Foto: Facebook

Vzostup aj v kreatívnej sfére

V roku 1997 jeden z najväčších šachistov histórie a vtedajší majster sveta Garry Kasparov prehral so strojom – superpočítačom Deep Blue vyrobeným spoločnosťou IBM. Pre mnohých táto historická prehra znamenala začiatok novej éry, v ktorej strojová inteligencia prevyšuje ľudský intelekt.

Dnes si dokážete takýto softvér, ktorý porazí hociktorého profesionálneho šachistu na svete, spustiť na svojom smartfóne. Je teda zrejmé, že umelá inteligencia (Artificial Intelligence – AI) sa za posledných 30 rokov posunula míľovými krokmi dopredu.

Je dobrá v analyzovaní rozsiahlych súborov údajov, je schopná nachádzať v nich vzory a poskytovať odpovede alebo predpovede. Donedávna jej však chýbala „kreatívna zložka“. Ako by teda mohla nahradiť umelcov?

Najprv analýza, potom tvorba

Najprv si vysvetlime, ako možno vo všeobecnosti chápať umelú inteligenciu v umení. Prvým typom je umelá inteligencia v procese analýzy existujúceho umenia, kde analyzuje už vzniknuté obrazy.

Druhým typom je umelá inteligencia v procese vytvárania nového umenia. Tento typ sa nazýva „generatívna AI“, pričom ide o umelú inteligenciu, ktorá je trénovaná na spracovávanie obrovského množstva údajov. Napodobňuje vzory a vytvára niečo nové.

Takže namiesto toho, aby boli stroju zadané pokyny, ako vytvoriť konkrétny výsledok – napríklad maľovanie obrazu psa, stroj spracuje údaje o miliónoch psích malieb a vygeneruje novú maľbu psa na základe všetkých vstupných údajov, ktorými sa počítač „nakŕmil“. Výsledkom sú napríklad varianty červeného psa, ktorý je obrátený chrbtom k divákovi a pozerá sa na mesiac.

Generatívna umelá inteligencia sa do povedomia širšej populácie dostala pomerne nedávno. Rýchlo však otriasla umeleckým svetom a kreatívnym priemyslom, pretože je na dobrej ceste stať sa rýchlejším, lacnejším a v niektorých prípadoch aj lepším spôsobom tvorby.

Na začiatku boli matice

Myšlienka, že by počítače mohli pomôcť ľuďom v kreatívnej činnosti nie je nová. Počítačovo generované umenie existuje od začiatku 50. rokov minulého storočia. Až donedávna však stroje nemali šancu prekonať ľudí v akomkoľvek kreatívnom úsilí.

V 50. a 60. rokoch 20. storočia bola umelá inteligencia schopná generovať len jednoduché vzory a tvary. Tieto prvé príklady boli vytvorené pomocou základných algoritmov a následne vykreslené na obrazovke počítača.

Napríklad nemecký matematik a vedec Frieder Nake vytvoril v roku 1967 portfólio s názvom Matrix Multiplications pozostávajúce z dvanástich obrázkov, z ktorých jeden si môžete pozrieť nižšie. Nake vytvoril štvorcovú maticu a naplnil ju číslami. Každému číslu bol priradený vizuálny znak s konkrétnou formou a farbou. Tieto znaky sa potom umiestnili do rastra podľa hodnôt matice. Jedným z výsledkov bol tento obraz.

Počítačom podporený dizajn

V 70. a 80. rokoch sa umenie generované umelou inteligenciou začalo vo väčšej miere využívať v počítačom podporovanom dizajne (Computer aided design – CAD). Tento softvér umožňuje dizajnérom vytvárať a manipulovať s trojrozmernými tvarmi na počítači. To umožnilo vytvárať komplexnejšie a realistickejšie obrázky. Napríklad v roku 1973 umelec Harold Cohen vyvinul súbor algoritmov súhrnne známych ako AARON, ktoré umožnili počítaču kresliť s nepravidelnosťou kreslenia voľnou rukou.

AARON bol naprogramovaný tak, aby maľoval konkrétne predmety. Spočiatku vytváral abstraktné maľby, ktoré sa v 80. a 90. rokoch rozrástli na komplexnejšie umenie, vrátane kresieb skál, rastlín (na titulnej snímke) a neskôr aj ľudí.

Dnes neurónové siete

V 90. rokoch minulého storočia sa umenie generované umelou inteligenciou začalo používať čoraz častejšie. Umelci využívali algoritmy na vytváranie hudby a nových foriem poézie. Takto generované umenie sa premietlo aj v oblasti robotiky. Roboty boli po novom naprogramované aj na vytváranie obrazov a sôch.

Dnes sa umenie vytvárané umelou inteligenciou využíva v rôznych oblastiach vrátane reklamy, architektúry, módy a filmu. Algoritmy sa používajú na tvorbu realistických obrázkov a animácií. Tento významný pokrok bol možný vďaka ďalšiemu míľniku vo vývoji umelej inteligencie s názvom generatívne adversariálne siete (Generative Adversarial Networks – GAN).

Je to typ strojového učenia využívajúceho koncept neurónových sietí, ktorý navrhol Ian Goodfellow a jeho kolegovia v júni 2014. Napríklad GAN vyškolený na obrazoch môže generovať nové obrazy, ktoré vyzerajú pre ľudských pozorovateľov autenticky a majú mnoho realistických čŕt.

Dall.E – obrazy generuje do 10 sekúnd

Práve na tomto základe dnes funguje azda najznámejšia umelá inteligencia na vytváranie obrazov – Dall.E. Softvér od spoločnosti Open AI má niekoľko významných podporovateľov vrátane Elona Muska alebo podnikateľa Petra Thiela. Meno je inšpirované titulnou postavou robota z rozprávky Wall.E a legendárnym španielskym maliarom Salvadorom Dalím.

Dall.E nekopíruje už existujúce obrázky, ale od začiatku vytvára nové. Na predpovedanie toho, čo používateľ od systému požaduje, sa Dall.E 2 spolieha na obrovskú databázu 650 miliónov obrázkov a titulkov, na ktorých si trénoval svoje zručnosti.

Hoci sa Dall.E stále nachádza len v beta fáze, už teraz prináša úžasné výsledky. Obrazy dokáže generovať za neuveriteľných 10 sekúnd. Rozumie obrazovým štýlom vrátane fotorealizmu, renesančných malieb, art deco, impresionizmu, abstraktu, surrealizmu a iným. Definujte aj rôzne žánre, ako napríklad steampunk, gotika, rozprávka, sovietsky dizajn atď. Okrem toho si môžete vybrať svetelné podmienky, teda či má byť na obraze slnečné svetlo, zamračené, štúdiové osvetlenie alebo zlatá hodina.

Definitívne odzvonilo umelcom?

Zatiaľ čo Dall.E 2 rozumie prirodzenému jazyku, na dosiahnutie želaných výsledkov je potrebné byť pomerne presný pri vypracovávaní zadania. Ak totiž požiadate umelú inteligenciu, aby vytvorila „obraz obývačky s veľkým akváriom“, môže sa stať, že akvárium skončí na strope izby. Do príkazového riadka je teda potrebné napísať „akvárium stojí vedľa televízora“.

Ak sa človek chce stať skutočným umelcom,  jednoduchosť používania softvéru sa ani zďaleka nedá porovnať s rokmi umeleckého tréningu. Umelci sa teda právoplatne začínajú obávať o svoje miesto a vôbec nejde o prehnanú reakciu. Dobrým príkladom je napríklad kontroverzné rozhodnutie na súťaži výtvarného umenia Colorado State Fair, kde prvé miesto získal obraz vytvorený prostredníctvom umelej inteligencie.  

Hoci si prvú cenu odniesol jeho „tvorca“ Jason Allen, on sám však dielo s názvom Théâtre D'opéra Spatial nenamaľoval. Namaľoval ho počítačový softvér s názvom Midjourney. Skutočnosť, že takýto obraz získal prvú cenu, bola pre mnohých kritikov nepochopiteľná. Na Allena sa zniesla vlna kritiky na sociálnych sieťach, pričom mnohé komentáre obsahovali tvrdenia, ako „Sledujeme smrť umenia, ktorá sa odohráva rovno pred našimi očami“.

Tento negatívny postoj zdieľajú aj samotní umelci. Napríklad karikaturista Matt Borris Warzelov v reakcii na udelenie ceny povedal: „Technológie sa čoraz viac využívajú na vytváranie pracovných miest a na zbohatnutie miliardárov, a preto sa zdá, že mnohé z nich nie sú dostatočne prospešné pre verejné dobro. Umenie umelej inteligencie je toho súčasťou. Pre vývojárov a technicky zmýšľajúcich ľudí je to skvelá vec, ale pre ilustrátorov je to veľmi znepokojujúce, pretože sa zdá, že ste eliminovali potrebu najať ilustrátora.“