Netflix: Oscarový dokument Inside Job nemilosrdne odkrýva krutú pravdu o vzniku celosvetovej hospodárskej krízy

Foto: Inside Job

Ekonomická kríza z iného uhla pohľadu

Vďaka rozsiahlej investigatíve dokument veľmi komplexne približuje dôvody vzniku svetovej ekonomickej krízy. Skutočnosti približuje prostredníctvom oficiálnych vyjadrení najvyššie postavených odborníkov z bankového sektora, regulátorov, politikov či ekonomických akademikov.

Ba čo viac, film vysvetľuje, prečo sa tak málo urobilo pre reformu finančného sektora aj po svetovej ekonomickej kríze. Dokument tvorí päť častí, ktoré sú súčasťou dvojhodinového odhaľovania až neuveriteľných skutočností.

Časť 1. – Ako sme sa sem dostali

Úvod dokumentu opisuje, že finančná kríza nebola náhoda. Politici podporovaní ekonómami a finančnými lobistami v 80. rokoch odštartovali 30-ročné obdobie deregulácie finančného a bankového sektora. Vďaka tomu investičné banky, ktoré v tomto období vstúpili na burzu, začali rýchlo bohatnúť. Dokument tiež zobrazuje, ako Wall Street postupne ovládol politický systém.

V nasledujúcich rokoch za pomoci lobistov z finančného sektora vznikol zákon, ktorý zakazuje reguláciu derivátov na finančnom trhu USA. Od roku 2000 sa nekontrolovaný finančný trh rozbehol ešte viac a s ním významne rástla aj jeho ziskovosť.

Dokument naznačuje celkové prepojenie finančného sektora na Wall Street, regulačné orgány, ratingové agentúry, politikov a dokonca aj akademikov, ktorí sledovali predovšetkým svoje osobné finančné záujmy.

Hlavnou činnosťou investičných bánk, na ktorej bohatli, bolo poskytovanie vysoko rizikových úverov, pretože mali vyššiu úrokovú sadzbu. Tie boli pre banky najviac ziskové, čo viedlo ešte k masívnejšiemu predaju týchto vykorisťujúcich úverov.

Mnohí bankoví klienti dostávali úvery, ktoré vlastne ani nemali šancu splácať. Hlavný cieľ  finančného sektora nebol trvale udržateľný biznis, ale snaha zarobiť čo najväčší balík peňazí.

Časť 2. – Bublina

Druhá časť filmu sa odohráva v období pred začiatkom krízy v rokoch 2000 až 2007, keď vďaka ľahko dostupným hypotékam nastal veľký boom s vlastným bývaním. Chuť a ochota finančného sektora poskytovať hypotéky s cieľom vyšších ziskov poháňala ľudí splniť si svoj americký sen s vlastným bývaním. Tak sa vytvorila obrovská finančná bublina. Od roku 1996 až do roku 2006 sa ceny nehnuteľností dokonca zdvojnásobili.

Medzi bankami, ktoré poskytli úver každému, kto oň požiadal, boli tie najväčšie, napríklad Countrywide Financial, Goldman Sachs, Bear Stearns, Lehman Brothers, Merill Lynch. Poskytovanie vysokorizikových úverov sa za desať rokov zvýšilo z 30 miliárd na viac než 600 miliárd ročne. Dokument poukazuje na to, že zainteresované banky, ratingové agentúry či poisťovne museli vedieť, čo sa deje, a že je len otázkou času, kedy bublina praskne.

S obrovskými objemami poskytnutých úverov banky zarábali niekoľko miliárd dolárov ročne, čím raketovo rástli aj odmeny obchodníkov a manažérov na vyšších postoch.

Časť 3. – Kríza

Keď sa v roku 2008 úrokové sadzby v Spojených štátoch vyšplhali z jedného na vyše päť percent, na americkom trhu dochádza k prasknutiu realitnej bubliny. Americký sen o vlastnom bývaní sa zo dňa na deň rozpadá, keďže menej bonitní dlžníci viac neboli schopní svoje hypotéky splácať.

Počet nesplácaných úverov vzápätí začal rapídne narastať. S nimi dramaticky stúpol aj počet úradmi zabavených nehnuteľností a nesplácanie hypoték viedlo ku kolapsu viacerých amerických bánk. Medzi nimi boli všetky tie, ktoré sa podieľali na deregulácii bankovníctva.

Dokument tiež zobrazuje masívny počet ľudí, ktorí sa zo dňa na deň ocitli na ulici. Len v samotných Spojených štátoch prišlo o prácu osem miliónov ľudí a šesť miliónov ľudí o strechu nad hlavou. Nezamestnanosť v USA aj v Európe sa vyšplhala na 10 %. Pre previazanosť štátnych ekonomík sa recesia postupne rozšírila do celého sveta.

Najhoršie na tom bolo to, že tí, ktorí to mali všetko na svedomí, a uvrhli celý svet do krízy, odišli zo skrachovaných bánk s nedotknutým majetkom. Svoje odmeny zarobené v posledných rokoch v stovkách miliónov dolárov si ponechali a doteraz neboli za podvody s hypotékami trestne stíhaní.

Časť 4. – Zodpovednosť

Dokument ďalej odhaľuje, že finančný sektor aj po kríze zamestnáva viac než 3 000 lobistov, ktorí naďalej tvrdo pracujú proti reformám bankového sektora. Zvlášť zaujímavá je pochybná úloha viacerých akademických ekonómov z najprestížnejších amerických univerzít, ktorí sa stali hlavnými obhajcami deregulácií.

Mnohí za svoju „snahu“ dostali vyplatené obrovské sumy peňazí. Dokument poukázal aj na to, že korupcia bola prepletená oveľa hlbšie, ako by si ľudia dokázali predstaviť.

Časť 5. – Kde sa nachádzame dnes

Kríza mala mimoriadne negatívny vplyv na americkú ekonomiku. Vysoké školy sa pre priemerných Američanov stávajú čoraz nedostupnejšie. Okrem toho sa od krízy neustále prehlbujú nerovnosti v bohatstve medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Dokonca ani prijaté reformy finančného sektora po kríze nie sú dostatočné, keďže takmer obišli ratingové agentúry, lobovanie či samotné odmeňovanie.

Záver dokumentu poukazuje na to, že ľudia, ktorí majú na svedomí celosvetovú krízu, sú naďalej pri moci a tvária sa, že ich práca je taká zložitá, že bežný človek jej nemá šancu porozumieť. A čo je najhoršie, naďalej bojujú vo vlastnom záujme proti akýmkoľvek bankovým reformám...