Foto: Netflix

Šokujúca vražda jedného z hlavných predstaviteľov reštrukturalizačných reforiem otriasla celým Nemeckom. Kvôli zvláštnym okolnostiam a profesionálne pripravenému „dokonalému zločinu“ kriminálna polícia dosiaľ neodhalila skutočného páchateľa, hoci potvrdila, že išlo o politicky motivovaný zločin. Podozrivých je viacero...

Ekonomika vo východnom Nemecku krachovala

Dokument približuje krachujúcu ekonomiku, frustráciu a nespokojnosť ľudí vo východnej časti Nemecka krátko po jeho zjednotení, ktorú mala zachrániť a obnoviť veľká reštrukturalizácia a privatizácia štátnych podnikov agentúrou Treuhand.

Rušenie štátnych podnikov však prinieslo aj rýchlorastúcu nezamestnanosť, ešte väčšiu nespokojnosť ľudí, ktorí prichádzali o prácu a nedôveru medzi východom a západom Nemecka, ktorá pretrváva dodnes.

Snahu Rohweddera o obnovu hospodárstva ľudia nepochopili

Obeť dokonalého zločinu, Detlev Rohwedder, post prezidenta privatizačnej agentúry Treuhand prijal, hoci vedel, že nová pozícia kvôli nespokojnosti ľudu so sebou nesie aj veľké riziko. Bol kľúčovou osobnosťou so snahou reformovať ekonomiku bývalého komunistického východného Nemecka.

Politické osobnosti ho označili za uvážlivého a opatrného s cieľom nebojovať za vlastné záujmy, ale naopak, pomôcť Nemecku zotaviť sa z komunizmu. Rohwedder sa aj napriek snahe o obnovu ekonomiky stal v očiach ľudí najmenej obľúbeným politikom.

Kvôli svojej bezpečnosti bol zaradený do protiteroristickej kategórie K-106, ktorá predstavovala najvyšší stupeň bezpečnosti. Sústavná ochrana políciou mala prebiehať „v utajení“, čo zahŕňalo aj monitorovanie jeho domu a okolia.

Vtedajšie udalosti v dokumente opisujú politické osobnosti, ako minister financií Theo Waigel, ministerka hospodárstva Christa Luftová, predstaviteľ Spolkového kriminálneho úradu – vedúci protiteroristickej jednotky Rainer Hofmeyer, či obchodný právnik agentúry Treuhand Michal Hoffmann-Becking.

Vražda politika za zvláštnych okolností a bez ochrany

O život prišiel v roku 1991 vo vlastnom dome na poschodí, kde mal pracovňu. Zasiahol ho strelec, ktorý naňho mieril z neďalekého parku priamo pred jeho domom. Či zhodou okolností, alebo zámerne, doteraz sa nevie, okná na poschodí neboli zabezpečené proti streľbe a priamemu útoku, hoci na prízemí boli nepriestrelné. Strelec mieril priamo cez to, ktoré mu neposkytovalo žiadnu ochranu.

Dokument opisuje aj to, že manželia Rohwedderovci viackrát požadovali, aby okná zabezpečili aj na poschodí v pracovni. Po tragickej udalosti však spolkový generálny prokurátor a Spolkový kriminálny úrad na to odmietli zareagovať.

Miestna polícia sa mala postarať, aby sa Rohwedder nedostal do žiadneho nebezpečenstva. V tú noc, keď bol zavraždený, pri ňom ani v jeho okolí však žiadny policajt nebol. Hliadka v jeho blízkosti robila kontroly len za bieleho dňa.

Signály zločinu pred vraždou boli zbytočné

V krátkom čase pred útokom na Rohweddera sa udiali podozrivé okolnosti, na ktoré ochranka a polícia mohli vopred reagovať. Keď telefón v dome politika Rohweddera zazvonil, po zdvihnutí sa v slúchadle nikto neozval. Vzápätí nasledovalo ešte jedno zvonenie. Hoci Rohwedderova manželka na túto výstrahu upozornila políciu, tá nič neurobila.

O tri a pol hodiny neskôr bol politický predstaviteľ reforiem Detlev Rohwedder mŕtvy. Počas útoku polícia nebola v jeho dosahu, aby plánovanému atentátu zabránila. Vyšetrovaním sa tiež zistilo, že bezpečnostný kamerový systém bol v deň útoku vypnutý.

Minister financií Theo Waigel označil Rohweddera za mučeníka nemeckého zjednotenia, keďže v agentúre Treuhand bojoval za reformy pre dobro Nemecka aj na úkor hroziaceho nebezpečenstva. To sa mu stalo osudným.

Pod vraždu sa podpísala Frakcia červenej armády

K vražde sa prihlásila tretia generácia teroristickej skupiny Frakcia červenej armády, ktorá bola už pred touto vraždou obvinená z podobných politicky motivovaných atentátov. Strelec v osudný deň zanechal na mieste činu ďalekohľad, uterák, vlas, náboje a list s priznaním sa k zločinu podpísaný za túto teroristickú skupinu s logom červenej hviezdy a zbraňou.

Frakcia červenej armády bojovala proti režimu a myšlienkam politickej a obchodnej elity západného Nemecka. Aj preto by páchateľom vraždy mohol byť niekto z tejto skupiny. V dokumente sa dokonca predstavitelia Frakcie červenej armády priznávajú aj k iným zločinom a útokom, ktorých boli súčasťou.

Existujú aj ďalšie dve skupiny podozrivých

Vyšetrovaním vraždy polícia zistila, že by za ňou mohol stáť aj niekto iný. Keďže išlo o profesionálne pripravený atentát s presnou streľbou hodnou vojenského výcviku, nemecké bezpečnostné úrady označili za ďalšiu podozrivú skupinu Stasi. Išlo o tajnú políciu bývalej Nemeckej demokratickej republiky.

Hlavným motívom mohla byť pomsta kvôli ich násilnému rozpusteniu. Okrem toho to mohla byť aj inšpirácia pre robotníkov bývalého východného Nemecka, aby povstali proti západnému Nemecku.

V minulosti bola tajná polícia Stasi dokonca označená za „zločineckú skupinu“ a jej zrušením počas zmeny režimu prišlo 100-tisíc ľudí zo dňa na deň o prácu. Navyše mali veľký problém nájsť si nové civilné zamestnanie. Priznanie Frakcie červenej armády k zločinu by bolo v tom prípade zinscenovanou falošnou stopou.

Posledným podozrivým by podľa šéfa oddelenia Štátnej bezpečnosti mohol byť nezávislý nájomný vrah, ktorého si objednal niekto z mocných politikov západného Nemecka.

Podľa viacerých výpovedí v dokumente sú Spolkový kriminálny úrad a generálny prokurátor k vyriešeniu prípadu bližšie, než sa verejnosti snažia nahovoriť. Odpoveď na otázku „kto mohol mať z vraždy Rohweddera prospech“, však zostáva dodnes nevyriešená...