Nedeľa bude o hodinu kratšia, no na pol roka nám prinesie letný čas

Foto: Shutterstock

Striedanie času sa začalo pred viac ako 100 rokmi

Prvé striedanie času nastalo počas prvej svetovej vojny v roku 1916. Udialo sa tak v Nemecku a v Rakúsko-Uhorsku, ktorého súčasťou bolo v tomto čase aj Slovensko.

Zmena času však nevydržala dlho. Už po dvoch rokoch prestala platiť. Krajiny ju neskôr opäť na krátky čas zaviedli počas druhej svetovej vojny, no ani vtedy sa neujala. Definitívne vstúpila do platnosti až v roku 1979. Odvtedy si ľudia začali posúvať čas v posledný marcový a v posledný septembrový víkend.

Aktuálne striedanie času, ktoré využívame aj u nás, zaviedla Európska únia v roku 1996. Platí, že letný čas, keď posúvame ručičky hodiniek o jednu hodinu dopredu, nastáva v poslednú marcovú nedeľu o 2. hodine v noci. Tento deň má teda len 23 hodín, inak povedané, je o hodinu kratší.

Na konci letného času, čiže v poslednú septembrovú nedeľu, presúvame ručičky hodiniek naspäť. Robíme tak o 3. hodine v noci. Tento deň je preto o hodinu dlhší a má až 25 hodín.

Prečo krajiny zaviedli striedanie času?

Cieľom striedania času je ušetriť energie a čo najefektívnejšie využívať svetelné podmienky počas dňa. V lete máme čas nastavený tak, aby sme mohli čo najdlhšie využívať prirodzené svetlo najmä vo večerných hodinách. Vonku tak môžeme tráviť oveľa viac času. V zime nám časový posun poskytuje viac svetla najmä v ranných hodinách, keď väčšina ľudí začína pracovať a museli by pri tom využívať umelé osvetlenie.

Príčinou časového posunu je podľa odborníkov aj biorytmus človeka. Ak by sme čas neposunuli, v lete by bolo svetlo veľmi skoro. Svitať by začínalo už o tretej hodine rannej. Z pohľadu biorytmu má však časový posun aj svojich odporcov. Niektorí tvrdia, že posúvanie času má na človeka oveľa horší vplyv ako skoré ranné vstávanie.

Odborníci tvrdia, že najviac ohrození sú starší a citlivejší ľudia. Tí môžu na zmenu času reagovať rôzne – bolesťami hlavy, depresiami, poruchami spánku, žalúdočnými ťažkosťami prípadne aj celkovým oslabením imunity.

Európska únia zvažuje zrušenie striedania času

O zrušení striedania času sa začalo hovoriť najmä v roku 2019. Posúvanie ručičiek na hodinkách totiž neprinášalo také veľké výhody, ako si niektoré krajiny v minulosti mysleli. Domácnosti ani podniky nedosahovali výrazné energetické úspory, práve naopak. V cestovných poriadkoch a v prevádzkach, kde sa pracuje na zmeny, vznikali zbytočné náklady a problémy navyše.

Európsky parlament v roku 2019 rozhodol, že striedanie času od roku 2021 zruší. Kvôli pandémii koronavírusu a vojne na Ukrajine však EÚ rozhodovanie o striedaní času presunula na neskôr. Presný dátum zatiaľ neuviedla. Podľa najnovších informácií by striedanie času malo platiť v nezmenenej podobe najmenej do roku 2026.

Niektoré krajiny striedanie času zrušili

V rámci Európskej únie zatiaľ neexistuje krajina, ktorá by zrušila striedanie času. Mimo nej však sú štáty, ktoré tak už urobili. K nim sa radí napríklad Rusko, ktoré striedanie času zrušilo v roku 2014 a celoročne zostalo len pri letnom čase. Letný čas počas celého roka používa aj Island, ktorý naň prešiel už v roku 1968.

Striedanie času ďalej zrušili Bielorusko, ktoré tak urobilo v roku 2011, a Kazachstan, ktorý zrušil zmenu času v roku 2005. Obe krajiny zostali pri letnom čase.

Ku krajinám, ktoré nemajú striedanie času, sa radia aj Argentína, Singapur, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Kuvajt a Saudská Arábia. Jednotný čas majú aj Čína a Japonsko.