnym tajomstvom, že aj vzácnejšie lesy na Slovensku nie sú v praxi zďaleka také chránené, ako by sa žiadalo. Masívne ťažby v ...

16.12.2019 Zuzana Mecková

Na skládkach končí na Slovensku viac ako milión ton odpadu ročne

Odpad na Slovensku stále nedokážeme dostatočne recyklovať podľa svetového trendu. Oproti ostatným štátom Organizácie pre hospodársku ...

15.12.2019 Marek Mittaš

Horí nám planéta. Voda na uhasenie už nestačí

Našu planétu čoraz častejšie zachvacujú intenzívne požiare. Nejde pritom o malé lokálne epicentrá, ktoré boli súčasťou letných ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

5.12.2019 Redakcia FinReport

Čo je vlastne globálne otepľovanie, prečo vzniká a čo spôsobuje

Spomeňme si na množstvo snehu, z ktorého sa ako deti tešili naši starí rodičia, alebo sa zamyslime nad súčasnou intenzitou letných búrok, ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    Žiadosti zamestnávateľov a SZČO o príspevok štátu začínajú od pondelka
  2. 2.
    Ako a kedy sa dostanú zamestnávatelia a SZČO k príspevkom od štátu
  3. 3.
    Banky podporili odklad splátok úverov až na 9 mesiacov, dlžníkov v registri uvádzať nebudú
  4. 4.
    Zamestnávatelia môžu posielať žiadosť o pomoc, minister práce Krajniak predstavil dve webstránky
  5. 5.
    Kaviareň prišla o 70 percent tržieb, prežíva vďaka finančným rezervám a predaju cez okienko